Keď sa Jána Jenča pokúsili podplatiť, aby vyniesol verejne neprístupné dokumenty, pomohol polícii zdokumentovať tento pokus o jeho korumpovanie. Príbeh šéfa Slovenskej inšpekcie životného prostredia a tiež policajného agenta pred časom zaujal médiá, verejnosť aj nás. Nie každý totiž dokáže odolať vidine ľahkého zárobku a ešte k tomu aj aktívne pomáhať s usvedčením páchateľov.

Aj keď Jenčov prípad je pomerne jedinečný, ukazuje, že každý z nás môže byť nápomocný v boji s korupciou. A že s ňou máme na Slovensku problém. Permanentne o tom hovoria medzinárodné prieskumy. Napríklad v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI) Transparency International sa vlani Slovensko ocitlo na pomerne nelichotivom 56. mieste zo 180 hodnotených krajín.

V minuloročnom Eurobarometri až 83 % respondentov uviedlo, že na Slovensku je podľa nich korupcia rozšírená, pričom 41 % opýtaných sa domnieva, že za posledné tri roky sa jej miera zvýšila. Väčšina pritom verí, že korupcia je prítomná v národných, miestnych aj regionálnych verejných inštitúciách. Okrem toho, veľká časť podnikateľov hovorí, že je súčasťou podnikateľskej kultúry a spolu s protekcionizmom je u nás prekážkou obchodnej súťaže.

Dopady korupcie

Korupcia sa však netýka len Slovenska, zápasia s ňou všetky krajiny. Je prejavom nedostatku integrity, etického správania, ale aj nefunkčne nastavených pravidiel či absencie ich kontroly. Spájaná je najmä s vrcholovou politikou (označovaná aj ako „veľká korupcia“), teda so zneužívaním moci a funkcie na obohatenie seba alebo blízkych. Ľudia sa s ňou však stretávajú aj v každodennom živote („malá korupcia“), najmä pri získavaní rôznych služieb.

V zásade korupcia môže mať rôznu formu a nie všetky jej prejavy majú trestnoprávnu podobu. Trestný zákon neuvádza jednu definíciu korupcie. Vo svojom treťom diele ôsmej hlavy osobitej časti sú ale definované skutkové podstaty trestných činov korupcie: prijímanie úplatku, podplácanie, volebná korupcia, športová korupcia, nepriama korupcia a poskytnutie alebo prijatie nenáležitej výhody.

Korupcia môže mať rôzne formy 

• Nepotizmus = rodinkárstvo
• Klientelizmus
• Konflikt záujmov
• Podplácanie
• Prijímanie úplatku
• Volebná korupcia
• Športová korupcia
• Zneužívanie verejnej moci
• Marenie úlohy / výkonu

Vo všeobecnosti za korupciu možno označiť také konanie, ktoré poskytuje neoprávnenú výhodu osobe či menšej skupine osôb na úkor verejného záujmu. Z toho je zrejmé, že ak sa tento problém nerieši, dopady korupcie priamo či nepriamo pocíti celá spoločnosť. Napríklad nekvalitnými či nedostupnými tovarmi alebo službami, pretože na trhu nepôsobia tí najlepší a ekonomicky najproduktívnejší, ale tí, ktorí majú korupčné prepojenia na správnych miestach.

Okrem toho sa znižuje rentabilita verejných zdrojov, lebo nie sú využívané tam, kde treba, ale ocitajú sa v súkromných vreckách. Korupcia tak má v konečnom dôsledku vplyv na úroveň života obyvateľov a bezpochyby aj náladu v spoločnosti. Najmä očividná, ale nepotrestaná korupcia zásadne otriasa dôverou verejnosti v právny štát a riadne fungujúce štátne inštitúcie.

Ako trestáme korupciu

Transparency International Slovensko v minulosti analyzovala rozsudky týkajúce sa korupcie. Zistila tak, že za korupčné a súvisiace trestné činy bolo v  rokoch 2012 až 2015 odsúdených 663 ľudí, no len 33 z nich aj reálne skončilo vo väzení. „Nemožno však medzi nimi nájsť žiadneho vrcholového politika, alebo predstaviteľov ministerstiev. Medzi nepodmienečne odsúdenými ľuďmi za ostatné 4 roky sú napríklad štyria policajti, dvaja prokurátori, dvaja úradníci, starosta obce, či šéf oblastnej pobočky Štátnych lesov,“ uviedla TIS vo svojom blogu v roku 2015.

Odvtedy pribudlo odsúdených aj z radov vysokých funkcionárov. Spomenúť môžeme napríklad exministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova či bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Napriek tomu, že nemusíme byť vždy spokojní s výsledkami jednotlivých vojen s korupciou, je dôležité, aby spoločnosť nerezignovala. Boj s korupciou je beh na dlhú trať a závisí najmä od čestných a odvážnych ľudí, ktorí sa odhodlajú ozvať, ak sa stanú svedkami korupčného správania. Väčšinou v tom ľuďom bráni strach a je to pochopiteľné.

Kde nahlásiť korupciu, aby som sa neohrozil

Sú však možnosti, ako upozorniť na nezákonné činnosti tak, aby sme neohrozili seba či svojich blízkych. Napríklad kontaktovať políciu a ak si na to človek trúfa, môže sa stať, podobne ako šéf inšpekcie životného prostredia, jej „civilným“ agentom. Orgány činné v trestnom konaní sa postarajú o to, aby bol počas celej akcie v bezpečí. Samozrejme, na políciu sa možno obrátiť aj v prípade, ak svedok korupcie nechce byť v roly agenta.

Kontakty Národnej protikorupčnej jednotky

Expozitúra Bratislava
Račianska 45
812 72 Bratislava
Tel.: 0961 056 371
e-mail: [email protected]

Expozitúra Stred
Partizánska cesta 106
974 64 Banská Bystrica
Tel.: 0961 606 601
e-mail: [email protected]

Expozitúra Západ
Osvaldova 1
949 01 Nitra
Tel.: 0961 306 601
e-mail: [email protected]

Expozitúra Východ
Rastislavova 69
040 01 Košice
Tel.: 0961 966 001
e-mail: [email protected]

Ľudia, ktorí odhalili korupciu pri svojej práci majú viacero možností. Môžu to napríklad oznámiť cez vnútorný oznamovací systém svojho zamestnávateľa. Povinnosť mať ho zriadený má každý zamestnávateľ v súkromnej sfére s 50 a viac zamestnancami a vo verejnej sfére s piatim a viac. Interné prešetrenie môže byť užitočné pre zozbieranie dôkazov, na základe ktorých môže polícia následne rýchlejšie konať.

Nie každý však môže mať dôveru vo vnútorný systém oznamovania. Najmä, ak je do nezákonných činností namočené aj najvyššie vedenie. V takom prípade je určite lepšie obrátiť sa na Úrad na ochranu oznamovateľov či prokuratúru.

Úrad špeciálnej prokuratúry
Štúrova 2
812 85 Bratislava
Tel.:033/2837 171, 033/2837 192
e-mail: [email protected]

Úrad na ochranu oznamovateľov
Námestie slobody 29
811 06 Bratislava
Infolinka: 0800 221 213
Pondelok 13:00 – 16:00
Utorok 9:00 – 12:00
Streda 13:00 – 16:00
Štvrtok 9:00 – 12:00

Pri takomto postupe vedia ľudia ochrániť sami seba. Pri podaní oznámenia, ktoré môže prispieť k odhaleniu či usvedčeniu páchateľa, môžu získať tzv. status chráneného oznamovateľa. To v praxi znamená, že oznamovateľ je chránený pred každou potencionálnou odvetou zo strany svojho zamestnávateľa. Na každý negatívny pracovnoprávny úkon totiž musí mať vopred súhlas úradu, ktorý skúma, či to nemá súvis s podaným oznámením.

Pri oznámení korupcie by mal byť človek čo najkonkrétnejší a poskytnúť všetky informácie, ktoré má k dispozícii. Je potrebné uviesť, kto je zapojený do korupčného konania, ako prebieha, kedy, kde, v akom rozsahu a ako som sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Samozrejme, nie je nevyhnutné podať vyčerpávajúcu odpoveď na každú z týchto otázok. Čím viac informácií však vie človek poskytnúť, tým ľahšie a rýchlejšie môže byť korupcia odhalená.

Chcete nám oznámiť korupciu?

Urobte tak cez náš zabezpečený formulár.