Po ochrane whistleblowerov je veľký dopyt, potrebujeme zefektívniť interné oznamovacie systémy

Slováci sú ochotní oznamovať nekalé praktiky, s ktorými sa stretli počas výkonu svojej práce, a sú presvedčení, že takýchto oznamovateľov musí štát chrániť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) urobila agentúra Focus.

Prieskum bol realizovaný v čase od 19. januára do 26. januára 2022 na vzorke 1 017 respondentov formou osobných rozhovorov. Pýtali sme sa ich, ako vnímajú whistleblowing a či by oznámili nekalú praktiku, ak by sa s ňou stretli pri výkone svojej práce.

Pozitívne vníma whistleblowerov 58 % respondentov a až 74 % opýtaných si myslí, že štát by mal takýmto ľuďom, teda oznamovateľom korupcie a podvodov, poskytovať právnu ochranu cez svoje inštitúcie.

Na otázku: „V prípade, že by ste na vašom pracovisku boli svedkom korupcie alebo podvodu, boli by ste ochotný/á oznámiť to?“ odpovedalo 61 % áno, nie 35 % a zvyšok sa nevedel vyjadriť.

Z prieskumu tiež vyplýva, že 45 % respondentov by bolo ochotných oznámiť korupciu priamo svojmu zamestnávateľovi. Predstavuje to najvyšší podiel ochoty v porovnaní s ochotou oznamovať korupciu napr. polícii (34 %) a prokuratúre (21 %).

Sme presvedčení, že túto ochotu môžu podporiť funkčné interné systémy oznamovania nezákonných činností. Povinnosť mať ich zavedené majú zamestnávatelia na Slovensku už od roku 2015. Mali by mať určenú zodpovednú osobu, ktorá prijíma a preveruje oznámenia zamestnancov, kanály, cez ktoré tak môžu urobiť a mechanizmy na riadne preverenie podnetov. Oznamovatelia musia byť chránení pred šikanou, zastrašovaním či zverejnením ich identity. 

Z mapovania, ktorému sme sa v ostatnom čase venovali, však vyplýva, že sú stále štátne inštitúcie, ktoré vnútorné oznamovacie systémy nemajú a tam, kde ich majú, sú často len formálne.

Z 254 organizácií (ministerstvá a ich podriadené organizácie a vybrané orgány verejnej správy), ktoré odpovedali na náš dotazník, deklarovalo, že má vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti  87 %. Za posledné tri roky však evidovalo nejaké oznámenie od zamestnanca len 23 organizácií.

Indikuje to nefunkčnosť a nedôveru zamestnancov v nastavené systémy. Pravdepodobné je aj to, že zamestnanci nevedia o možnostiach interného oznamovania a preverovania oznámení.  Je totiž nepravdepodobné, aj na základe viacerých medializovaných káuz, že by sa štátnym inštitúciám korupcia alebo akékoľvek nezákonné praktiky vyhýbali.

Či už na základe doterajších prípadov, ktorým sme sa venovali, alebo dotazníka a preštudovania 166 interných smerníc vyplýva hneď viacero nedostatkov vnútorných oznamovacích systémov štátnych inštitúcií. Napríklad neumožňujú podanie anonymných oznámení; neinformujú zamestnancov, komu môžu podať oznámenie (kto je tzv. zodpovednou osobou); majú nevhodne zvolené kanály, ktorými možno podať oznámenie o nezákonnej činnosti (recepčná, sekretárka, podateľňa, krabica); úloha zodpovednej osoby je na pleciach iba jedného zamestnanca a nie sú jasne zadefinované jeho kompetencie, zamestnancom chýbajú informácie o možnostiach ochranyabsentuje spätná väzba na dôveryhodnosť interného oznamovacieho systému.

Podľa viacerých výskumov môžu funkčné vnútorné oznamovacie systémy odhaliť podvody oveľa efektívnejšie.Môžu teda, ak sú dobre nastavené, pomôcť: 

  • identifikovať rizikové oblasti a procesy v organizáciách,  
  • usporiť verejné zdroje, 
  • pozitívne vplývať na prax u podriadených inštitúcií a prakticky v celom sektore, za ktorý nesie  zodpovednosť to-ktoré ministerstvo  
  • a v neposlednom rade ochrániť inštitúcie pred poškodením reputácie. 

Od septembra 2021, kedy úrad začal fungovať, sa na nás obrátilo 194 ľudí. Celkovo sa právnici ÚOO detailne zaoberali 60 relevantnými prípadmi, v rámci ktorých sa venovali najmä poskytovaniu poradenstva, pozastavovaniu účinnosti pracovných úkonov voči oznamovateľom alebo sprostredkovaniu ich ochrany na prokuratúre, kontrolám funkčnosti interných systémov a zúčastňovali sa tiežsúdnych konaní. Evidujeme 10 nových chránených oznamovateľov.

Momentálne máme na stole 13 závažných prípadov protispoločenskej činnosti, ktorým sa aktívne venujeme. Väčšina je z prostredia štátnej správy, najčastejšie sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní, konfliktu záujmov či hromadného porušovania Zákonníka práce.

Popri rozbiehaní úradu a mapovaní prostredia sme sa venovali aj príprave manuálu, ktorý poskytuje návod ako vhodne nastaviť  efektívny oznamovací systém inštitúcie štátnej a verejnej správy.  Vychádza z dobrej a fungujúcej praxe a odporúčaní úradu.

Radíme v ňom, aby:

  • lídri inštitúcií aktívne podporovali využívanie interných oznamovacích systémov
  • bol dodržaný princíp viacerých očí, tedanenechať preverovanie oznámení na jednej osobe
  • bola zabezpečená nezávislosť a kompetentnosť tých, ktorí oznámenie preverujú
  • mala inštitúcia mechanizmy na zabránenie konfliktu záujmov
  • sa umožnilo podanie a preverovanie aj anonymných oznámení
  • sa vyžadovali nápravné opatrenia a kontrolovalo ich zavedenie
  • v interných smerniciach explicitne uviesť možnosti ochrany poskytovanej ÚOO a prokuratúrou
  • sa pravidelne overovalo, či  zamestnanci vnútornému oznamovaciemu systému dôverujú

Úrad je zároveň pripravený reagovať na požiadavky na konzultácie vhodnosti riešení pri interných systémoch oznamovania alebo ďalšieho vzdelávania zamestnancov s cieľom pretaviť formu do zmysluplného obsahu, ktorý nebude záťažou, ale prínosom.

Podobné články