Ako môže manažér podporiť oznamovanie? 5 krokov k otvorenejšej organizácii

    Fungujúci systém oznamovania nestojí iba na tom, či má organizácia vytvorený oznamovací kanál a určenú zodpovednú osobu. Dôležité je aj prostredie, v ktorom zamestnanci pracujú. Ak majú ľudia pocit, že upozorniť na problém znamená dostať sa do konfliktu, poškodiť si vzťahy s kolegami alebo ohroziť svoju pozíciu, pravdepodobne sa radšej neozvú.
    Práve manažéri pritom môžu výrazne ovplyvniť, aká kultúra v organizácii vládne. Nemusia byť odborníkmi na preverovanie oznámení. Mali by však vedieť, ako podporiť prostredie, v ktorom sa ľudia neboja upozorniť na problém. Čo môžete, ako manažér, pre to urobiť?
    1. Budujte kultúru, v ktorej je v poriadku ozvať sa

    Spôsob, akým manažér reaguje na chyby, problémy alebo nepríjemnú spätnú väzbu, vysiela tímu jasný signál. Ak človek, ktorý upozorní na problém, v reakcii na to pocíti, že manažment to vníma ako vytváranie zbytočných komplikácií, ostatní si to všimnú. A nabudúce možno radšej zostanú ticho.

    Manažér nemusí mať odpoveď na každý problém. Dôležité je ukázať, že upozorniť na pochybenie je legitímne a že problém sa bude riešiť vecne. Otvorenosť nevzniká tým, že ľuďom povieme „môžete sa ozvať“. Vzniká najmä tým, ako reagujeme, keď sa ozvú.
    2. Zabezpečte, aby ľudia vedeli, ako systém oznamovania funguje

    Zamestnanec by mal vedieť, čo môže oznámiť, aké oznamovacie kanály môže využiť, na koho sa môže obrátiť a aké možnosti ochrany má. Rovnako dôležité je, aby ľudia, ktorí sú zodpovední za prijímanie a preverovanie oznámení, presne poznali svoje povinnosti. Zodpovedná osoba musí vedieť, ako postupovať pri prijatí oznámenia, aké lehoty dodržať, ako zabezpečiť dôvernosť a aké pravidlá pri preverovaní dodržiavať.

    Nestačí preto mať systém popísaný v internej smernici. Zamestnanci aj zodpovedné osoby potrebujú praktické vzdelávanie, aby vedeli, čo majú v konkrétnej situácii urobiť.
    A svoju úlohu tu má aj manažér. Mal by poznať základné fungovanie systému, aby vedel zamestnanca správne nasmerovať a zároveň nezasahoval do práce zodpovednej osoby.
    3. Chráňte dôvernosť a predchádzajte odvetným reakciám

    Dôvera v systém oznamovania sa môže veľmi rýchlo stratiť, ak zamestnanci nadobudnú pocit, že informácie o oznámeniach sa v organizácii šíria alebo že oznamovateľ môže po upozornení na problém čeliť znevýhodneniu, či pomste.

    Manažér môže výrazne prispieť k ochrane férového a bezpečného pracovného prostredia. Nemal by zisťovať, kto podal oznámenie, ani vytvárať tlak na zamestnancov, aby odhaľovali, kto sa ozval.
    Zároveň by mal vnímať aj menej nápadné zmeny v zaobchádzaní so zamestnancami – napríklad vylučovanie z tímu, zhoršenie komunikácie, odoberanie úloh alebo iné znevýhodňovanie. Odvetné opatrenie totiž nemusí mať podobu okamžitej výpovede. Niekedy môže začať oveľa nenápadnejšie.
    4. Ukazujte, že upozornenie na problém nie je útok

    Oznámenie môže byť nepríjemné. Môže sa týkať kolegu, nadriadeného, fungovania oddelenia alebo samotnej organizácie. To však neznamená, že človek, ktorý na problém upozorní, útočí na organizáciu.

    Manažér môže pomôcť vytvárať prostredie, v ktorom sa problémy nesnažíme automaticky popierať alebo zametať pod koberec, ale hľadáme spôsob, ako ich riešiť. Včas zachytený problém totiž môže organizácii pomôcť odhaliť riziko skôr, než spôsobí väčšiu škodu.
    5. Choďte príkladom v každodennom manažérskom správaní

    Kultúra otvorenosti sa netvorí iba prostredníctvom interných smerníc či školení. Tvorí sa aj v každodenných situáciách. Ako reagujete, keď vám zamestnanec povie, že niečo nefunguje? Dokážete prijať nepríjemnú spätnú väzbu? Dávate ľuďom priestor nesúhlasiť? A správa sa váš tím férovo aj k človeku, ktorý upozorní na problém?

    Práve tieto skúsenosti ovplyvňujú, či budú zamestnanci organizácii dôverovať a či sa v budúcnosti rozhodnú ozvať.
    Kultúra otvorenosti sa tvorí každý deň

    Manažér nie je zodpovedná osoba, jeho úlohou nie je preverovať oznámenia ani rozhodovať o ich oprávnenosti. Môže však výrazne ovplyvniť, či sa ľudia vôbec rozhodnú ozvať. Môže pomôcť vytvárať prostredie, v ktorom je upozornenie na problém prijateľné, zamestnanci poznajú svoje možnosti a obavy z odvety nie sú dôvodom na mlčanie.

    Pretože kultúra otvorenosti nezačína až vtedy, keď niekto podá oznámenie. Začína oveľa skôr – tým, ako organizácia každý deň reaguje na problémy, chyby a ľudí, ktorí na ne upozorňujú.

    Similar articles