Úrad na ochranu oznamovateľov funguje už takmer rok a pol. Za ten čas sa naň obrátilo viac ako 500 ľudí. Mnohí z nich hovorili nielen o porušovaní zákonov, ale aj o kreatívnych formách šikany, ktoré zažívali, keď sa rozhodli nemlčať.
Úrad síce nateraz nemôže detailne informovať o kauzách, ktoré má aktuálne na stole, na anonymizovaných prípadoch ale môže priblížiť, ako funguje právna ochrana oznamovateľov v praxi.
Ako a komu sa udeľuje, na čo všetko si musia dávať klienti úradu pozor vysvetľuje v piatej epizóde podcastu Neumlčaní riaditeľka právneho odboru úradu Nikola Jaborníková. Advokát Stanislav Ďurica z právnickej kancelárie Dentons, ktorý probono zastupuje niektorých klientov úradu, zase približuje, ako prebiehajú súdne spory o neplatnosť výpovede a či niečo stoja oznamovateľa.
“Naozaj si všímam, že keď držíme chrbát oznamovateľovi, idú tie trestné konania akosi rýchlejšie. Môžeme totiž aj nazerať do spisu a navrhovať dôkazy,” približuje Jaborníková ďalšiu kompetenciu úradu, vďaka ktorej môže oznamovateľom pomôcť aj v trestných a správnych konaniach.
Obaja právnici sa zhodujú, že to, čo spája oznamovateľov, je najmä ich silný zmysel pre spravodlivosť a nechuť byť súčasťou podvodov či systémových zlyhaní. “Zaslúžia si našu vďaku a podporu za to, že sa dokázali postaviť niečomu nezákonnému. Sú to bezpochyby bojovníci,” hovorí Ďurica.
Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje každý prvý štvrtok v mesiaci Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME.
00:00:05,900 –> 00:01:00,100 [Natália Pindrochová]
Už niekoľko týždňov vám prinášame príbehy odvážnych oznamovateľov, takzvaných whistleblowerov, ktoré sa však udiali v minulosti, keď náš úrad ešte neexistoval. Pýtate sa nás, kedy zverejníme príbehy oznamovateľov, ktorí sa ozvali priamo na úrad a ako im konkrétne pomáhame? Žiaľ, kvôli prebiehajúcim trestným konaniam ešte nejaký čas nemôžeme o kauzách informovať. Aby sme vám však priblížili, ako vyzerá právna ochrana oznamovateľov v praxi a čo všetko čaká človeka, keď oznámi korupciu či iné nekalé praktiky, pozvali sme si dnes do štúdia advokáta Stanislava Ďuricu z advokátskej kancelárie Dentons a riaditeľku nášho právneho odboru Nikolu Jaborníkovú. Pán Ďurica zastupuje pro bono troch našich klientov a pani Jaborníková je právnička, ktorá pripravuje rôzne rozhodnutia úradu, napríklad či udeliť alebo neudeliť súhlas s výpoveďou. Moje meno je Natália Pindrochová a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme.
00:01:00,160 –> 00:01:09,240 [Natália Pindrochová]
Na úvod by sme si mohli povedať niečo o vás, akému právu sa primárne venujete a čo bola vaša motivácia vôbec ísť študovať právo? Pani Jaborníková, kľudne povedzte prvá.
00:01:09,240 –> 00:01:58,580 [Nikola Jaborníková]
Tak ja by som začala asi tou motiváciou. Tá motivácia vlastne spočívala v tom, že už keď som bola na strednej škole, tak tak mi bolo jasné, že práca iba za počítačom a s číslami nie je pre mňa tá správna cesta. Zisťovala som, že je pre mňa dôležité predovšetkým komunikovať s ľuďmi a možno sa aj podieľať na nejakých riešeniach ich problémov. A z toho dôvodu som si teda vybrala, že teda chcem byť právničkou. Čo sa týka toho, že akému právu sa venujem, tak aktuálne je to samozrejme to správne právo primárne a zároveň to pracovné právo. Ale veľakrát nás to hodí, nás právnikov teda myslím, do takých vôd aj iných právnych odvetví, s ktorými nemáme až takú skúsenosť, ako je napríklad právo životného prostredia, pretože aj mnoho oznámení sa týka životného, ochrany, teda životného prostredia.
00:01:58,580 –> 00:02:00,100 [Natália Pindrochová]
A vy, pán Ďurica, ako ste to mali?
00:02:00,100 –> 00:02:43,600 [Stanislav Ďurica]
V podstate som v praxi už takmer dvadsať rokov a tá moja cesta išla v zásade cez nejaké obchodné právo a prirodzene pracovné právo ochrany osobných, ochranu osobných údajov. V našej kancelárii zastupujeme aj klientov v trestnej oblasti, ako jediná medzinárodná kancelária pôsobiaca na Slovensku sa venujeme aj tejto oblasti. A ja mám teda na starosti pracovné právo, spory a ochranu osobných údajov v našej kancelárii. Moja cesta prirodzene išla cez pracovné právo s tým, že som zastupoval často zamestnávateľov, ale aj zamestnancov v oblasti neplatnosti skončenia pracovného pomeru, antidiskriminačné spory a ochranou osobnosti, čo je veľmi podobná tematika práve tomu, o čom sa dnes budeme baviť.
00:02:43,600 –> 00:02:47,140 [Natália Pindrochová]
A tá motivácia, prečo ste sa vôbec rozhodli študovať právo?
00:02:47,140 –> 00:03:13,100 [Stanislav Ďurica]
Tá motivácia, to už je, to je strašne dávno už, ale pamätám si, že som sa už viac menej rozhodoval medzi ekonómiou a právom, a keďže mám takú nejakú prirodzenú väčšiu náklonnosť k tým humanitným predmetom, tak som si nakoniec vybral právo. A pracovné právo, možno podobne ako pani Jaborníková, že som chcel robiť proste s ľuďmi a je to, je to jedno z najosobnejších odvetví práva, keď to tak môžem zovšeobecniť.
00:03:13,100 –> 00:03:18,890 [Natália Pindrochová]
A ako ste sa dostali k práci k oznamovateľom? Predpokladám, že ste si vo vašej praxi prešli nejakým vývojom.
00:03:18,890 –> 00:04:25,560 [Nikola Jaborníková]
Tak v podstate začala som v advokácii, ale štyri roky v advokácii ma tak zobudili z toho môjho syna, že ľuďom sa dá veľmi rýchlo a ľahko pomôcť, pretože tie kauzy sa veľmi dlho ťahali a z tej, z toho nadšenia, že teda idem pomáhať, sa to pretavilo do takej, do takého trošku zúfalstva, že vlastne už ako strašne dlho tie súdne spory trvajú. Takže preto som sa potom rozhodla po materskej dovolenke, že vyskúšam ja tú štátnu správu, že možno to bude pre mňa taká lepšia cesta a vybrala som si Úrad pre verejné obstarávanie, pretože aj na tej materskej som tak vnímala tú takú celospoločenskú problematiku, že ľudia boli veľmi nespokojní s tým, ako sa vyvíja naša spoločnosť, teda hlavne s odkazom na tú korupciu a teda iné nekalé praktiky. A ten Úrad pre verejné obstarávanie bol taká príležitosť prispieť k niečomu lepšiemu, teda kontrolovať napríklad nekalé, nekalé praktiky vo forme tých predražených zákaziek alebo teda nezákonného verejného obstarávania. No a keď úrad otvoril svoje brány, tak, tak som vlastne zistila, že to je výborný balans medzi advokáciou a štátnou správou.
00:04:25,560 –> 00:04:27,060 [Natália Pindrochová]
Teraz myslíte Úrad na ochranu oznamovateľov?
00:04:27,060 –> 00:04:41,080 [Nikola Jaborníková]
Presne tak, áno. Že to je pre mňa, že úplne ideálne, pretože je tam trošku z tej advokácie, keďže je tam ten osobný kontakt. Zúčastňujeme sa aj na tých kauzách, na tých súdoch. Tak som si tak uvedomila, že ja to teda skúsim a vyšlo to.
00:04:41,080 –> 00:04:46,100 [Natália Pindrochová]
A vy, pán Ďurica? Vy ste to mali ako? Ako ste sa dostali k tejto práci s oznamovateľmi?
00:04:46,100 –> 00:05:06,020 [Stanislav Ďurica]
Ako som spomínal, v podstate som tá cesta viedla cez pracovné právo a cez súdne spory. Ja si pamätám, že som bol myslím že len dva mesiace v kancelárii ako úplný zelenáč, koncipient a dostal som šestnásťročný pracovnoprávny spor na stôl v piatok poobede a v pondelok bolo, bolo pojednávanie na Krajskom súde.
00:05:06,020 –> 00:05:07,510 [Natália Pindrochová]
To sa dá stihnúť pripraviť?
00:05:07,510 –> 00:05:42,980 [Stanislav Ďurica]
[smiech] Áno, tak trošku som nespal cez víkend, ale, ale dopadlo to dobre. My sme v podstate pre, hlavne pre zamestnávateľov, ako pre spoločnosti, pre firmy už sa venovali aj tomu pôvodnému zákonu z roku 2014 o ochrane oznamovateľov. Tam ten priestor na nejakú našu pomoc bol, bol menší. A potom, vlastne následne po prijatí nového zákona som hneď mal klienta, ktorý oznámil protispoločenskú činnosť a v zásade sme, sme prebehli s ním to konanie.
00:05:42,980 –> 00:05:59,960 [Stanislav Ďurica]
Ja som do Advokátskej kancelárie Dentons prišiel len v januári tohto roka a tam som prebral alebo dá sa povedať zdedil po, po kolegoch dva živé prípady a následne sme ešte zobrali ďalšie prípady už s mojou nejakou gestiou.
00:06:05,752 –> 00:06:19,812 [Natália Pindrochová]
Vy ste už tak prirodzene prešli k mojej ďalšej otázke, že či si spomeniete na svoj prvý prípad, kedy ste zastupovali zamestnanca, ktorý trpel za to, že upozornil na porušenie zákona v práci? Tak viete nám možno tak v skratke už začneme s vami zhrnúť, že o čo išlo?
00:06:19,812 –> 00:07:08,512 [Stanislav Ďurica]
Ten prípad bol veľmi zaujímavý z viacerých aspektov, či už právnych, ale aj procesných a nakoniec aj ľudských. Jednalo sa o vysokého manažéra jednej medzinárodnej spoločnosti, ktorý bol veľmi silná osobnosť a veľmi zaujímavý človek. Obetoval tej firme niekoľko, takmer dve dekády rokov praxe a pôsobil na viacerých pozíciách a zrazu po oznámení protispoločenskej činnosti proste nastalo odvetné opatrenie zo strany zamestnávateľa. Dá sa povedať, že ten prípad možno aj tým, že bol prvý, ale aj tým, že bol taký komplexný, týkalo sa to viacerých krajín, tak po mne zanechal také ešte nejaké spomienky alebo skúsenosti, ktoré možno rezonujú dodnes, aj keď ten prípad je už uzavretý.
00:07:08,512 –> 00:07:13,352 [Natália Pindrochová]
Ako teda dopadol, čo oznámil? Ak môžete v takej anonymizovanej podobe povedať.
00:07:13,352 –> 00:07:29,052 [Stanislav Ďurica]
Tam sa jednalo o oznámenie protispoločenskej činnosti v oblasti účtovníctva a daní a dopadol proste tak, že ten zamestnávateľ a s tým, s tým zamestnancom sa dohodli na skončení pracovného pomeru.
00:07:29,052 –> 00:07:32,192 [Natália Pindrochová]
Ale teda došlo to do spokojnosti toho oznamovateľa?
00:07:32,192 –> 00:08:15,311 [Stanislav Ďurica]
Áno, to možno si povieme neskôr, ale vlastne to, to štádium alebo to ten proces od podania toho oznámenia, pokým nejakým spôsobom sa to skončí, a to teraz nemyslím, že sa to musí skončiť nevyhnutne právoplatným súdnym rozhodnutím, tak ten oznamovateľ prechádza určitým vývojom a stá-stáva sa proste v praxi a to je veľmi podobné aj s tou neplatnosťou skončeného pracovného pomeru, že počas toho procesu proste ten zamestnanec zmení, zmení tu ten jeho ultimátny cieľ alebo tú motiváciu. A aj vzhľadom na všetko, čo čo tam vyšlo medzi nimi najavo a ako sa k nemu správali, tak sa rozhodne nepokračovať ďalej v pracovnom pomere.
00:08:15,311 –> 00:08:18,792 [Natália Pindrochová]
A ako sa najčastejšie mstia zamestnávateľa oznamovateľom?
00:08:18,792 –> 00:09:24,372 [Stanislav Ďurica]
Tak škála tých odvetných opatrení je vlastne je veľmi široká a môže ísť o také najjednoduchšie, nejaké latentné alebo rozširovanie nejakých chodbových rečí cez priame narážky alebo stretli sme sa aj, aj s nátlakom. Nie sú zriedkavé ani také opatrenia, ktoré zasahujú proste značným spôsobom do dôstojnosti toho oznamovateľa. V praxi som sa stretol s tým, že bol odstrihnutý prístup od spoločnosti, ale zo dňa na deň, de facto z hodiny na hodinu. Ešte to bolo urobené v piatok večer po práci. Ďalej nebol mu priznaný nejaký finančný bonus a ostatným zamestnancom proste bol, aj napriek tomu, že bol stále v pracovnom pomere, keďže mal poskytnutú ochranu, odobrať tie autá, telefóny, ale aj nejaké nejaké priame zastrašovanie vo forme vytiahnutia nejakého nejakého priestupku z minulosti a pokus použiť to na zastrašenie v podobe porušenia pracovnej disciplíny, čiže nejaká nevhodná komunikácia. A toto sú asi také najčastejšie prípady.
00:09:24,372 –> 00:09:26,632 [Natália Pindrochová]
Pani Jaborníková, napadá vás ešte niečo iné?
00:09:26,632 –> 00:09:48,292 [Nikola Jaborníková]
My sme riešili konkrétne odobratie tej vedúcej pozície neoprávnene. Tam sme v podstate aj zasiahli, teda že sme pozastavili účinnosť tejto odvety. Riešili sme potom aj aj odobratie alebo teda pokus o odobratie služobného vozidla, ktoré bolo rovnako neoprávnené, pretože bolo
00:09:48,292 –> 00:09:55,072 [Nikola Jaborníková]
bolo cielené iba na oznamovateľa a nie aj na ostatných zamestnancov. To sú také také čerstvé, možno nejaké príklady.
00:09:55,072 –> 00:09:59,232 [Natália Pindrochová]
Pán Ďurica, vy vidíte nejaký rozdiel pred a po prijatí zákona 54?
00:09:59,232 –> 00:11:15,904 [Stanislav Ďurica]
Rozdiel po tom, ako úrad začal vykonávať svoju činnosť, je ako bez preháňania obrovský. Treba si uvedomiť, že túto agendu predtým, ako vznikol úrad, mali na starosti inšpektoráty práce, pre ktoré to bolo, nazvem to také nechcené dieťa. Bolo to tak prilepené k ich ďalšej inej hlavnej agende. A musím povedať, že sa neorientovali v tom najlepšie, či už z hľadiska toho procesu pred vydaním nejakého rozhodnutia, alebo aj proste z hľadiska odôvodnenia. Už vôbec sa nebavíme o nejakej konzultačnej alebo poradenskej činnosti pre toho oznamovateľa. Toto sa zásadne zmenilo činnosťou úradu. A vlastne my máme, my máme dokonca prípad, ktorý na základe tých istých skutkových okolností Inšpektorát práce posúdil v neprospech oznamovateľa a hneď po vzniku úradu úrad na základe tých istých skutkových okolností posúdil v prospech oznamovateľa a poskytol ochranu. Čiže už len toto hovorí samo za seba. Ja za mojich klientov môžem teda jednoznačne skonštatovať, že tieto veci sa zle–so začiatkom činnosti úradu zlepšili. A, a to sa týka proste aj prístupu, ale aj obsahu a kvality rozhodnutí úradu.
00:11:15,904 –> 00:11:32,664 [Natália Pindrochová]
Možno by sme teraz v tejto fáze mohli trochu rozpliesť pre poslucháčov, že vlastne prečo tu sedíte dvaja. Že či nestačí jeden právnik pre oznamovateľa. A teda možno trošku vysvetliť to, že či môže úrad obhajovať oznamovateľa na súde, že ako to máte vy rozdelené.
00:11:32,664 –> 00:12:20,504 [Nikola Jaborníková]
Vieme oznamovateľa napríklad navigovať, ako je možné podať tú žalobu, kde ju má podať, čo má byť vlastne obsahom tej žaloby, pokiaľ samozrejme, nemá toho svojho advokáta už primárne teda vybratého, ale samozrejme za splnenia určitých podmienok vieme oznamovateľovi sprostredkovať advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci. Sú na to samozrejme nejaké také podmienky, ktoré vyplývajú zo zákona, ale povedala by som iba tak, že pokiaľ ide naozaj o závažnú protispoločenskú činnosť a ten oznamovateľ spĺňa podmienky oznamovateľa v zmysle, že naozaj sa dozvedel o tej protispoločenskej činnosti na pracovisku, tak samozrejme sa postavíme za toho oznamovateľa a urobíme všetko preto, aby sme toho advokáta sprostredkovali.
00:12:20,504 –> 00:12:27,564 [Natália Pindrochová]
A skúsme si teraz čo najkonkrétnejšie povedať, že čo by mal oznamovateľ urobiť a čo ho čaká, ak podá oznámenie o trestnej činnosti.
00:12:27,564 –> 00:14:32,044 [Nikola Jaborníková]
Ono veľmi to záleží od toho, že v akej je situácii, aké má vzťahy na pracovisku a konkrétne vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. To znamená, či mu naozaj dôveruje, či tam teda aj on sám chce podať to oznámenie na tom pracovisku a zároveň aj že aká závažná je potom tá protispoločenská činnosť. Pretože máme dva kanály, také základné, kde sa teda podáva oznámenie. V prvom rade je to ten interný kanál, teda u toho svojho zamestnávateľa a potom oznamovateľ sa môže obrátiť aj na externý kanál, čo je vlastne prokuratúra alebo teda správny orgán, ktorý následne prešetruje nejaký správny delikt. Ale určite by som odporučila, aby si dobre prečítal interný dokument, teda smernicu, ktorá je k dispozícii na jeho pracovisku a tam sa dozvie všetky základné informácie o tom vnútornom oznámení u zamestnávateľa. Čiže akým kanálom to má podať, kde sa má ozvať, komu to má doručiť a podobne. Následne by som mu odporučila, alebo teda zdôraznila skôr, nech nikdy nerobí oznámenie z nejakej pomsty alebo že nekoná, dá sa povedať, v dobrej viere. Lebo to je naozaj veľmi dôležité, že aj keď mám nejaký problém s niekým a viem možno niečo na neho a chcem to nejakým spôsobom využiť, tuto by som to zdôraznila, že tá dobrá viera je veľmi dôležitá podmienka na to, aby mohol byť vôbec oznamovateľom. Uhm a samozrejme, teda bolo by fajn, keby si svoje podozrenia aj nejakým spôsobom overil, ak je to možné, ak sa tým nejakým spôsobom neohrozí, že teda ak mám podozrenie možno z nejakého nezákonného verejného obstarávania a má možnosť si pozrieť aj tú konkrétnu zmluvu konkrétnych uchádzačov, prosím, overte si to a možno aj ak sa dá, odfoťte si tú zmluvu. Pripravte sa možno aj do budúcnosti na to, že viete podporiť tú dôkaznú situáciu v tom následnom prešetrovaní. A ako posledné by som odporučila, nebojte sa ozvať a nebojte sa prísť a informovať sa na úrade, aké máte možnosti a čo je pre vás možno tá najlepšia cesta, ako oznámiť to svoje podozrenie.
00:14:32,044 –> 00:14:40,124 [Natália Pindrochová]
Predstavme si situáciu, že ten oznamovateľ má informáciu, že je do toho zapletené vedenie. Má vtedy zmysel obracať sa na interný systém oznamovania?
00:14:40,124 –> 00:14:58,204 [Nikola Jaborníková]
Keď naozaj je tam podozrivé vedenie, tak je tam veľká hrozba tých odvetných opatrení. A zároveň najskôr by som volila tú cestu, že ísť teda to oznámiť a zabezpečiť sebe to bezpečné prostredie. A to je v prvom rade získať tú ochranu, pretože pri takomto oznámení má nárok aj na ochranu, o ktorej si povieme neskôr.
00:14:58,204 –> 00:15:00,984 [Natália Pindrochová]
Áno, čiže obrátiť sa na externý kanál v takejto situácii.
00:15:00,984 –> 00:15:02,684 [Nikola Jaborníková]
Áno, prokuratúru alebo náš úrad.
00:15:02,684 –> 00:15:05,404 [Natália Pindrochová]
Pán Ďurica, Vás ešte niečo napadá, čo sme nespomenuli?
00:15:05,404 –> 00:16:04,984 [Stanislav Ďurica]
V podstate to bolo veľmi dobre zhrnuté. Skutočne, ak existuje vážna pochybnosť o tom, že by to preverovanie toho podnetu bolo vykonané objektívne zo strany zamestnávateľa, alebo ak je tam podozrenie na spáchanie nejakého trestného činu, tak by som iste v prvom rade konzultoval úrad. Toto sa v praxi aj deje. Úrad poskytuje vlastne konzultačné služby a vedie toho oznamovateľa tým procesom. A čo je veľmi dôležité je, že ten oznamovateľ nemyslí, lebo nevie si predstaviť ešte všetky tie konzekvencie, ako bude ten proces vyzerať a ako dlho bude trvať a čo budú tie jednotlivé štádiá ako keby obnášať aj pre neho osobne, hlavne. V tomto prípade úrad alebo teda advokát vie veľmi dobre poradiť v tom, aby mal jasnú predstavu ten klient od– alebo ten oznamovateľ o tom, že čo sa kedy bude diať.
00:16:04,984 –> 00:16:10,764 [Natália Pindrochová]
A teda poďme im to trošku ešte uľahčiť, že komu prvému má zavolať? Pani Jaborníkovej alebo pánovi Ďuricovi?
00:16:10,764 –> 00:16:29,223 [Nikola Jaborníková]
Pokiaľ ten oznamovateľ naozaj má dobrého a spoľahlivého advokáta, ktorému naozaj dôveruje, tak nevidím absolútne žiaden problém v tom, že sa jemu ozve ako prvý, pretože dá mu tie základné informácie a samozrejme potom následne v spolupráci s našim úradom už vieme v podstate nájsť iba to najlepšie riešenie.
00:16:29,420 –> 00:16:33,760 [Natália Pindrochová]
A ak nemám advokáta alebo nemám ani peniaze na to, aby som si zabezpečil advokáta?
00:16:33,760 –> 00:16:49,960 [Nikola Jaborníková]
Tak v tom prípade určite odporúčam obrátiť sa na náš úrad, kde ako som spomínala, ak to je relevantné oznámenie a ak, ak ten oznamovateľ potrebuje z našej strany podporu aj v zmysle advokáta, tak vieme sprostredkovať advokáta cez Centrum právnej pomoci.
00:16:49,960 –> 00:16:56,660 [Natália Pindrochová]
Aké kompetencie používa samotný úrad, aby oznamovateľa čo najúčinnejšie ochránil? Skúsme na nejakom príklade z praxe.
00:16:56,660 –> 00:18:13,490 [Nikola Jaborníková]
Použijem teda ten príklad z praxe. V podstate asi pár týždňov po tom, ako som prišla na úrad, zaklopal oznamovateľ, zamestnanec štátneho podniku k nám na dvere a v podstate jediné, čo nám povedal bolo, že zamestnávateľ voči mne urobil odvetu. Hneď sme sa teda začali o tom rozprávať a zisťovali sme tie dôležité míľniky a zistili sme, že zamestnávateľ mu odobral pozíciu vedúceho zamestná-zamestnanca a určite to bolo na základe podaného oznámenia. Bolo to naozaj jednoznačné a tým, že tento oznamovateľ ešte nepožiadal o ochranu, to znamená, že nemal status chráneného oznamovateľa, hneď v tom momente sme mu vysvetlili, že je potrebné požiadať prokurátora o tento status chráneného oznamovateľa, čo aj samozrejme spravil a tým pádom do budúcnosti ho teraz chráni tá ochrana. A zároveň sme mu rovno pozastavili účinnosť tohoto odvetného opatrenia. To znamená to, že mu odobral zamestnávateľ tú vedúcu pozíciu. Vedeli sme to okamžite zmraziť na dobu jedného mesiaca a tým pádom sme mu pomohli, aby požiadal aj súd následne o to, aby posúdil teda ten súd v konečnom dôsledku, či to bolo v súvislosti s tým oznámením alebo nie a zároveň teda následne, aby posúdil, či je teda tá výpoveď neplatná.
00:18:13,490 –> 00:18:14,500 [Natália Pindrochová]
A čo oznámil?
00:18:14,500 –> 00:18:29,840 [Nikola Jaborníková]
Tento oznamovateľ oznámil nezákonné verejné obstarávania na svojom pracovisku a v podstate bol, bol veľmi blízko aj k tým dokumentom a informáciám. Tým pádom vedel poskytnúť aj omnoho bližšie informácie a vedel pomôcť aj tým vyšetrovateľom následne.
00:18:29,840 –> 00:18:36,800 [Natália Pindrochová]
A ako teda prebieha spolupráca úradu s advokátom? V akom momente sa už spájate s advokátom oznamovateľa?
00:18:36,800 –> 00:19:00,799 [Nikola Jaborníková]
Advokátom oznamovateľa by som povedala, že sa nespájame my nejako plánovane, skôr ten advokát sa obráti na náš úrad a požiada nás, aby sme napríklad ho podporili v nejakej dôkaznej situácii, v tom konkrétnom súdnom spore, napríklad. A my teda v tom momente sa rozhodneme, či to má zmysel, alebo to nemá zmysel. A takýmto spôsobom spolupracujeme aj do budúcnosti.
00:19:00,800 –> 00:19:03,320 [Natália Pindrochová]
Pán Ďurica, napadá vás ešte niečo na doplnenie?
00:19:03,320 –> 00:19:45,100 [Stanislav Ďurica]
Tam to skutočne závisí od toho, že v akom štádiu je to konanie konkrétne. Iste je dobré, keď aj keď preberiem nov-nový prípad, tak keď klient osobne skontaktuje úrad a ak sú nejaké pochybnosti, skonzultuje tieto veci. A potom v zásade v sú-súdnom konaní existuje viacero inštitútov, ako vieme sa vlastne navzájom podporiť, čiže aj úrad klienta, aj klient úrad. To sú inštitúty ako intervenient alebo osoba zúčastnená na konaní v správnom súdnictve, kde vlastne máme spoločný záujem na tom, na tom konaní. Čiže takto de facto ako keby na jednej strane vystupujeme.
00:19:45,100 –> 00:19:52,120 [Natália Pindrochová]
A keď ste už teda spomenuli tú zúčastnenú stranu v súdnom konaní, tak skúsme vysvetliť laickej verejnosti, čo to znamená.
00:19:52,120 –> 00:20:54,680 [Stanislav Ďurica]
To rozhodnutie, ktoré úrad vydáva, je rozhodnutie v správnom súdnictve, čiže ako také je samostatne preskúmateľné súdnou žalobou a v tom rozhodnutí úrad argumentuje alebo teda odôvodňuje, že prečo dajme tomu nedal súhlas alebo prečo pozastavil, dajme tomu, účinnosť toho, toho pracovno-právneho úkonu. A keďže sa to týka konkrétneho, konkrétneho človeka, tak ten zamestnávateľ, ak sa domnieva, že toto rozhodnutie v správnom súdnictve nie je v súlade so zákonom, tak má možnosť podať správnu žalobu, tá správ– a tou správou žalobou napadne ako keby ten základ poskytnutia tej ochrany a my v prospech klienta, keďže vlastne ten klient má záujem na tom konaní, na tom výsledku konania, aby to rozhodnutie nebolo zrušené, lebo tým by bol ako spochybnený základ jeho ochrany ako oznamovateľa, tak my máme tú možnosť sa zúčastniť na tom, na tom správnom konaní a nejakým spôsobom
00:20:54,680 –> 00:20:56,840 [Stanislav Ďurica]
stať na tej istej strane ako úrad.
00:20:56,840 –> 00:21:04,960 [Natália Pindrochová]
Pani Jaborníková, napadá vás ešte, ako by sme vedeli vysvetliť tú zúčastnenú stranu v súdnom konaní, že čo to ešte znamená pre úrad, že aké má kompetencie?
00:21:04,960 –> 00:22:06,380 [Nikola Jaborníková]
Z pohľadu úradu je to zase opačne. To znamená, že pokiaľ oznamovateľ už je v tom civilnom súdnom spore, to znamená, že už sa teda netýka toho nášho rozhodnutia. Samozrejme, my sme tam nie je tou procesnou stranou, ale vieme rovnako požiadať súd, aby nás pribral teda do toho súdneho konania. Ale ono to má zmysel iba vtedy, keď vieme možno pomôcť tomu oznamovateľovi vysvetliť nejaké nové pojmy, napríklad z toho zákona. Alebo teda, či má tá-tá výpoveď, ktorá môže byť predmetom toho súdneho sporu, naozaj súvisieť s tým podaným oznámením, pretože tie súdy v dnešnej dobe nemajú až takú vedomosť o týchto nových inštitútoch. Je to relatívne nová agenda a tým pádom my sa snažíme trošku aj prostredníctvom takýchto zúčastnení na tých súdoch prispieť, teda možno nejakými stanoviskami alebo vyjadreniami a vysvetliť tomu súdu, že aby bral zreteľ naozaj na to, že je to dôležité a že ten– tá súvislosť s tým oznámením je veľmi dôležitý faktor pri tej neplatnosti výpovede.
00:22:06,380 –> 00:22:13,760 [Natália Pindrochová]
A ako by sme ľuďom ešte vedeli vysvetliť napríklad to, že úrad má rovnaké práva ako oznamovateľ v trestnom konaní? Že tam to zase čo znamená?
00:22:13,760 –> 00:22:59,700 [Nikola Jaborníková]
Tam to znamená, že úrad kvázi preberá všetky práva oznamovateľa. To znamená, že môžeme robiť všetko to, čo môže robiť oznamovateľ. Nazeráme do spisu, ak sa nám zdá, že ten vyšetrovateľ nevykonal dôležitý dôkaz, vieme na to upozorniť. A ja by som si ako dovolila podotknúť, že už len to, že sa sa zúčastňujeme na tých trestných konaniach, ono to prináša význam hlavne v tom, že ono zrazu tie konania sa začnú tak rýchlejšie hýbať. A neviem, že či to je tým, že že ten oznamovateľ v tom zrazu nie je sám alebo neviem to ani úplne presne identifikovať, ale naozaj vnímam, že už len tým, že držíme chrbát tomu oznamovateľovi a že sa za neho postavíme, má význam potom aj v tej rýchlosti tých trestných konaniach.
00:23:07,479 –> 00:23:11,418 [Natália Pindrochová]
Pán Ďurica, ako dlho trvá súdny proces o neplatnosť výpovede?
00:23:11,419 –> 00:23:57,280 [Stanislav Ďurica]
No, toto v značnej miere v prvom rade závisí od toho, aký súd je príslušný vo veci. Žiaľ, a teraz ich neobhajujem, ani nekritizujem. Súdy vo väčších mestách prirodzene rozhodujú dlhšie, pretože majú väčší nápad tých sporov. Vzhľadom na tú koncentráciu tých vzťahov v tom, v tom meste, že skutočne nejakú podrobnú štatistiku si ani v tomto nevediem. Ale ak by som to mohol zovšeobecniť a teraz hovorím o celom území Slovenskej republiky, nebudem vyťahovať, vypichovať nejaké konkrétne súdy. Tak v týchto veciach je tá dĺžka konania v zásade od dvoch do štyroch rokov od podania, od momentu podania žaloby do právoplatného skončenia tej-ktorej veci.
00:23:57,280 –> 00:24:05,320 [Natália Pindrochová]
Je zložité dokazovať, že bola výpoveď daná v rozpore so zákonom? Máte nejakú radu pre ľudí, na čo si majú dávať pozor, aby vám uľahčili prácu?
00:24:05,320 –> 00:25:08,889 [Stanislav Ďurica]
Tu by sa tiež dalo povedať, že to závisí prípad od prípadu a niekedy je to dokazovanie jednoduchšie, lebo ten zamestnávateľ, ten zamestnanec, pardon, alebo ten oznamovateľ je pripravený. Poradil sa a získal si proste dostatočné množstvo dôkazov alebo oslovil už aj nejaké, nejaké osoby alebo zamestnancov, alebo, alebo niekoho z externého prostredia mimo spoločnosti, mimo tej organizácie, či je schopný mu dať nejaké písomné vyhlásenie alebo svedeckú výpoveď. Čiže z tohto pohľadu to závisí skutočne od toho, že či sa poradí a či má nejaké právne povedomie, či, či vie, čoho, čoho čaká a ako sa na tú situáciu pripraviť. Čo je väčší problém, je vlastne, sú tie svedecké výpovede, lebo tam si treba uvedomiť, že od momentu skutku, kedy sa niečo udeje do toho momentu, keď ten konkrétny, dajme tomu svedok sa posadí na tú, na tú lavicu svedkov na súde môže ubehnúť niekoľko mesiacov a rokov. Bežne sa nám stáva, že sú to aj dva tri roky, proste kým je, kým je ako vyslúchaný tento svedok alebo tento dôkaz vykonávaný.
00:25:08,889 –> 00:25:10,679 [Natália Pindrochová]
A prečo je to komplikácia?
00:25:10,679 –> 00:25:43,179 [Stanislav Ďurica]
Už len prirodzene. Proste ubehol dlhší čas, čiže ako pamäť fakt podlieha nejakému spomienkovému optimizmu a nemusíš si tie detaily presne pamätať. Navyše, vy neviete predikovať v horizonte dvoch troch rokov, v akom štádiu a v akom stave ten človek, ten svedok bude, v akom vzťahu bude. Dajme tomu k tomu zamestnávateľovi, či tam neurobil nejakú závratnú kariéru, ktorú nechce ohroziť nejakou svojou svedeckou výpoveďou, alebo opačne aj vo vzťahu k tomu oznamovateľovi, či nebude na neho nejakým spôsobom nahnevaný, lebo nejaké odvetné opatrenia sa dotkli aj jeho.
00:25:43,179 –> 00:25:46,840 [Natália Pindrochová]
A keď hovoríte o tých svedkoch, tak myslíte tým kolegu oznamovateľa?
00:25:46,840 –> 00:26:29,500 [Stanislav Ďurica]
Áno, to v zásade môže byť, môžu to byť kolegovia, alebo môže to byť nejaký dodávateľ alebo proste niekto z externého prostredia. Tam skutočne platí, že skôr zachytená nejaká jeho výpoveď má vyššiu hodnotu ako potom výpoveď poskytnutá v priebehu rokov. Preferencia je samozrejme všetko, všetko dokazovať, ak sa dá listinnými dôkazmi, ale veľa vecí, najmä v prípade, že sa teda končí pracovný pomer, tak nie sú ako podchytené v listinných dôkazoch v mailoch, ale proste dostávajú sa k nám len tak, že niekto bol prítomný pri tom, keď toto sa povedalo a toto sa naznačilo. Čiže niekedy sa tomu my nevyhneme, žiaľ.
00:26:29,500 –> 00:26:32,060 [Natália Pindrochová]
Stojí niečo súdny proces oznamovateľa?
00:26:32,060 –> 00:26:51,820 [Stanislav Ďurica]
Na toto sa fakt dá odpovedať len tým nemeckým jein, lebo, alebo áno, aj nie. Lebo ak teda sa pýtate na ten finančný aspekt, tak z tohto hľadiska ho to môže stáť len trovy právneho zastúpenia a v zásade využiť aj pro bono pomoc. Súdny poplatok sa neplatí v týchto veciach, teda ten zamestnanec ich neplatí.
00:26:51,820 –> 00:26:57,959 [Natália Pindrochová]
Podľa čoho sa rozhodujete, aké prípady zoberiete pod svoje krídla a poskytnete svoje služby pro bono?
00:26:57,959 –> 00:28:17,719 [Stanislav Ďurica]
Tiež máme nejaké určité svoje hodnoty, a pokiaľ vidíme, že sa niekde deje nejaká nespravodlivosť alebo nezákonnosť a môžeme svojimi skúsenosťami a svojou prácou prispieť k obrane pred týmito javmi, tak sa snažíme túto možnosť využiť. K tomuto, dá sa povedať, že vedieme aj mladších kolegov, pričom od určitého stupňa seniority sú takéto prípady vítané a firma ich veľmi podporuje. Čiže oni môžu mať vplyv aj na nejaké, na nejaký rast alebo hodnotenie toho konkrétneho advokáta. V podstate ak máme expertízu a kapacitu, lebo tá množina nie je nekonečná tých, tých ľudských síl a nemáme konflikt záujmov, tak sa rozhodujeme v prospech a v prospech takéhoto riešenia. V konečnom dôsledku v úzkom kruhu partnerov diskutujeme otvorene o tom, aký to má-, lebo pre nás to môže mať veľký benefit nielen z pohľadu teda samozrejme, keď je to pro bono, tak finančný benefit nám to neprináša, ale prináša nám to iné benefity, napríklad v podobe toho, že si vieme prehĺbiť tú expertízu, získať nejakú hlbšiu skúsenosť v nejakej konkrétnejšej oblasti. Môžeme na tom de facto akože vychovať ďalších kolegov, ktorí sa tomuto môžu v budúcnosti venovať. No a samozrejme, že je to aj nejaký počet seba-seb-zadosťučinenia z týchto vecí.
00:28:17,719 –> 00:28:19,699 [Natália Pindrochová]
Čiže môže sa vám niekto ozvať z ulice?
00:28:19,699 –> 00:28:20,300 [Stanislav Ďurica]
Iste áno.
00:28:20,300 –> 00:28:25,460 [Natália Pindrochová]
Sú v niečom špecifickí oznamovatelia, pani Jaborníková? Je niečo, čo ich spája?
00:28:25,460 –> 00:28:48,780 [Nikola Jaborníková]
Myslím, že ich spája to, že nechcú byť súčasťou tých celospoločenských problémov. Veľa ľudí vníma nekalé praktiky, korupciu v podstate ako takou štandardnou normou v našej spoločnosti. A veľakrát teda ten, tá motivácia pochádza práve z toho, že, že chcú to zmeniť a že teda chcú byť aj oni možno nejakým dobrým vzorom, možno aj pre svojich kolegov.
00:28:48,780 –> 00:29:19,699 [Stanislav Ďurica]
Pre mňa sú špecifickí v tom, že si zaslúžia našu vďaku a podporu za to, že sa dokázali postaviť niečomu nezákonnému alebo netransparentnému alebo protispoločenskému a že sa vôbec odhodlali. To sú bezpochyby bojovníci a ono zároveň je to to aj, čo ich nejakým spôsobom spája, aj keď na prvý pohľad sú to úplne rôzne osobnosti a úplne rôzni ľudia. A takže toto je, toto je niečo, čo ich zároveň aj, aj spája.
00:29:19,699 –> 00:29:22,159 [Natália Pindrochová]
Majú títo ľudia problém znova sa zamestnať?
00:29:22,252 –> 00:30:14,202 [Nikola Jaborníková]
Máme aktuálne aj prípady, kedy vlastne riešime práve tento problém, že majú problém sa zamestnať. Väčšinou sa to týka takých špecifických odvetví, ale v tomto, v tomto prípade my tiež vieme podať pomocnú ruku a to je teda vieme poskytnúť psychosociálnu podporu a zároveň kariérne poradenstvo, kedy vieme trošku dať iný pohľad oznamovateľovi na tú jeho situáciu. Pretože tí oznamovatelia, oni sa tak trošku, trošku sa tak topia v tých svojich negatívnych pocitoch a v tom, že už v podstate si nikdy nenájdem prácu, čo nie je ani pravda. A vieme teda mu poskytnúť širšie obzory a teda dať mu zase návod na ďalšiu cestu v tom svojom živote, kde môže, môže naozaj pracovať, hoci aj v inom odvetví, ale teda má to určite zmysel pre nich veľký.
00:30:14,202 –> 00:30:46,392 [Natália Pindrochová]
Ďakujem pani Jaborníková, že ste prijali pozvanie do štúdia, aj vám pán Ďurica. Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na [email protected]. Dopočutia o mesiac a dovtedy nezabudnite, nemlčať je zlato.
00:30:46,392 –> 00:31:23,592 [reklama]
Volám sa Barbora Mareková a v denníku Sme pre vás robím podcast Ľudskosť o tom, ako na naše mentálne zdravie vplýva rodina a spoločnosť. S odborníkmi a odborníčkami rozoberám, ako sa v rodinách dedí trauma a ako sa dá v dospelosti uzdraviť. Ale rozprávam sa aj s ľuďmi, ktorí vyskúšali terapiu a zaujíma ma aj celospoločenský pohľad, ako sa menia slovenské rodiny alebo ako sa v našej spoločnosti cítia Rómky, Rómovia či ľudia, čo sú queer. Poďte sa učiť spolu so mnou, ako lepšie rozumieť sebe, ale aj ľuďom okolo nás. Podcast Ľudskosť vychádza každý štvrtok vo všetkých podcastových aplikáciách.