Úrad na ochranu oznamovateľov (ďalej len „úrad“) sa oboznámil s poslaneckým návrhom novely zákona č. 54/2019 Z. z. a považuje za potrebné gestorský výbor upozorniť na závažné riziká predloženého návrhu nielen z hľadiska postavenia oznamovateľov v praxi ale aj z hľadiska integrity vyšetrovaní podozrení z trestnej činnosti. Návrh tiež porušuje ústavný princíp retroaktivity a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len „smernica EÚ“). Úrad konkrétne poukazuje na nasledovné:
1. Zúženie rozsahu ochrany
Návrh v bodoch 1-3 stanovuje, že ochranu by mal oznamovateľ získať iba v prípade, ak sa oznámenie týka priamo „osoby zamestnávateľa“. Takéto obmedzenie je problematické, pretože v praxi často nie je možné identifikovať konkrétnych podozrivých v čase podania oznámenia. Smernica EÚ požaduje ochranu oznámení, ktoré obsahujú informácie o podozreniach, ktoré ohrozujú verejný záujem a ktoré boli zistené v rámci výkonu práce, a to nielen voči zamestnávateľovi, ale aj voči spolupracovníkom, dodávateľom či iným inštitúciám.
2. Oslabenie ochrany oznamovateľov
Zmeny navrhované v bode 4, teda v novozaradenom § 7a a § 7b umožnia zamestnávateľovi odvolať sa voči udelenej ochrane a opakovane, každých 6 mesiacov žiadať o odňatie už udelenej ochrany. Takéto ustanovenie vytvorí pre oznamovateľa obrovskú právnu neistotu. Z nástroja preventívnej ochrany a podpory oznamovateľov sa tento inštitút zmení na nástroj ohrozenia a potencionálneho šikanovania oznamovateľov.
3. Ohrozenie integrity vyšetrovania
Právo na podanie odvolania zamestnávateľa vychádza z nepochopenia inštitútu ochrany, ktorý je vzťahom medzi štátom a oznamovateľom, kedy štát posúdi kvalifikovanosť podnetu a uzná tak potrebu preventívnej ochrany. Zamestnávateľ je podľa aktuálnej právnej úpravy informovaný len o udelení ochrany. Informovaním zamestnávateľa o dôvodoch ochrany tak, aby sa mohol odvolať, sa zároveň ohrozí vyšetrovanie podozrení z trestnej činnosti či správnych deliktov. Rovnako tak nedáva zmysel, aby boli preverované dôvody trvania ochrany, keďže doba jej trvania je stanovená zákonom.
4. Retroaktivita a zásah do práv už priznaných oznamovateľom
Návrh novely umožňuje preskúmanie a zároveň zrušenie už v minulosti priznanej ochrany rozhodnutím príslušného orgánu, čo predstavuje neprípustnú retroaktivitu. Ide o zásah do práv, ktoré už boli oznamovateľovi priznané právoplatným rozhodnutím. Tento postup bol v minulosti kritizovaný z dôvodu možného rozporu s ústavou.
5. Riziko porušenia záväzkov SR voči EÚ
Európska smernica vyžaduje účinnú ochranu pred odvetami za podané oznámenie. Navrhované zúženie ochrany a opakované preskúmavanie rozhodnutí vytvára právnu neistotu, čo vystavuje Slovensko riziku konania zo strany Európskej komisie za nesúlad s európskymi záväzkami.
6. Dopad na dôveru a prevenciu
Účelom súčasnej právnej úpravy je umožniť oznamovateľom bezpečne poukázať na porušenia zákona, čím sa posilňuje dôvera vo verejné inštitúcie a predchádza sa korupčným alebo iným nezákonným praktikám. Predložený návrh novely môže viesť k zastrašovaniu a odrádzaniu potenciálnych oznamovateľov od spolupráce so štátom a upozorňovania na protiprávne konanie.
