Mrzí nás, že musíme reagovať aj na platené PR články a navyše s pánom dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduardom Burdom, no sme presvedčení, že pri dôležitých rozhodnutiach sú fakty dôležité.
V platenom PR rozhovore zaznelo, že:
„Úrad na ochranu oznamovateľov postupoval nezákonne v prípade poskytovania ochrany obvineným policajtom známym pod zľudoveným názvom „čurillovciʼ“.
Opätovne zdôrazňujeme, že ochranu chráneným policajtom udelil prokurátor, nie náš úrad. Zároveň zákon úradu neumožňuje ochrany nerešpektovať alebo inak posudzovať. Úrad doposiaľ v súvislosti s chránenými oznamovateľmi z radov polície vôbec nerozhodoval. Rozhodoval iba o uložení sankcie ministerstvu vnútra za to, že pri vydaní personálnych rozkazov obišlo úrad a nepožiadalo o súhlas. Nič viac, nič menej.
Dekan Právnickej fakulty nemôže podľa vlastných slov „súhlasiť s postupmi úradu vo vzťahu k tzv. čurillovcom“. Myslí si, že úrad vo vzťahu k postaveniu policajtov mimo služby nemohol vôbec postupovať, a teda ani uložiť ministerstvu vnútra pokutu.
Osobný názor je iste v demokratickej spoločnosti možné vyjadriť, no je potrebné aj dodať, že v prípade sporu v právnom štáte by o zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy mali rozhodovať a zákony interpretovať súdy. Správny súd Bratislava 19. 11. 2025 konštatoval, že zákon na ochranu oznamovateľov sa vzťahuje aj na príslušníkov Policajného zboru a ministerstvo vnútra porušilo zákon, keď si od úradu vopred nevyžiadalo súhlas s postavením jedného z nich mimo služby.
„Existuje právny dôvod, trestné obvinenie, ktoré je mimo kompetencií zamestnávateľa a musí prísť k dočasnému pozbaveniu policajta výkonu štátnej služby a Úrad na ochranu oznamovateľov do tohto nemá čo hovoriť.
Pravda je taká, že náš úrad sa nikdy nevyjadroval, či mali alebo nemali byť chránení policajti postavení mimo služby. Úrad pokutoval ministerstvo vnútra za to, že obišiel zákon, lebo si vopred nevyžiadal súhlas s úkonom namiereným proti chráneným oznamovateľom. Inak povedané, sankciu ministerstvo dostalo za to, že sa ministerstvo vyhlo konaniu, v ktorom by úrad rozhodoval, či ministerstvo môže alebo nemôže postaviť chránených policajtov mimo služby. O tom, že ministerstvo vnútra v tejto veci porušilo zákon prednedávnom rozhodol príslušný správny súd.
Dekan Právnickej fakulty tiež naznačil, že je legitímny dôvod zo zákona skracovať funkčné obdobie, ak sú na to organizačné dôvody, ako je práve spájanie rôznej agendy
Európska komisia ako aj Európsky súdny dvor má na to iný názor. Podľa doterajších judikatúr ESD predčasné ukončenie funkčného obdobia štatutárneho zástupcu príslušnej inštitúcie sa považuje za zásah do jej nezávislosti.
Podľa pána Burdu je dobré, že sa zavádza inštitút preskúmania ochrany, pretože sa môžu vyskytnúť aj prípady, kedy „zamestnanci preto, aby sa sami schovali pred následkami svojej nezákonnej činnosti alebo aby zakryli svoje pracovné zlyhania, si vymyslia údajnú protispoločenskú činnosť zamestnávateľa”.
Už dnes máme pre takéto situácie v zákone riešenie. Ak sa preukáže, že oznamovateľ nepodal oznámenie v dobrej viere, o ochranu môže prísť. Okrem toho, status chráneného oznamovateľa nechráni zamestnancov pred dôsledkami ich zlyhaní. Ak je zlyhanie preukázané, úrad udeľuje súhlas s výpoveďou alebo disciplinárnym postihom a pod.
Dekan Právnickej fakulty je tiež presvedčený, že navrhované zmeny oznamovateľom neublížia a obetiam trestných činov to výrazne pomôže, „pretože by malo byť dostatok ľudí, ktorí sa budú špecializovať na pomoc pre ne.“
Naopak, v systéme to vytvorí chaos a agenda obetí trestných činov bude rozdelená medzi novým úradom a ministerstvom spravodlivosti, keďže nový úrad má prebrať len obmedzenú agendu, ktorá sa týka obetí trestných činov. Navyše, stále nie je jasné, akí zamestnanci budú túto agendu vykonávať a ako a kedy na ňu budú odborne pripravení.
Pán Burda tvrdí, že žiadne právo Európskej únie týmto zákonom porušené nebude a Slovensku nehrozia žiadne sankcie.
Desiatky právnych expertov vrátane bývalých ústavných sudcov, Európska komisia, Európska prokuratúra, generálny prokurátor SR tvrdia presný opak. Otvorene kritizujú návrh nového zákona, že je v rozpore s európskou smernicou o ochrane oznamovateľov, európskym právom či Ústavou SR. Dokonca aj koaliční poslanci podali návrh na zmenu zákona, v ktorom priznávajú, že reagujú na výhrady Európskej komisie k rozporu s európskym právom.
