Zamestnávateľ, resp. zodpovedná osoba má zo zákona o ochrane oznamovateľov povinnosť oznámenie preveriť, aj keď ho oznamovateľ neskôr stiahne. Minimálne by mala preveriť, či nejde o podozrenia z takých porušení zákona, ktoré treba oznámiť príslušným orgánom.
Zákon totiž ukladá právnickým osobám vrátane verejných inštitúcií a obcí povinnosť bezodkladne oznámiť skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Pri závažných trestných činoch, pri ktorých hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo pri korupcii môže byť neoznámenie dokonca trestné aj pre fyzické osoby.
Z toho vyplýva, že späťvzatie oznámenia automaticky neznamená zastavenie preverovania. Ak z oznámenia vyplývajú konkrétne podozrenia o trestnej činnosti, verejný záujem na odhaľovaní trestnej činnosti má prednosť pred tým, že oznamovateľ oznámenie stiahol. Aj pri tomto preverovaní a postupovaní platí všeobecná povinnosť mlčanlivosti o identite oznamovateľa. Je potrebné dbať aj na sprievodné informácie, z ktorých je možné identitu priamo alebo nepriamo odvodiť.
Odporúčame preto do internej smernice doplniť, že späťvzatie oznámenia nevedie automaticky k ukončeniu preverovania, ak existuje zákonná povinnosť oznámiť podozrenie z trestného činu príslušným orgánom.
