Logo UOO

    Až 62% Slovákov tvrdí, že by upozornilo na nekalé praktiky v práci, stále viac z nich sa obracia na Úrad na ochranu oznamovateľov

    Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) každoročne zisťuje názory ľudí na oznamovanie korupcie, podvodov a inej nezákonnej činnosti. Najnovšie dáta ukazujú, že deklarovaná ochota oznámiť protizákonnú činnosť neklesá. Počet ľudí, ktorí by sa s oznámením obrátili na úrad, aj tento rok vzrástol.

    Z tohtoročného prieskumu na vzorke 1025 respondentov, ktorú vykonala agentúra Focus pre ÚOO, vyplynulo, že až 62% ľudí by nemlčalo o nezákonnom konaní na pracovisku. Je pozitívnou správou, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je toto číslo stabilné a neklesá. Najväčšími motivátormi oznamovať nezákonnú činnosť je možnosť podať oznámenie anonymne a ochrana pred výpoveďou alebo inými postihmi v práci.

    Graf č.1: Ochota oznámiť korupciu a podvody aspoň jednému subjektu

    Najčastejšie by sa obracali na zamestnávateľa a ÚOO

    Väčšina Slovákov by podľa tohto prieskumu oznámila porušovanie zákonov svojmu zamestnávateľovi (43%) alebo Úradu na ochranu oznamovateľov (42%). Ochota obrátiť sa na ÚOO každým rokom rastie, od roku 2021 stúpla o 9 percentuálnych bodov. Za nimi nasledujú mimovládne organizácie (34%) a polícia (32%). Najnižšia je podľa prieskumu ochota oznámiť nekalé praktiky médiám (21%) alebo na prokuratúre (20%).

    „Teší ma, že ochota ľudí oznamovať nezákonnú činnosť, s ktorou sa stretli vo svojom zamestnaní, neklesá. A ešte viac, že si úrad v prvých rokoch svojho fungovania získal dôveru občanov natoľko, že je naň ochotných sa obrátiť čoraz viac ľudí,” hovorí predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová. Svedčia o tom nielen dáta z aktuálneho prieskumu, ale aj samotné štatistiky úradu.

    Graf č. 2: V prípade, že by ste na vašom pracovisku boli svedkom korupcie alebo podvodu, boli by ste ochotný/á oznámiť to …

    Dobrou správou tiež je, že v slovenskej populácii prevažuje pozitívne vnímanie oznamovateľov. Až 63% respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že by pozitívne vnímali kolegu, ktorý by oznámil korupčné správanie alebo podvody na pracovisku. Zároveň viac ako tri štvrtiny opýtaných (77%) si myslí, že by štát mal takýchto ľudí chrániť.

    Graf č. 3: Predstavte si, že by váš kolega oznámil korupčné správanie alebo podvody iného kolegu či nadriadeného. Aký by ste mali na neho názor?

    Aj keď ako radoví občania nemáme priamy vplyv na vývoj v oblasti práva, hodnoty, na ktorých nám záleží, môžeme posilňovať tým, ako sa postavíme k porušeniam zákona, ktorých sme sami svedkom. „Všetkých, ktorí sa rozhodnú postaviť sa za spoločný, verejný záujem, bude náš úrad sprevádzať a podporovať na ceste za spravodlivosťou,“ dodáva Z. Dlugošová.

    V minulom roku hľadali na ÚOO pomoc stovky ľudí

    Počas roku 2023 sa na ÚOO obrátilo dokopy 533 ľudí, pričom konal v 211 prípadoch, ktoré boli v jeho kompetencii. V tom sú zahrnuté oznámenia o nezákonnej činnosti, agenda ochrany oznamovateľov, právne poradenstvo, kontrolná činnosť či súdne konania.

    Úrad riešil 71 prípadov oznamovateľov nezákonnej činnosti. Okrem podpory oznamovateľov v oblasti podávania oznámení je hlavnou súčasťou agendy ÚOO aj samotná ochrana oznamovateľov. V minulom roku úrad zaevidoval 21 prípadov odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa. Oznamovatelia boli väčšinou vystavení nátlaku, zastrašovaniu či obťažovaniu, pozastaveniu výkonu činnosti, výpovedi či diskriminácii.

    V zákone o ochrane oznamovateľov máme dva silné nástroje, vďaka ktorým úrad dokáže účinne chrániť oznamovateľov pred podobnými praktikami. Jedným z nich je tzv. status chráneného oznamovateľa, ktorý prideľuje prokuratúra alebo správny orgán. Predstavuje preventívnu ochranu, keďže na každý pracovnoprávny úkon, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, musí mať zamestnávateľ vopred súhlas úradu. V roku 2023 dostalo status 57 oznamovateľov.

    Ďalším nástrojom ochrany je tzv. následná ochrana. Ak oznamovateľ nemá status chráneného oznamovateľa a už došlo k pracovnoprávnemu úkonu, s ktorým nesúhlasí, môže úrad do 15 dní požiadať o jeho pozastavenie. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že plánovaný úkon nesúvisí s oznámením tohto zamestnanca, úrad úkon na 30 dní „zmrazí“ a oznamovateľ následne musí podať návrh na vydanie tzv. neodkladného opatrenia. Kým súd definitívne nerozhodne o platnosti či neplatnosti výpovede, oznamovateľ je zamestnaný a poberá mzdu. V minulom roku úrad dostal 26 žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

    Dôležité súdne rozhodnutie

    Úrad v rámci svojich činností kontroluje dodržiavanie aj ďalších ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov, poskytuje vzdelávanie a poradenstvo zamestnávateľom pri nastavovaní vnútorných systémov preverovania oznámení, vydáva metodické usmernenia a odborné stanoviská aj napríklad v rámci súdnych sporov.

    V prípadoch, v ktorých ÚOO od svojho vzniku v roku 2021 asistoval, došlo nedávno k jednému z prvých dôležitých súdnych rozhodnutí. Mária Koránová ako hlavná ekonómka Záchrannej službe Košice podala trestné oznámenie pre svoje podozrenia z páchania ekonomickej trestnej činnosti na pracovisku, následne sa ju snažili prepustiť. ÚOO jej výpoveď pozastavil a košický Mestský súd v máji tohto roku rozhodol o neplatnosti výpovede. Ekonómka počas sporu neprišla o svoju mzdu. ÚOO sa právneho sporu zúčastnil tým, že poskytol súdu argumenty z pohľadu štandardov ochrany oznamovateľov. Aj keď ide zatiaľ o rozsudok prvostupňového súdu, voči ktorému sa protistrana môže odvolať, rozhodnutie súdu je pozitívnym signálom pre všetkých, ktorí majú pochybnosti o tom, či má zmysel sa v podobných situáciách ozvať.

    Podobné články