Logo UOO

    Najčastejšie otázky

    Áno zákon č. 54/2019 Z. z. v §10 ods. 1. takúto možnosť pripúšťa. 

    Zákon o obecnom zriadení v prvom rade ukladá obciam povinnosť funkciu hlavného kontrolóra obsadiť. Zároveň by sme radi upozornili, že zákon č. 54/2019 Z. z. ukladá v §10 ods. 5 zamestnávateľovi podľa ods. 1 povinnosť prijať a preveriť každé oznámenie do 90 dní od jeho prijatia. Lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s uvedením dôvodov predĺženia oznamovateľovi (napr. v prípade PN). Zákon túto povinnosť ukladá zamestnávateľovi, ktorý je podľa §10 ods. 1 (orgán verejnej moci zamestnávajúci najmenej 5 zamestnancov) povinný určiť zodpovednú osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateľa pri prijatí a preverení oznámenia. V obci túto úlohu plní hlavný kontrolór. Pokiaľ funkciu nemôže vykonávať, zodpovedá za prijatie a preverenie oznámenia zamestnávateľ. 

    Zákon č. 54/2019 Z. z. takýto postup nevylučuje, avšak implementácia iba vlastnej smernice bez súčasného určenia vlastnej zodpovednej osoby by komplikovala situáciu pri výkone práv a povinností zodpovednej osobe zriaďovateľa, ktorá by v zásade musela postupovať u každej takejto podriadenej organizácie inak, čo by mohlo negatívne ovplyvňovať kvalitu plnenia úloh, práv a povinností podľa zákona č. 54/2019 Z. z.. Zároveň sa treba zamyslieť aj nad praktickou stránkou takéhoto postupu, nakoľko čím menšia organizácia, tým väčšie riziko nezaujatosti/konfliktu záujmov zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení. Rozpočtová organizácie, ktoré majú 50 a viac zamestnancov, si však môže dohodnúť so zriaďovateľom, že preferujú vlastný interný oznamovací systém, hoci má zriaďovateľ pre ne vlastnú smernicu. 

    Pokiaľ nebolo prijaté žiadne oznámenie, nie je čo viesť a evidencia zostane čistá/nevyplnená.

    V prípade, ak zamestnávateľ nemá k dispozícii údaje na doručovanie písomností vo vzťahu k oznamovateľovi, a teda nemá možnosť splniť si povinnosť potvrdiť prijatie oznámenia podľa § 10 ods. 6 zákona o ochrane oznamovateľov platí, že nie sú naplnené objektívne predpoklady na vznik takejto povinnosti.

     

    V prípade prijatia anonymného oznámenia však zostáva zachovaná povinnosť riadnej evidencie prijatého oznámenia, riadneho preverenia oznámenia a prijatia nápravných opatrení v prípade zistenia určitého nezákonného konania.

     

    Anonymné oznámenie prijaté poštou bez dispozície údajov oznamovateľa je teda potrebné riadne zaevidovať a vyznačiť v rámci evidencie nemožnosť doručenia potvrdenia.

     

    Pokiaľ však je anonymné podanie doručené e-mailom, zamestnávateľ má povinnosť potvrdiť prijatie oznámenia na predmetnú e-mailovú adresu.

    Oznámenie bude zaevidované v evidencii a preverované ako celok zodpovednou osobou. To zároveň nevylučuje, že jeho časť bude preverená aj ako sťažnosť. Zodpovedná osoba po prijatí oznámenia takéto oznámenie zaeviduje do evidencie oznámenia. Následne, ak by z obsahu oznámenia vyplynulo, že oznámením je len časť tohto oznámenia, zodpovedná osoba preverí len príslušnú časť oznámenia a zvyšné časti oznámenia sa vybavia príslušným spôsobom (teda podľa zákona o sťažnostiach). Zároveň je dôležité túto skutočnosť zaznamenať v evidencii oznámení – výsledok preverenia oznámenia, kde by sa malo uvádzať, že časť oznámenia bola vyhodnotená ako sťažnosť a z toho dôvodu bola vybavená ako sťažnosť (uviesť aj číslo, pod ktorým je evidovaná ako sťažnosť). 

    Vzhľadom na rozšírenie okruhu oznamovateľov podľa novely zákonom č. 189/2023 Z. z. je teda potrebné splniť si aj voči nim povinnosť zverejniť označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania oznámení, a to v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme. Spôsob splnenia si uvedenej povinnosti je na rozhodnutí zamestnávateľa, odporúčame však zvoliť taký spôsob, ktorý nie je na individuálnej báze, ako napríklad vložiť klauzulu o týchto informáciách do konkrétnej zmluvy o spolupráci, ale skôr verejne a s dosahom na široký okruh potenciálnych adresátov, napríklad uverejnením na webovom sídle zamestnávateľa.

    Áno, takýto postup zodpovednej osoby je možný, pri súčasnom zachovaní lehôt na preverenie pre jednotlivé oznámenia, uvedené v spoločnom výstupe. V zásade platí, že každé oznámenie musí byť preverené – teda je potrebné sa zaoberať každou možnou protispoločenskou činnosťou. Je však možné ich z dôvodu efektívnosti pokryť v jednom finálnom výstupe. 

    V súvislosti s novelou § 10 zákona č. 54/2019 Z. z. účinnej k 1. 9. 2023 uvádzame, že podľa uvedeného znenia je možné delegovať niektoré úlohy zamestnávateľa na externé zodpovedné osoby, a to v rozsahu prijímania a potvrdzovania oznámenia.

     

    Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a nie sú orgánmi verejnej moci môžu pritom poveriť externé zodpovedné osoby aj preverovaním oznámení, avšak naďalej zamestnávateľovi zostáva zachovaná zodpovednosť za preverovanie oznámení aj zodpovednou osobou v rámci jeho organizácie (internou osobou).

     

    Zároveň dávame do pozornosti článok 8 bod č. 6 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie:


    „Právne subjekty v súkromnom sektore s 50 až 249 pracovníkmi môžu využívať spoločné zdroje, pokiaľ ide o prijímanie nahlásení a akékoľvek vyšetrovanie, ktoré sa má vykonať. Tým nie sú dotknuté povinnosti uložené takýmto subjektom touto smernicou, a to zachovávať dôvernosť, poskytovať spätnú väzbu a riešiť nahlásené porušenie.“

     

    Čo sa týka zmluvného vzťahu medzi zamestnávateľom a externou zodpovednou osobou, na ktorú sú prenesené niektoré úlohy zamestnávateľa, je potrebné, aby obojstranný zmluvný záväzok zaručoval funkčnosť externej zodpovednej osoby tak, aby plne fungoval vnútorný systém nahlasovania v zmysle požiadaviek na výkon činnosti externej osoby ako aj v zmysle požiadaviek na fungovanie vnútorného systému preverovania oznámení v zmysle ustanovenia § 10 ods. 9 Zákona o ochrane oznamovateľov (napr. mlčanlivosť a dôvernosť, spracovanie osobných údajov, zabránenie konfliktu záujmov, zabezpečenie odborných predpokladov zodpovednej osoby, časové lehoty na preverenie oznámenia a pod.). Súčasťou tejto funkčnosti externej zodpovednej osoby sú zmluvné záväzky samotného zamestnávateľa v rámci výkonu činnosti externej zodpovednej osoby podľa ustanovenia § 5 až 8 Zákona o ochrane oznamovateľov (napr. poskytovanie plnej súčinnosti, prijímanie navrhovaných opatrení po šetrení, informovanie oznamovateľa a pod.).

     

    V tejto súvislosti je však potrebné si uvedomiť, že prenesenie horeuvedených úloh na externú zodpovednú osobu nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za prípadné porušenie povinností podľa Zákona o ochrane oznamovateľov vo všetkých fázach – prijímaní a preverovaní oznámení, prijímaní následných opatrení a informovaní oznamovateľa o výsledkoch preverenia .

    Povinnosť zamestnávateľa vydať vnútorný predpis v zmysle § 10 ods. 9 Zákona o ochrane oznamovateľov a zároveň všetky ostatné povinnosti v zmysle ostatných príslušných ustanovení tohto zákona je neprenosná. Pokiaľ by šlo o dodatok, či prílohu k vnútornému predpisu materskej spoločnosti, už by nešlo o vnútorný predpis zamestnávateľa, ale o vnútorný predpis materskej spoločnosti, no najmä by neplatilo, že by si zamestnávateľ splnil zákonnú povinnosť „vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o…“.

     

    Zamestnávateľ ako dcérska spoločnosť má teda povinnosť vydať vnútorný predpis podľa § 10 ods. 9 Zákona o ochrane oznamovateľov a teda v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou aj napriek tomu, že materská spoločnosť už má vytvorený vlastný globálny predpis na účely oznamovania protispoločenskej činnosti. Vo vnútornom predpise zároveň môže dcérska spoločnosť zahrnúť predpisy materskej spoločnosti, pokiaľ nie sú v rozpore s domácou legislatívou.

    Oznamovateľom môže byť aj starosta (funkcia), poslanec (funkcia) aj dohodár (pracovnoprávny vzťah), ak sa o protispoločenskej činnosti dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej práce alebo funkcie. Takáto informácia musí byť získaná legálne, t.j. v rámci výkonu svojich právomoci . 

    Samotný zákon odborné predpoklady zodpovednej osoby nešpecifikuje. Avšak na to, aby mohol byť naplnený účel zákona, mala by mať dostatočné vedomosti na to, aby riadne plnila úlohy zodpovednej osoby a čo najefektívnejšie preverovala oznámenia. Je žiadúce, aby zodpovedná osoba pri preverovaní oznámení vedela identifikovať prípadné porušenie právnych predpisov, vedela identifikovať osoby s potrebnou expertízou u zamestnávateľa, ktoré jej pomôžu preveriť oznámanie (pri zachovaní dôvernosti a mlčanlivosti), a aby v prípade potreby vedela oznámenie postúpiť na príslušným orgánom. Mala by mať minimálne odborné vedomosti – znalosť platnej legislatívy – a to v základnom rozsahu. Dôležitou výbavou zodpovednej osoby je aj morálna integrita a dôveryhodnosť, ktorú by mala v organizácii požívať. 

    Hlavný kontrolór vykonáva funkciu zodpovednej osoby aj vo vzťahu k   

     

    • rozpočtovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec,
    • príspevkovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec,
    • štátnemu podniku, ktorého zriaďovateľom je obec,
    • o vzťahu k fondu, ktorý je v jeho správe obce,
    • vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva.  

     

    Zároveň platí, že uvedené organizácie, fondy, štátne podniky majú menej ako 50 zamestnancov.   

     

    Ak organizácie, štátne podniky, fondy majú najmenej 50 zamestnancov (50 a viac) je na rozhodnutí orgánu verejnej moci (obci, VÚC), či určí, že funkciu zodpovednej osoby voči týmto zložkám bude vykonávať hlavný kontrolór, inak si zodpovednú osobu určujú samé. 

     

    V oboch prípadoch musia mať zamestnanci vedomosť, kto plní funkciu zodpovednej osoby a aké sú spôsoby podávania oznámení.  Zamestnanci musia mať prístup ku kanálom nahlasovania (aspoň jeden kanál nahlasovania musí byť prístupný nepretržite – napr. elektronický formulár, emailová adresa) a zamestnancom musia byť informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení sprístupnené v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme.  Z uvedeného vyplýva, že ak o tom dotknuté organizácie a ich zamestnanci nemajú vedomosť, vnútorný systém oznamovania nie je správne nastavený.  

    Hlavný kontrolór sa nemôže vzdať funkcie zodpovednej osoby. Zákon v § 10 ods. 1 striktne ustanovuje, že v obci a vo VÚC funkciu ZO plní hlavný kontrolór. Ide o povinnosť, ktorá hlavným kontrolórom vyplýva priamo zo zákona, a jeho znenie nepripúšťa žiadnu výnimku. V prípade malých úväzkov hlavných kontrolórov je v záujme a na zvážení obec/VÚC tieto úväzky upraviť tak, aby hlavný kontrolór mohol v celej svojej šírke obsiahnuť činnosť hlavného kontrolóra, vrátane agendy zodpovednej osoby.

    Zamestnanec vykonávajúci finančnú kontrolu v zmysle osobitného predpisu je síce povinný urobiť oznámenie, ale nie v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov, ale v zmysle § 20 ods. 4 písm. e) zákona o finančnej kontrole a uvedené oznámenie robí v mene orgánu verejnej správy, nie ako fyzický osoba – oznamovateľ. Takéto oznámenie, nie je možne považovať za oznámenie v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov. Za oznamovateľa by ho bolo možné považovať, ak by mu v oznamovení zamestnávateľ bránil alebo by s ním nesúhlasil a on ho napriek tomu podá. Takáto osoba má nárok na ochranu v prípade, že pre oznámenie, ktoré podala, čelí odvetným opatrenia zo strany vedenia organizácie. 

    Lehota na podanie žiadosti je 15 dní odo dňa, keď sa oznamovateľ dozvedel o pracovnoprávnom úkone. Teda 15 dní odo dňa, keď sa pracovnoprávny úkon – napr. výpoveď – dostane do dispozičnej sféry oznamovateľa. Zmeškanie uvedenej lehoty nie je možné odpustiť, ide o prekluzívnu lehotu. 

    Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu neobsahuje údaj o dni doručenia potvrdenia oznamovateľovi. Zamestnávateľ sa o dátume doručenia potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu môže informovať na úrade, ktorý mu uvedenú informáciu poskytne alebo priamou komunikáciou so zamestnancom.