Najčastejšie otázky 

1. Môže byť zodpovednou osobou aj fyzická osoba vykonávajúca prácu mimo pracovného pomeru? 

Áno zákon č. 54/2019 Z. z. v §10 ods. 1. takúto možnosť pripúšťa. 

2. Ako postupovať v samospráve obcí, ak hlavný kontrolór nie je vymenovaný, resp. je uvoľnená funkcia hlavného kontrolóra (pričom má byť HK v pozícii zodpovednej osoby). Ako postupovať, ak hlavný kontrolór obce je na dlhodobej PNke, resp. čerpá rodičovskú dovolenku? 

Zákon o obecnom zriadení v prvom rade ukladá obciam povinnosť funkciu hlavného kontrolóra obsadiť. Zároveň by sme radi upozornili, že zákon č. 54/2019 Z. z. ukladá v §10 ods. 5 zamestnávateľovi podľa ods. 1 povinnosť prijať a preveriť každé oznámenie do 90 dní od jeho prijatia. Lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s uvedením dôvodov predĺženia oznamovateľovi (napr. v prípade PN). Zákon túto povinnosť ukladá zamestnávateľovi, ktorý je podľa §10 ods. 1 (orgán verejnej moci zamestnávajúci najmenej 5 zamestnancov) povinný určiť zodpovednú osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateľa pri prijatí a preverení oznámenia. V obci túto úlohu plní hlavný kontrolór. Pokiaľ funkciu nemôže vykonávať, zodpovedá za prijatie a preverenie oznámenia zamestnávateľ. 

3. Môže si zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia interne spracovať smernicu na podmienky zákona č. 54/2019 Z. z., ak zriaďovateľ má vlastnú smernicu? 

Zákon č. 54/2019 Z. z. takýto postup nevylučuje, avšak implementácia iba vlastnej smernice bez súčasného určenia vlastnej zodpovednej osoby by komplikovala situáciu pri výkone práv a povinností zodpovednej osobe zriaďovateľa, ktorá by v zásade musela postupovať u každej takejto podriadenej organizácie inak, čo by mohlo negatívne ovplyvňovať kvalitu plnenia úloh, práv a povinností podľa zákona č. 54/2019 Z. z.. Zároveň sa treba zamyslieť aj nad praktickou stránkou takéhoto postupu, nakoľko čím menšia organizácia, tým väčšie riziko nezaujatosti/konfliktu záujmov zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení. Rozpočtová organizácie, ktoré majú 50 a viac zamestnancov, si však môže dohodnúť so zriaďovateľom, že preferujú vlastný interný oznamovací systém, hoci má zriaďovateľ pre ne vlastnú smernicu. 

4. Musí začať viesť zodpovedná osoba evidenciu aj v čase, ak nemá prijaté oznámenie? 

Pokiaľ nebolo prijaté žiadne oznámenie, nie je čo viesť a evidencia zostane čistá/nevyplnená. 

5. Zákon toho času nepozná pojem anonymné oznámenie, môže prísť aj takýto podnet ako oznámenie a treba sa mu náležite venovať? Je potrebné žiadať o uvedenia mena, priezviska, resp. iných údajov? 

Aj pri anonymných oznámeniach je potrebné dodržať postup podľa § 10 a § 11 zákona č. 54/2019 Z. z.. Uvedenie mena, priezviska, resp. iných údajov nie je potrebné dodatočne dožadovať, pokiaľ si to oznamovateľ neželá. Nevýhodou takéhoto druhu oznámení sú však obmedzené možnosti v rámci preverovania, predovšetkým v rámci spätnej väzby s oznamovateľom. Ak však anonymný oznamovateľ poskytne emailový kontakt, je možné s ním naďalej komunikovať a prípadne požiadať o doplnenie faktov, ak je to pre preverenie oznámenia potrebné. 

Nakoľko sa plánovaná novela zákona č. 54/2019 Z. z. už aktívne zaoberá aj anonymnými oznámeniami dávame zatiaľ do pozornosti úpravu zo Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/1937, článok 6 ods. 3: „Osoby, ktoré nahlásili alebo zverejnili informácie o porušeniach anonymne, ale ktoré boli následne identifikované a sú postihnuté odvetnými opatreniami, majú napriek tomu nárok na ochranu“

6. Ako postupovať v praxi, ak štátna organizácia nemá zriaďovateľa (štátne fondy) a štátny fond je subjektom verejnej správy nad 50 zamestnancov? Kto plní úlohu zodpovednej osoby (napr. metodicky riadi MK SR a rozpočtovo MF SR)? 

V tomto konkrétnom prípade má mať štátny fond vytvorený vlastný vnútorný systém preverovania oznámení, vrátane zodpovednej osoby. 

7. Ako má postupovať zodpovedná osoba, ak časť prijatého oznámenia je sťažnosťou podľa zákona č. 9/2010 Z. z.? Odčlením oznámenie od sťažnosti? 

Oznámenie bude zaevidované v evidencii a preverované ako celok zodpovednou osobou. To zároveň nevylučuje, že jeho časť bude preverená aj ako sťažnosť. Zodpovedná osoba po prijatí oznámenia takéto oznámenie zaeviduje do evidencie oznámenia. Následne, ak by z obsahu oznámenia vyplynulo, že oznámením je len časť tohto oznámenia, zodpovedná osoba preverí len príslušnú časť oznámenia a zvyšné časti oznámenia sa vybavia príslušným spôsobom (teda podľa zákona o sťažnostiach). Zároveň je dôležité túto skutočnosť zaznamenať v evidencii oznámení – výsledok preverenia oznámenia, kde by sa malo uvádzať, že časť oznámenia bola vyhodnotená ako sťažnosť a z toho dôvodu bola vybavená ako sťažnosť (uviesť aj číslo, pod ktorým je evidovaná ako sťažnosť). 

8. Musí byť u zamestnávateľa povinne zverejnený kontakt na zodpovednú osobu na intranete, úradnej tabuli, či nástenke alebo postačí na webovom sídle? 

Nakoľko je vnútorný systém preverovania oznámení určený, na základe súčasnej právnej úpravy, primárne pre zamestnancov, odporúčame na základe praktických skúseností úradu zverejniť kontakt na zodpovednú osobu predovšetkým na intranete zamestnávateľa. Dodatočné spôsoby zverejnenia, samozrejme, nie sú vylúčené. Najvhodnejší spôsob zverejnenia však prirodzene závisí od povahy, veľkosti aj inštitucionálnej kultúry organizácie. 

9. Ak sú prijaté oznámenia s cieľom zahltenia úradu (orgánu verejnej správy) dotyčným oznamovateľom (viacero oznámení naraz jednou osobou – oznamovateľom voči viacerým vedúcim zamestnancom/štatutárom), aké mám kompetencie ako zodpovedná osoba? Môžem vyhotoviť hromadný výsledok, resp. vybaviť oznámenie ako spoločný výstup z prešetrenia?  

Áno, takýto postup zodpovednej osoby je možný, pri súčasnom zachovaní lehôt na preverenie pre jednotlivé oznámenia, uvedené v spoločnom výstupe. V zásade platí, že každé oznámenie musí byť preverené – teda je potrebné sa zaoberať každou možnou protispoločenskou činnosťou. Je však možné ich z dôvodu efektívnosti pokryť v jednom finálnom výstupe. 

10. Je možné uzavrieť zmluvný vzťah medzi materskou a dcérskou spoločnosťou, kde sa ustanoví útvar alebo osoba v materskej spoločnosti, ktorá bude vykonávať funkciu zodpovednej osoby aj pre dcérsku spoločnosť/spoločnosti? 

Pre účely riadenia skupiny spoločností je možné uzavrieť zmluvný vzťah aj medzi materskou a  dcérskou spoločnosťou, kde sa ustanoví útvar alebo osoba v  materskej spoločnosti, ktorá bude vykonávať funkciu aj pre dcérsku spoločnosť/spoločnosti. Radi by sme podotkli, že pri stanovení tzv. externej zodpovednej osoby na základe zmluvy so zamestnávateľom sa nejedná o zákonom či smernicou preferovanú formu, nakoľko myšlienkou pri plnení jej úloh je, že „čím bližšie je zodpovedná osoba k  problému tým efektívnejšie a  kvalitnejšie ho vie vyriešiť“. 

Zodpovedná osoba musí byť schopná účinne komunikovať so zainteresovanými osobami a spolupracovať s dotknutými orgánmi (úrad, OČTK, správny orgán). To okrem iného znamená, že táto komunikácia má prebiehať v ich jazyku. Dostupnosť zodpovednej osoby (či už fyzická v rovnakých priestoroch ako zamestnanci, prostredníctvom asistenčnej linky, alebo prostredníctvom iných bezpečných komunikačných prostriedkov) je potrebná na to, aby sa zabezpečilo, že zainteresované osoby sa budú môcť na zodpovednú osobu riadne obrátiť. 

11. Ak materská spoločnosť poverí výkonom zodpovednej osoby tretiu stranu, musia k zmluve, na základe ktorej došlo k povereniu, pristúpiť aj jej dcérske spoločnosti? 

V princípe platí odpoveď na otázku č. 10. To, či k zmluve dcérska spoločnosť pristúpi, závisí od nastavených vzťahov a organizačnej štruktúry v danej korporácii. Pripomíname však, že dcérska“ spoločnosť v SR s právnou subjektivitu, sa považuje za  zamestnávateľa v zmysle zákonníka práce ako aj vzmysle zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľovi protispoločenskej činnosti. 

Ak zamestnáva najmenej 50 zamestnancov: 

· Musí mať určenú zodpovednú osobu 

· Je sama povinná ju určiť (či už interne alebo externe u materskej spoločnosti), pričom podotýkame, že zodpovednosť za porušenie ustanovení k vnútorného systému preverovania oznámení (§10 – §11 s  poukazom na §19/1) nesie zamestnávateľ (dcérska spol. s právnou subjektivitou v SR). 

12. Môže byť oznamovateľov v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. aj starosta, poslanec či dohodár z ÚPSVaR? 

Oznamovateľom môže byť aj starosta (funkcia), poslanec (funkcia) aj dohodár (pracovnoprávny vzťah), ak sa o protispoločenskej činnosti dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej práce alebo funkcie. Takáto informácia musí byť získaná legálne, t.j. v rámci výkonu svojich právomoci . 

13. Aké sú odborné predpoklady na výkon funkcie zodpovednej osoby? 

Samotný zákon odborné predpoklady zodpovednej osoby nešpecifikuje. Avšak na to, aby mohol byť naplnený účel zákona, mala by mať dostatočné vedomosti na to, aby riadne plnila úlohy zodpovednej osoby a čo najefektívnejšie preverovala oznámenia. Je žiadúce, aby zodpovedná osoba pri preverovaní oznámení vedela identifikovať prípadné porušenie právnych predpisov, vedela identifikovať osoby s potrebnou expertízou u zamestnávateľa, ktoré jej pomôžu preveriť oznámanie (pri zachovaní dôvernosti a mlčanlivosti), a aby v prípade potreby vedela oznámenie postúpiť na príslušným orgánom. Mala by mať minimálne odborné vedomosti – znalosť platnej legislatívy – a to v základnom rozsahu. Dôležitou výbavou zodpovednej osoby je aj morálna integrita a dôveryhodnosť, ktorú by mala v organizácii požívať. 

14. Hlavný kontrolór je zodpovednou osobou aj pre školu, príspevkovú a rozpočtovú organizáciu. Je potrebné splnomocnenie/oboznámenie pre tieto organizácie, že zodpovednou osobou je pre nich hlavný kontrolór? Platí to od 5 zamestnancov alebo od 50 zamestnancov? 

Hlavný kontrolór vykonáva funkciu zodpovednej osoby aj vo vzťahu k   

– rozpočtovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec; 

– príspevkovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec; 

– štátnemu podniku, ktorého zriaďovateľom je obec; 

-vo vzťahu k fondu, ktorý je v jeho správe obce; 

– vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva.  

Zároveň platí, že uvedené organizácie, fondy, štátne podniky majú menej ako 50 zamestnancov.   

Ak organizácie, štátne podniky, fondy majú najmenej 50 zamestnancov (50 a viac) je na rozhodnutí orgánu verejnej moci (obci, VÚC), či určí, že funkciu zodpovednej osoby voči týmto zložkám bude vykonávať hlavný kontrolór, inak si zodpovednú osobu určujú samé. 

V oboch prípadoch musia mať zamestnanci vedomosť, kto plní funkciu zodpovednej osoby a aké sú spôsoby podávania oznámení. Zamestnanci musia mať prístup ku kanálom nahlasovania (aspoň jeden kanál nahlasovania musí byť prístupný nepretržite – napr. elektronický formulár, emailová adresa) a zamestnancom musia byť informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení sprístupnené v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme.  Z uvedeného vyplýva, že ak o tom dotknuté organizácie a ich zamestnanci nemajú vedomosť, vnútorný systém oznamovania nie je správne nastavený.  

15. Môže sa hlavný kontrolór vzdať funkcie zodpovednej osoby, ak na to nemá priestor v rámci svojho úväzku? 

Hlavný kontrolór sa nemôže vzdať funkcie zodpovednej osoby. Zákon v § 10 ods. 1 striktne ustanovuje, že v obci a vo VÚC funkciu ZO plní hlavný kontrolór. Ide o povinnosť, ktorá hlavným kontrolórom vyplýva priamo zo zákona, a jeho znenie nepripúšťa žiadnu výnimku. V prípade malých úväzkov hlavných kontrolórov je v záujme a na zvážení obec/VÚC tieto úväzky upraviť tak, aby hlavný kontrolór mohol v celej svojej šírke obsiahnuť činnosť hlavného kontrolóra, vrátane agendy zodpovednej osoby. 

16. Ak orgán verejnej správy podľa § 20 ods. 4 písm. e) zákona o finančnej kontrole podá príslušnému orgánu oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, je možné považovať zamestnanca tohto orgánu verejnej správy, ktorý fyzicky vykonal administratívnu kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, za oznamovateľa podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov? 

Zamestnanec vykonávajúci finančnú kontrolu v zmysle osobitného predpisu je síce povinný urobiť oznámenie, ale nie v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov, ale v zmysle § 20 ods. 4 písm. e) zákona o finančnej kontrole a uvedené oznámenie robí v mene orgánu verejnej správy, nie ako fyzický osoba – oznamovateľ. Takéto oznámenie, nie je možne považovať za oznámenie v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov. Za oznamovateľa by ho bolo možné považovať, ak by mu v oznamovení zamestnávateľ bránil alebo by s ním nesúhlasil a on ho napriek tomu podá. Takáto osoba má nárok na ochranu v prípade, že pre oznámenie, ktoré podala, čelí odvetným opatrenia zo strany vedenia organizácie.  

17. Na účely aplikácie § 12 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, oznamovateľ, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, musí alebo nemusí mať súčasne aj status chráneného oznamovateľa podľa § 4 zákona o ochrane oznamovateľov ? 

V zmysle uvedeného ustanovenia oznamovateľ nemusí mať súčasne aj status chráneného oznamovateľa, teda nevyžaduje sa, aby oznamovateľ urobil kvalifikované oznámenie. 

18. Môže zamestnanec podať žiadosť o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu najneskôr do 15 dní odo dňa prevzatia výpovede alebo najneskôr do 15 dní odo dňa uplynutia výpovednej doby? Má uvedená lehota prekluzívny charakter, tzn., že jej márnym uplynutím už Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nemôže vydať potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu ? 

Lehota na podanie žiadosti je 15 dní odo dňa, keď sa oznamovateľ dozvedel o pracovnoprávnom úkone. Teda 15 dní odo dňa, keď sa pracovnoprávny úkon – napr. výpoveď – dostane do dispozičnej sféry oznamovateľa. Zmeškanie uvedenej lehoty nie je možné odpustiť, ide o prekluzívnu lehotu. 

19. Obsahuje potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ktoré sa doručuje zamestnávateľovi, aj údaj o dni doručenia tohto potvrdenia oznamovateľovi, pretože s týmto dňom sa spája začiatok pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ako aj jeho skončenie uplynutím 30 dní od jeho doručenia oznamovateľovi ? 

Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu neobsahuje údaj o dni doručenia potvrdenia oznamovateľovi. Zamestnávateľ sa o dátume doručenia potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu môže informovať na úrade, ktorý mu uvedenú informáciu poskytne alebo priamou komunikáciou so zamestnancom. 

20. V ustanovení § 12 ods. 7 zákona o ochrane oznamovateľov sa priznáva rovnaké právo na pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu aj pre fyzickú osobu, ktorá nie je oznamovateľom podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov, a ktorá zverejnila skutočnosti o protispoločenskej činnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania a súčasne sa mohla oprávnene domnievať, že urobenie oznámenia by neviedlo k riadnemu prešetreniu oznámenia alebo by urobenie oznámenia mohlo viesť k jej postihu. 

Čo sa rozumie pod slovným spojením „zverejnila skutočnosti o protispoločenskej činnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania“, ako uvedenú skutočnosť táto fyzická osoba preukazuje ? 

Pod pojmom zverejnenie sa rozumie zdieľanie informácií verejnosti prostredníctvom webových platforiem, sociálnych sietí alebo médií. Vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti o tom, že osoba zverejnila skutočnosti o protispoločenskej činnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone svojej práce máme za to, že tieto skutočnosti sa budú ľahko preukazovať, nakoľko budú súčasťou verejne prístupných platforiem.