00:00:05,739 –> 00:00:53,759 [Mária Hunková]

Nedávna správa Generálnej prokuratúry o zlom stave reedukačných centier je čítanie len pre silnejšie povahy. Pleseň a toalety bez dverí sa zdajú popri prípadoch sexuálneho zneužívania v týchto centrách ako ten menší problém. Prokurátori vykonávali náhodné kontroly v trinástich zariadeniach. Medzi nimi bolo aj Reedukačné centrum Bystričany, kde rok pracovala Václava Juriková, pedagogička s dlhoročnou praxou v školstve. Od nástupu na pozíciu vychovávateľky bojovala za lepšie podmienky pre deti. Upozorňovala na závažné nedostatky, a keď s tým vedenie nič nerobilo, obrátila sa na viaceré kontrolné orgány. Okrem iného aj na prokurátora a Úrad na ochranu oznamovateľov. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Moje meno je Mária Hunková a spolu so mnou je tu aj Václava Juriková. Dobrý deň.

00:00:53,759 –> 00:00:54,639 [Václava Juríková]

Dobrý deň.

00:00:54,639 –> 00:01:20,039 [Mária Hunková]

Tak ja som spomínala, že v školstve máte dlhoročné skúsenosti. Pôsobili ste ako učiteľka, lektorka, metodička aj riaditeľka viacerých škôl. V Reedukačnom centre Bystričani ste pracovali ako vychovávateľka zhruba rok od septembra 2022. Priblížte nám na začiatok, aké deti sú umiestňované v tomto centre.

00:01:20,039 –> 00:02:04,479 [Václava Juríková]

Ja by som asi prvú vetu povedala tak, že ide o Reedukačné centrum, ktorého zriaditeľ je Regionálny úrad školskej správy v Trenčíne. Umiestňujú sa tam chlapci od pätnásti do osemnásti rokov a v podstate prichádzajú s rôznymi diagnózami. Takže vlastne úlohou takéhoto špeciálneho výchovného zariadenia je takzvaná reedukácia. Teda kedysi sme hovorili Polepšovňa, že aby sme teda to dieťa nejakými vhodnými nástrojmi odborným postupom doviedli vlastne k niečomu želanému a jemu v rámci jeho možností teda do takého stavu, aby sa mohol späť vrátiť do toho prostredia, od ktorého sme ho vlastne zobrali práve za tým cieľom, že mu potrebujeme pomôcť.

00:02:04,479 –> 00:02:11,779 [Mária Hunková]

Poďme na tie vážne nedostatky, ktoré ste pri svojej práci zistili. Skúsme ich na začiatku tak zhrnúť a potom sa detailnejšie dostaneme aj jednotlivo.

00:02:11,779 –> 00:02:50,079 [Václava Juríková]

Prvé je tam na samom začiatku to dieťa a to slovo pomoc. Potrebuje pomoc. A keď potrebujeme pomoc, tak potrebujeme k tomu aj vhodných ľudí, vhodné nástroje. A to sú presne ľudia, ktorí mne tam veľmi chýbali, aj mne ako pedagógovi. Niekto, kto by teda mne vedel pomáhať s tými deťmi. A to sú práve tí psychológovia, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg. A takíto ľudia tam nie sú a roky údajne neboli. O čom vlastne hovorí aj tá správa Generálnej prokuratúry? Že, že psychológ tam bol, ale vlastne nemal tam čo robiť, tak upratovali, to sama tá pani riaditeľka povedala. A to je veľmi zlé. To je veľmi zlé.

00:02:50,079 –> 00:02:56,379 [Mária Hunková]

Čiže chýbal tam ten odborný personál, ktorý by tam mal byť aj teda podľa nejakých pravidiel, ktoré tu platia.

00:02:56,379 –> 00:03:55,019 [Václava Juríková]

Áno, ona tá organizačná štruktúra bola aj tak zvláštna. Viete, nebol tam napríklad medzi základné práva dieťaťa je aj zdravotná starostlivosť nejaká, ktorú teda dá sa riešiť, keď už sú vážne tie zdravotné problémy? Samozrejme, že navštívime konkrétneho lekára, ale v tom zariadení nebol ani nikto zdravotne spôsobilý ako zdravotná sestrička, ktorá by vlastne sa o také tie choré deti, keď prechladnú alebo teda majú angínu, bol tam covid alebo iné takéto ochorenia, že by sa o ne starala. Viete, lebo vychovávateľ, ako že ja mám byť aj so zdravými aj s chorými? To sa nedá. Zdraví chcú hrať futbal, chorí potrebujú starostlivosť. To je veľmi zlé. A aj tá manipulácia s liekmi. My aby sme tam deťom uberali alebo zvyšovali dávky. Nehovorím, že ja, ale konkrétne teda tá osoba neodborná to tam urobila a vyvolávala to potom veľké problémy. No, zažili sme, teda.

00:03:55,019 –> 00:04:14,579 [Mária Hunková]

Hej, k tomu sa ešte dostaneme, že aké to malo vlastne praktické následky aj na tie deti. Ale chcela som sa ešte spýtať možno na tých odborníkov, že nemohlo to byť spôsobené aj tým, že napríklad tých odborníkov vo všeobecnosti je málo, že napríklad psychológov a ešte detských psychológov, že je ich reálne na Slovensku málo a preto tam neboli, alebo?

00:04:14,579 –> 00:04:59,979 [Václava Juríková]

Sama pani riaditeľka vlastne potvrdila generálnej prokuratúre, že ona takých ľudí nepotrebuje, keď psychológa nechala upratovať, pravda? A ja sama som bola pri pohovore, vlastnom pohovore, keď som išla sa uchádzať o miesto vychovávateľky do tohto výchovného zariadenia, som bola svedkom toho, keď tam so mnou sedela zdravotná sestrička, ktorá teda sa chcela zamestnať na túto pozíciu a cez dvere som počula, ako jej pani riaditeľka rozpráva, že to je len naoko, lebo š-kólska inšpekcia vymýšľa hlúposti a ona ju nepotrebuje. Viete, takže takto to je. To bolo len naoko, lebo boli kontroly, nejaké zistenia a potom teda vlastne sa akože hľadalo a akože nebolo. Ale oni ľudia by boli, len nie je vôľa.

00:04:59,979 –> 00:05:13,959 [Mária Hunková]

Poďme už k tým jednotlivým dôsledkom, aké to malo na deti. Vy ste už načrtli, teda že napríklad tá absencia zdravotníka s tým odborným vzdelaním, že už teda aj v tom centre spôsobila nejaké konkrétne problémy, tak skúste to priblížiť, že čo sa stalo?

00:05:13,959 –> 00:06:04,479 [Václava Juríková]

No, to bola veľmi nepríjemná situácia. To bolo cez víkend a tam sú dve skupiny. Takže s kolegyňou sme mali službu a vlastne jedno jeden chlapec, ktorý užíval také lieky od lekára na utlmenie agresivity, tak práve ten, tá zamestnankyňa, ktorá teda zastupovala, akože toho zdravotníka bez tej odbornej spôsobilosti, svojvoľne, bez teda bez nejakej konzultácie s lekárom tie lieky údajne teda znížila, lebo chlapec dostal veľký amok. Taký, že nás ohrozoval všetkých. To bolo veľmi, veľmi nebezpečné. Mne sa podarilo teda z toho dvora odísť s tou skupinou. Druhá kolegyňa tam zostala. Volali sme teda políciu, ktorá nám teda prišla pomôcť a chlapca teda nejakým spôsobom,

00:06:04,479 –> 00:06:17,599 [Václava Juríková]

aby sa ukľudnil. Ale potom sme teda vlastne zistili, že v tom zošite, taký zošit na lieky, sa vedelo, že mu boli znížené lieky a že to teda urobila táto konkrétna osoba.

00:06:17,599 –> 00:06:22,339 [Mária Hunková]

Uhm, čiže v dôsledku zníženia tých liekov on bol taký agresívny aj voči svojmu okoliu?

00:06:22,339 –> 00:07:13,959 [Václava Juríková]

Áno, on to možno nemyslela v zlom viete, lebo sú ľudia, ktorí proste si stále hovoria, že každá tabletka je navyše a jedno z druhým. Ako toto není nejaký osobný útok na niekoho, to by som volala nerada, aby to nikto tak vnímal, ale chcem poukázať na to, že tú odbornosť tam treba aj toho zdravotníka, aj toho psychológa, tých špeciálnych, lebo tam, tam sa objavovali aj sexuálne zneužívania. Viete, je podozrenie na znásilnenie. A tieto deti, keď nemajú po ruke ľudí, ktorí im podajú tú pomocnú ruku, odbornú. Viete, ja ho môžem ako vychovávateľ pohladkať a proste vypočuť. A sú teda nástroje, samozrejme, ktoré zmierňa to jeho nešťastie, lebo ono to ide o nešťastné deti viac menej však prišli z nefungujúcej rodiny hej? A potrebujú, potrebujú niekoho, kto teda…- im pomôže.

00:07:13,959 –> 00:07:24,959 [Mária Hunková]

V tej správe Generálnej prokuratúry sa spomínajú aj také dosť nevhodné materiálne podmienky, ak to tak môžem nazvať, v centrách. Ako to bolo v Bystričanoch? Ako tam vyzerali tie podmienky pre deti?

00:07:24,959 –> 00:07:58,700 [Václava Juríková]

No presne. Ako vyzerali, lebo už tam od jesene nie som, teda od augusta, takže ja teda nemám nejaké dôveryhodné informácie, ale predpokladám, že určite k zmenám nejakým pozitívnym príde. Keď som tam pracovala, keď som tam prišla, tak už, už keď tam vojdete, tak ako to celé to prostredie pôsobí veľmi deprimujúco. Ten starý kaštieľ je ozaj starý. Ošarpané omietky, pleseň, zápach. Viete, akože aj keď tie deti majú za úlohu mať rajóny, dostanú kefy a tam

00:07:58,700 –> 00:09:13,839 [Václava Juríková]

šúrovali, doslova, to slovo som sa naučila tam, hej, že musíte zobrať prášok na, na riady, rozsypať ho po celom tom kaštieli a oni šúrujú, ako kedysi to bolo v tých filmoch, hej? Takže taký toto je teda ten výchovný moment v úvodzovkách jeden, čo tam teda na tom vedenie tak trvalo, že takto to musí byť. No a napríklad v spálni spali sedem, osem detí. Boli to poschodové postele, mali staré matrace, na oknách sú mreže, v obývačke bola taká presedená až k zemi. Keď ste si sadli takto do takého toho vaku, a keby ste si sadli, viete, že tam boli skrinky? To boli také, čo ja už teda niečo pamätám. A také skrinky sme my mali kedysi v školách, hej? Takže naozaj ten nábytok je tam sto rokov, povedzme akože v úvodzovkách. A tie sociálne zariadenia? Naozaj to, to bolo vlhké. Hygienické potreby, to tiež. To som tam teda nechápala, že stále sa ich musím doprošovať presne zasa od osoby, ktorá to mala na starosti. My sme to mali na prídel a keď to nevyšlo, tak ešte ja som vlastne bola v nemilosti, že si pýtam, lebo všakže, že nemáme-

00:09:13,839 –> 00:09:17,459 [Mária Hunková]

Bavíme sa o hygienických prostriedkoch pre deti, že ja neviem, šampóny a takéto záležitosti.

00:09:17,459 –> 00:09:49,159 [Václava Juríková]

Áno, presne tak. O tom sa bavíme. O toaletnom papieri, hej? Takže to ma troška zaskočilo, že ešte aby som takéto veci musela v dvadsiatom prvom storočí riešiť. A u chlapcov sa napríklad objavoval svrab. Keby mi to oni nepovedali, čím sa to natierajú medzi sebou, tak ja ani neviem. Nikto ma nevaroval, nikto ma nepoučil. Ani iných zamestnancov viete, že tam treba aj nachrániť? Aj tie deti, čo teda sú nakazené, by mali byť asi izolované, veď svrab neni len tak, že som sa ožihľal-

00:09:49,159 –> 00:09:50,499 [Mária Hunková]

Že sa miešali zdraví a chorí pacienti.

00:09:50,499 –> 00:10:32,419 [Václava Juríková]

Zdraví a chorí sa miešali, presne tak. Takže toto-toto bolo pre mňa dosť také zarážajúce. Naozaj som neverila, že ešte v tejto modernej dobe niečo také niekde existuje. A čo sa týka ešte takých materiálnych podmienok na tú výchovu, napríklad alebo v škole. No, ja som poskytla aj niektoré dôkazy o tom, ako taká škola vyzerá konkrétne v tomto zariadení, ale to je, to je hrôza proste, viete. A ja keď som niečo s tými deťmi chcela robiť, tak som si zo začiatku materiál nosila. Tam ledva nájdete ceruzku. Viete, že vôbec sa o takéto základné veci ako nestarali.

00:10:32,419 –> 00:10:37,779 [Mária Hunková]

Keď hovoríte, že bola napríklad v tej škole hrôza, tak máte na mysli, že neboli tam vhodné, akokeby ja neviem, podmienky-

00:10:37,779 –> 00:11:08,379 [Václava Juríková]

Ani lavice, nejaké stoličky, rozbité kreslá, dataprojektor, rozbitá tabuľa, všetko. Ja chápem, že ide o deti, ktoré nejakým spôsobom majú takéto správanie agresívne, že sa čokoľvek, aj v bežných školách sa poškodí, hej, pokazí, ale tu toto bolo, javilo známky dlhodobé, dlhoročné. To nehovoríme, že o nejakom roku dvoch. To úplne presne hovorilo o tom, že to je sú desiatky rokov, čo sa s ničím nič nerobilo.

00:11:08,379 –> 00:11:23,599 [Mária Hunková]

Ja som si čítala na webe tohto centra, že súčasťou prevýchovného procesu je aj príprava na povolania v odboroch poľnohospodárska a strojárska výroba. A chcem sa Vás teda spýtať, ako v tom čase, keď ste tam vy pracovali, prebiehalo vzdelávanie tých chlapcov?

00:11:23,599 –> 00:12:14,339 [Václava Juríková]

Aj toto bola ďalšia oblasť, ktorú som tiež ťažko predýchavala. Viete, sami ste hovorili na úvode, že teda som dlhoročný pedagóg a stále som nerozumela tomu, že deti tam prichádzajú aj z dôvodu zaškoláctva a nakoniec nechodia do školy. Že my ich vytrhneme z nejakého ich prirodzeného prostredia, aby sme ich naučili, že treba chodiť do školy, treba sa vzdelávať, treba sa pripraviť aj do toho života, nejaké remeslo mať v rukách. A my nakoniec nič nerobíme preto, aby do školy chodili. Tam boli deti, ktoré nevedeli písať, nepoznali hodiny. Takže keď pôjdu raz na Úrad práce, že by si nejaký, nejaký formulár vyplnili alebo niečo. Toto ma dosť akože trápilo a zároveň ma to tak hnevalo, že prečo? Ale-

00:12:14,339 –> 00:12:18,979 [Mária Hunková]

Prečo nechodili do tej školy, keď aj teda na svojom webe uvádzajú, že je to súčasť prevýchovného-

00:12:18,979 –> 00:12:45,679 [Václava Juríková]

Na niektoré otázky neviem ani odpovedať, lebo keď sa zistilo, že ja sa veľa pýtam a veľa sledujem, tak som v podstate za– sa dostala do pozície, že už mi nikto nič ani nepovedal, ani kolegovia, ktorí spočiatku sa ku mne správali tak nejak akože fajn a stala som sa fakt takou takou neželanou. A neviem, ja som tam bola skoro rok a za niektoré dvere som sa ani nedostala. Všetko bolo pozamykané.

00:12:45,679 –> 00:12:49,179 [Mária Hunková]

A viete ešte, že tam existoval napríklad nejaký vzdelávací plán tých žiakov?

00:12:49,179 –> 00:13:32,079 [Václava Juríková]

Presne to som pýtala od pani riaditeľky, mám na to aj dôkaz. Pýtala som. Vzdelávací program, výchovný program. V podstate tam neexistovali žiadne osnovy. Bol polrok, ja som tam nezažila, že by deti boli hodnotené, že tí učitelia akože kvázi nejak vyhodnotili, že by bola nejaká porada, že by sme si sadli, lebo však to vzdelávanie alebo tá výchova moja by mala nadväzovať na to zase vzdelávanie. My sme sa o tých deťoch nielenže sme nemali odborníkov, ale ani my, čo sme tam boli, sme medzi sebou o tých deťoch nekomunikovali odborne. Kde sa nachádza a komu pomôcť, aby sme vedeli, kde ho chceme viac menej dostať, hej?

00:13:32,079 –> 00:13:46,699 [Mária Hunková]

A ako by to malo teda reálne správne existovať? Mal by každý nejaký ten chovanec, ak ho tak môžem nazvať, mať nejaký svoj individuálny reedukačný plán, na základe ktorého sa potom nejako s ním pracuje individuálne? Alebo ako si to má predstaviť, že to má vyzerať?

00:13:46,699 –> 00:15:57,515 [Václava Juríková]

Presne tak. Áno. Odborný tím, spravidla psychológ, takto na základe teda tých správ, s ktorými dieťa príde, lebo ono už aj z minulosti je nejak diagnostikované, pripraví takýto plán. Pripraví ho v spolupráci s tým špeciálnym pedagógom a liečebným pedagógom a vlastne vychovávateľia a učitelia a majstri podľa toho s tými deťmi postupujú. Potom by sa určite mali nejak stretnúť a komunikovať o tom, teda či ten plán sa plní ľahko alebo či sú tam nejaké problémy, ako ich odstránime. Takáto vec tam nie je, tam sú všetci pomiešaní. Viete, veď príde aj dieťa, ktoré napríklad napriek tomu, že má pätnásť rokov, nemá ukončenú školskú dochádzku, takže mal by tam byť nejaký asi prípravný ročník, viete, aby niečo ukončil, aby mohol zasa začať. Ale to, to je odborné učilište, ktorého náplňou, oni si tak teda hovoria, odborné učilište rodinného typu, ktorého náplňou za celý ten čas, čo som tam bola, bolo iba, pokiaľ nepršalo, tak sa kosilo, zbieralo sa drevo a keď bolo nepríjem– lebo tam je taký rozsiahly park a keď bolo nepriaznivé počasie alebo zima-Uuuhm spravidla boli v dielňach, väčšinou tam spali vo vaťakoch, uh hrali karty, pozerali televízor. Žiadne vzdelávanie adekvátne teda, ktoré by tam malo primerane teda k ich možnostiam prebiehať sa nekonalo. A toto bola ďalšia oblasť, za ktorú som potom sa dostávala ja vlastne aj do konfliktu s chlapcami, lebooo mám pocit, že, že s nimi začali tak proti mne manipulovať, lebo oni na mňa vlastne začali útočiť, že tu nie sme v škole. Keď som sa pýtala, čo ste dnes robili na praxi, to už na tých deťoch bolo vidno, že už dostali inštrukcie, čo mi môžu povedať a čo mi nesmú povedať, hej? No a najväčšie, čo mňa tam teda zožieralo, že nikoho nezaujímali nejaké plány, školský program. Ale čo som musela vždy teda mať a to som teda nevedela ja sama zariadiť. Musala som žiadať o pomoc, zháňať tabak.

00:15:57,515 –> 00:15:58,895 [Mária Hunková]

Pre tie neplnoloté deti.

00:15:58,895 –> 00:16:44,295 [Václava Juríková]

Áno, tam sa proste fajčí. Tam príde dieťa z detského domova, ktoré nefajčí a do týždňa fajčí. Lebo viete, ja neviem, či to tak majú naučené za tie roky, že majú od nich pokoj, lebo čo za vreckové? Proste je za úl, máme za ulou kupy, papieriky, uh, tabák. Tie deti si tam potom robia takzvané šulanky. To sú pre mňa úplne nové veci. Hej, samozrejme. A ja hovorím nie som zasa taký puritán, lebo čo viete, ja viem, že to-to sú vo veku, kedy by fajčili aj doma niekde, ale oni sú vo výchovnom zariadení. Pokiaľ by to bol psychiatrický pacient, alebo keby to hneď, že by sme pripustili, mala byť nejaká motivácia, že teda pomohol, bol dobrý. Viete, že to-

00:16:44,295 –> 00:16:44,995 [Mária Hunková]

Ako odmena-

00:16:44,995 –> 00:17:16,075 [Václava Juríková]

Ako nejaká odmena, tak dobre budiš, viete? No privriete oči. Ale to bola hlavná náplň. To bola hlavná náplň, aby sme mali stále len eh, šulanky. Museli sme ich ešte nechávať aj v službe, na nočnú. Keď som ochorela, bolo nutné. Nie, nechaj nám tu plán, čo za teba máme s tými deťmi urobiť? Čo si si naplánovala? Čo? Aké ciele si si na ten týždeň alebo na ten mesiac dala? Tam bolo dôležité, či som v skrinke nechala šulanky.

00:17:16,075 –> 00:17:19,575 [Mária Hunková]

A to išlo, teda ste hovorili z vreckových tých detí, tých chlapcov.

00:17:19,575 –> 00:18:06,875 [Václava Juríková]

Áno, presne tak. Presne tak. A aj ešte napríklad k tomu odbornému učilištu tiež by som povedala, viete, že tie deti, vy ste spomínali poľnohospodárska strojařská výroba. No to je len na papieri. Nič. Tí chlapci aj my sme spolu debatovali. Oni by chceli napríklad nejaké remeslo mať v rukách. Oni nie sú všetci nejakí, akože si niekto myslí, že sú, že. A prosím ťa, že by si im verila. To sú meňtiaci a neviem čo. Viete, že takto sa na nich nemôžu oni, oni sú pracovití dokonca. To by niekto neveril. Hlavne v tom zariadení. Oni sami koľkokrát povedali, že sú radi, že je nejaká tá náplň zmysluplná, že im ten čas uteká. Potom sa uchylujú k tomu, že hádžu stoličkami a chcú, aby ste s nimi išli von fajčiť, keď ich riadne nezamestnáte.

00:18:06,875 –> 00:18:12,235 [Mária Hunková]

A ten majster? On ich nezamestnával, že on-on bol akokeby na čo mal byť odborník? Alebo-

00:18:12,235 –> 00:18:55,435 [Václava Juríková]

Toto Vám ja vôbec neviem povedať, na čo ten pán majster bol odborník, lebo ja mám informáciu, že ten majster tam bol síce dlhé roky, bol to partner pani riaditeľky, ale že údajne nemal ani maturitu. Takže viete, ja-ja z tohto celého mám veľmi zlý pocit a nechcem nikomu z tých ľudí ubližovať. Vôbec nie. Oni sú tam pre deti, nie tie deti pre nich. A keď som teda chc-upozornila, že niečo asi nie je v poriadku, tak oni začali do mňa kopať za to, že oni tam roky robia chyby? Veď tie deti tam, to je naša nezodpovednosť, aby sme sa takto správali a oni to budú zakrývať. Teraz viete, že tak sa to nedialo.

00:18:55,435 –> 00:19:15,675 [Mária Hunková]

To sa ešte dostaneme k tomu, že vlastne ako to potom aj aký vplyv to malo na vás, keď ste sa ozvali, ale chcem sa ešte pristaviť pri jednej veci, lebo všetko, čo ste tu doteraz hovorili, sú vážne veci. Ale čo mňa asi najviac šokovalo na tomto prípade alebo na tomto centre bolo, že tam mal byť teda aj nejaký chlapec znásilnený iným chovancom. Viete o tom niečo?

00:19:15,675 –> 00:19:47,355 [Václava Juríková]

Viem niečo, viem to v podstate som to aj uviedla do podnetu, lebo mne sa konkrétne ten chlapec zdôveril. Bolo to v čase, keď som bola na PEN a išla som ho navštíviť do nemocnice. Bol um-hospitalizovaný na psychiatrii. Pýtala som sa ho, čo sa deje a on teda sa mi tam priznal, že takéto problémy sú. Tak som chcela vedieť, či to povedal panu doktorovi, že nie. Hovorím: „A

00:19:47,355 –> 00:19:53,215 [Václava Juríková]

povedal si to teda niekomu?“ Tak potom mi aj povedal. Povedal dve mená dospelých.

00:19:53,215 –> 00:19:54,735 [Mária Hunková]

Ktoto boli ako ľudia zo centra?

00:19:54,735 –> 00:21:44,000 [Václava Juríková]

Áno, od nás. Áno, áno. No teda z toho centra boli to ľudia, ktorým sa zdôveril, ktorí to mali riešiť, ale teda neriešili. Ešte predtým, ako on sa mi zdôveril, ja som mala také podozrenia aj informácie od iných chlapcov, že čo sa tam– oni sa na tom bavili, viete, to preto tie deti nevnímajú tak, ako my dospelí. A potom, keď som prišla na službu, vyprávali, čo vyrábali v noci a ako za-za sladkosti vymieňajú za orálny alebo análny sex a… A toto keď som teda ja otvorila, takisto teda pred vedením, tak mi bolo povedané, že čo, žeby si im také verila. A jeden taký prípad, ktorý sa nedal zakryť, lebo ja si myslím, že sa to tam zakrýva a zakrývalo, lebo aj v minulosti k takémuto došlo a aj sú o tom takisto množstvo reportáží a dôkazov. Tak ešte bolo povedané, to si tiež pamätám, že som sa nad tým tak nejak pozastavovala. Viete, bola to moja prvá skúsenosť v takomto zariadení, tak som nechcela všetko negovať. Ja som zbierala takisto tie skúsenosti, ale to aj zdravý rozum vie, že-že takto to určite nemôže fungovať. Takže keď mi niekto povie, že oni sa dohodli…No tak s tým nemusíme nič robiť. Však oni sa dohodli, keď sa dvaja dohodnú, že to tak môžu robiť. Tak čo my máme riešiť? To je ich dohoda? No tak viete, to možno nejaký právnik by nám na toto odpovedal, ale mne sa toto. Mne sa toto vôbec nepáči, aby z úst ľudí, ktorí riadia takéto výchovné zariadenie, vychádzali také veci, ktoré sme už dnes, teda tu aj povedali.

00:21:44,000 –> 00:21:47,219 [Mária Hunková]

A čo ste urobili teda, keď ste nepochodili ani u vedenia?

00:21:47,219 –> 00:22:57,759 [Václava Juríková]

No ja som zo začiatku mala veľkú snahu akože naznačiť, že, že teda aj keď nie som priamo z tej oblasti, bola to pre mňa výzva. Naozaj veľmi som sa na tú prácu tešila, ale ako pedagóg to máte všade také podobné, viete? Takže a hlavne keď chcete ten výchovný program alebo ten vzdelávací program a spoluprácu s odborníkom alebo s tým majstrom, ktorému hovoria aj učiteľ, ktorý nikdy neučil viete? Takže teraz sa vám to všetko takto začne. No tak samozrejme, že sa pýtate. Potom pýtate, či by vám také materiály poskytli a tak. A to už sa dostávate. Nič vám neposkytnú, ale začnete prichádzať do roboty a už sa vám otáčajú ľudia chrbtom. A začalo, proste ja som si týmto vlastne znepriatelila to vedenie, ktoré potom teda zmanipulovalo aj tých ostatných ľudí, ktorí si myslím, že oni tým, že tam tak dlho v týchto podmienkach pracujú a nemajú ani to požadované vzdelanie, napríklad, že oni ani možno netušia, že sa to má robiť inak, ale vedenie kvalifikované. To by malo vedieť, čo a ako v tomto zariadení treba robiť.

00:22:57,759 –> 00:23:05,019 [Mária Hunková]

Čiže, vlastne vy keď ste sa akokeby interne ozvali, že začali ste sa veľa pýtať a tak ďalej, tak začali-

00:23:05,019 –> 00:25:57,139 [Václava Juríková]

Začali problémy. No ale ja keď som teda nepochodila u pani riaditeľky, tak som začala aktívne komunikovať s tým zriaďovateľom a to je pre mňa teda tiež ďalšie veľké sklamanie, lebo už, už pred mojím príchodom do redukčného centra tam bolo naj-boli na jar v roku dvadsaťdva zo Školskej štátnej inšpekcie a množstvo tých, tých pochybení, o ktorých sa hovorí aj v súvislosti aj s tou správou, napríklad Generálnej prokuratúry. Samozrejme, že, že inšpekcia nemá až také možnosti ako prokuratúra, ale množstvo napríklad hlavne toto výchovno-vzdelávacie veci alebo kvalifikovanosť a tak ďalej, sa o tom hovorí vo výstupe v tej správe, o ktorej informovali aj zriaďovateľa. Teraz musím povedať, že nemám to overené, ale údajne aj inšpekcia trvala na odvolaní pani riaditeľky, lebo tie pochybenia boli teda vážne. Navyše ona má takú povahu, že, že nespolupracovala a to je fakt, lebo správa bola na-na jar dvacaťdva zverejnená. Ja som sa s ňou oboznámila a ani po roku, keď som znova ja na jar dvacaťtri to všetko otvárala smerom k zriaďovateľovi a chcela som, aby v tejto veci konal, tak sa žiadne opatrenia za celý rok neurobili. Neurobilo sa nič, nezmenilo sa nič a ten zriaďovateľ sa na to v podstate prizeral. Strašne ma to mrzí, že, že to bol, to bol hlavne vlastne inštitút a priamy nadriadený človeku, ktorý to tam roky takto zanedbával, ktorý vlastne porušoval práva tých detí. Nezamestnával ľudí, ktorých by mal a dokonca tých, čo tam zamestnal, ani nepoučil, ako by bolo treba s takými deťmi pracovať. Viete? Takže toto ma veľmi, veľmi mrzí. Smerom k tomu zriaďovateľovi, lebo tam bola veľká šanca na to, aby pomohli. A vlastne si zoberte, že to už budú dva roky od tej správy školskej inšpekcie a až teraz sa dostávame k nejakým menším kruhu čikom. Takže ani ten zriaďovateľ nekonal. A ešte nám tam pani riaditeľku nechal ďalší rok, lebo on sa síce potom asi pravdepodobne videl, že teda sa nevzdám, že budem sa domáhať nejakej nápravy, tak sa s ňou síce dohodol, že by skončila k 30.6.2023, ale za tých desať mesiacov, lebo to v novembri 22 sa tak dohodli, načo tam bola? Nič sa nemenilo, stále sa neučilo, nechodila do roboty, materiálne zabezpečenie nebolo. Neodborné sa riešil zdravotný stav. Proste nič. Tá pani tam bola stále. Jej nadriadený to vedel a nič sa nedialo.

00:25:57,139 –> 00:26:43,639 [Mária Hunková]

No ja ešte dopoviem, lebo vy ste sa teda obrátili na viacero tých orgánov a jedným z nich bol teda aj Úrad na ochranu oznamovateľov a my sme sa samozrejme pýtali, že zriaďovateľa, že, že čo sa stalo po tých vašich podnetoch a on nám dal teda informáciu, že tam boli navýšené nejaké zdroje, aby mohli prijať odborný personál, aby si zlepšili aj to technické vybavenie a tak ďalej. A teda aj k tým ďalším dôsledkom ešte vlastne toho, že vy ste sa odhodlali a ozvali, bolo ešte viac. Ale ešte sa chcem spýtať, že čo vlastne bola vaša motivácia? Že vás neodradilo to, že sa postavilo proti vám vedenie, niektorí zamestnanci? Že ste nenašli tú podporu vlastne medzi tými najbližšími kolegami, ale stále ste išli dopredu a bojovali? Obracali ste sa na ďalšie orgány, že čo bola tá vaša motivácia, aby ste sa nevzdali?

00:26:43,639 –> 00:29:17,411 [Václava Juríková]

To si koľkokrát sama hovo– sama seba pýtam, aj rodina sa ma pýta, že toľko mamina času s tým stráviš, zdravie si ničíš. Ale prečo som hľadala pomoc? Viete, mám to v sebe. Proste považovala som to za správne, lebo nikto a nikde by nemal byť teda ľahostajný. Nemali by sa ľahostajne pozerať na nezákonnosti, na porušovanie ľudských alebo detských práv, strkať hlavu do piesku, proste tváriť sa, že sa ho to netýka. Viete? Lebo konkrétne v tomto prípade už som to dnes hovorila, na čo tie deti berieme z toho ich prirodzeného prostredia, keď im aj tak nevieme alebo nechceme? Nemáme o ne ten záujem, ktorý by o nich mal byť. Viete, že? Alebo on za-za, ako som povedala, za za školáctvo ide do redukačky a do školy tam nechodí, takže jeho rodina zlyháva. Máme ho dať do rúk odborníkov, ktorí mu pomôžu? A nakoniec sa dostal do rúk, ktoré mu nepomohli, tým deťom. Toto ma asi motivuje, viete, lebo ja to poviem aj inak. Ja vôbec nechcem, akože aby to vyznelo ako nejaká fráza, hej, ale predstava mnohí z nás už majú, alebo tí zamestnanci majú deti, majú vnúčatá a ja verím tomu, že keby.No, ich deti sa dostali do takejto situácie, v ktorej sa nachádzajú deti v redukačkách. A nikto nemôžme tvrdiť, že sa nám to nemôže stať. To nikdy nehovorme, nikdy. My nevieme, čo sa všetko môže stať. A alebo aj v bežnej škole, že by sa dieťa dostalo do rúk nejakej pani učiteľky, ktorá by mu absolútne nepomáhala, ktorá naopak, kúpila by mu cigarety, chodila by s ním fajčiť a namiesto učenia by si hrali karty, pozerali by telku. Určite ten milujúci rodič alebo ten starý rodič by búchal na tie dvere tej riaditeľky školy. Čo to tu preboha s tým mojím dieťaťom robíte? Každý jeden, kto je teraz v tom centre, určite by sa mu nepáčilo, keby s jeho dieťaťom alebo k jeho dieťaťu niekto tak bez zájmu a ľahostajne, ľahostajne pristupoval. Ja som niekde počula, že ľahostajnosť je taká morálna rakovina. Viete? Možno aj to je tá moja motivácia, že ja nechcem mať takúto rakovinu.

00:29:17,411 –> 00:29:48,451 [Mária Hunková]

No po vašich podnetoch bolo zhruba desať kontrol v Bystričanoch, ktoré potvrdili teda viaceré pochybenia a dokonca je podľa našich informácii vedené trestné stíhanie v súvislosti so znásilnením jedného chlapca. Viete, či niečo ďalšie sa zmenilo v centre k lepšiemu? Aby sme teda neboli len negatívni, ale poukázali aj na to, že vďaka tomu, že vy ste do toho nejakým spôsobom bušili, aby sa veci zmenili, že čo, teda ak viete, lebo už tam teda momentálne nepracujete, že čo sa tam teda zlepšilo ešte?

00:29:48,451 –> 00:30:45,032 [Václava Juríková]

Presne. Nechcem vôbec byť negatívna. Ja ja nie je mojím zámerom, že spolupracujem na tomto prípade. Nie je ani nikomu z tých ľudí ubližovať. Ja len proste chcem, aby prevzali tú zodpovednosť. Aj ten pekáreň za rožky. Možno také prirovnanie, viete? Len tie rožky, keď zhoria, tak upečieme druhé. Ale pri tých deťoch, keď budeme robiť tieto chyby, to sa ťažko napráva. Takže všetko, čo sme už dnes povedali a čo tam bolo. To teda som popísala počas môjho pôsobenia. Áno, nakoľko som samozrejme písala aj na Regionálny úrad verejného zdravia, mám informáciu, že teda ten si dozrel na to, že museli, že bolo vydané rozhodnutie, že sa muselo vymaľovať, že sa museli robiť teda tie špeciálne zariadenia, odstraňovať tie plesne.

00:30:45,032 –> 00:31:22,751 [Václava Juríková]

Potom tam si pamätám, že mali za úlohu aj lebo to bola ďalšia jedna z vecí, ktoré mňa veľmi iritovala, že tie deti, keď prišli, že ich obliekali do takých starých vecí, použité topánky po niekom viete, ktoré keď išiel hrať futbal, dobre, že si nohy nedolámal, lebo boli deravé, rozlepené, ešte mu ani nepasovali. Mal štyridsiatku nohu a štyridcaťdvojku topánku. Proste toto mne skutočne prekážalo a toto práve mám informáciu, že všetko teda malo byť odstránené, hej?

00:31:22,751 –> 00:31:26,351 [Mária Hunková]

A teda už tam aj nepracuje tá riaditeľka, pokiaľ viem, ktorú-

00:31:26,351 –> 00:32:30,271 [Václava Juríková]

No, to bolo ale takým spôsobom, že ešte bez týchto všetkých nejakých veľkých už, že už to vyplávalo ozaj všetko na povrch. Bolo to na jeseň, keď sme teda viac menej anonymne sa snažili osloviť, lebo presne sme čakali, že takto dopadneme. Takže sme viac menej skúšali anonymne osloviť ten Regionálny úrad školskej správy, aby pomohol, že toto sa tam deje a tak ďalej. No, pani riaditeľka vždy prišla úplne arogantná, vysmiata. V podstate ju tam niekto informoval o všetkom. Jediné, čo nemala, nemala mená tých, ktorí to písali a ukazovala na každého prstom. Samozrejme, ja som bola nová, ešte jedna kolegyňa, tak že to tam nikdy nikto neurobil. To sme mohli byť len my dve, viete? Takže také, ako že neriešila seba a to, čo vlastne spôsobila. Ale znova začala spriadať pomstu a všetko možné, ako vlastne nám to všetko osláviť, ako sa povie.

00:32:30,271 –> 00:32:31,971 [Mária Hunková]

Ale poďme späť k tým pozitívnym veciam-

00:32:31,971 –> 00:32:32,751 [Václava Juríková]

Áno, samozrejme.

00:32:32,751 –> 00:32:34,711 [Mária Hunková]

-čo sa zmenilo. Napadá Vás ešte niečo?

00:32:34,711 –> 00:33:35,531 [Václava Juríková]

Teraz mám informáciu. Zasa nemôžem povedať, že je určite overená. Ja tam nemám žiadny taký možnosť kontaktu. Ani to nerobím, lebo viem, že by sa ľudia báli mne také informácie poskytovať, ale podľa webovej stránky viem, že narástol počet zamestnancov, čo teda znamená, že údajne teda by mal teraz už od februára tam byť ten psychológ, čomu sa teda neskutočne fakt teším. To je taký ten prvý krôčik, pokiaľ to bude zdatný človek odborne a pokiaľ ho tam nestiahnu, ako si myslím, tam sú ľudsky dobrí ľudia. To nechcem povedať, že by tam neboli tí podriadení tej pani riaditeľke nejakí zlí ľudia, ale nechajú sa vtiahnuť do toho, lebo sami tak nejak nedokážu sa ohlásiť, že toto neni správne a slúžia, viete, aj keď proti svojej vôli. Tak pevne verím, že ten psychológ sa nenechá nikým ovplyvniť a budem rada, keď si toto vypočuje možno hej? Že bude vedieť, že tie deti ho veľmi, veľmi potrebujú. Veľmi.

00:33:35,531 –> 00:33:42,031 [Mária Hunková]

Čiže aby som to zhrnula, zrejme sa tam teda zlepšili tie nejaké materiálne podmienky. Už je tam aj nejaký odborník a je tam-

00:33:42,031 –> 00:33:43,451 [Václava Juríková]

Údajne aj zdravotná sestra-

00:33:43,451 –> 00:33:46,931 [Mária Hunková]

Zdravotná sestra, výborne a teda aj nová riaditeľka.

00:33:46,931 –> 00:34:49,391 [Václava Juríková]

No, nová riaditeľka tam nie je, lebo pani riaditeľka odišla a regionálny úrad sľúbil, že by mal do decembra vyhlásiť výberové konanie. Bude za chvíľu marec a výberové konanie nebolo. Pôvodne bola poverená pani zástupkyňa, takeisto to neni nič osobné, ale je to jeden z ľudí, ktorý sa na toto roky prizeral. Vlastne bol vo vedení a teraz je tam poverený, teda po tej kauze alebo po tej správe Generálnej prokuratúry. Neviem, či ju odvolali alebo sa sama vzdala. Poverili iného človeka. To je tiež pre nás mnohých záhadou, lebo takisto to neni nijak pedagogicky, ako žeby to bol človek z tejto branže a je tam poverený. A prečo to odkladajú? Na čo čakajú? Aby si tam teda dal zriaďovateľ človeka, ktorý s tým má nejaké skúsenosti, vie, čo by mal robiť? Neviem, tomu nerozumiem, ale výberové konanie ešte do tohto redukačného centra riadne nebolo.

00:34:49,391 –> 00:35:11,431 [Mária Hunková]

Tak veríme, že čoskoro bude vypísané. Chcela som sa ešte spýtať, či vy spätne neľutujete to, že ste sa ozvali, lebo teda my sme myslím nepovedali, že jedna z tých odvied voči vám bolo aj to, že vám nebola predĺžená zmluva na dobu určitú, čiže vás to stalo teda nielen nervy a veľa písania, veľa kontrolným orgánom, ale teda aj prácu. Tak ako si to spätne hodnotíte?

00:35:11,431 –> 00:35:43,931 [Václava Juríková]

Tak hodnotím. Neľutujem, určite neľutujem. Neľutujem to v žiadnom prípade, ale zas sa nebudem tváriť ako nejaká hrdinka. Hej, lebo určite to nebolo ľahké a nie je to ešte stále ľahké. Takže je to vyčerpávajúce. To priznať musím napriek tomu, že každý o mne hovoril, že vždy som bola bojovník. Hej, tak aj toho bojovníka to vyčerpá určite a hlavne, keď ti na to sám potom v konečnom dôsledku a ako ste povedali, no aj o tú prácu, keď prídete, tak to-

00:35:45,471 –> 00:35:47,351 [Mária Hunková]

Uhm, je ťažká situácia určite.

00:35:47,351 –> 00:36:32,691 [Václava Juríková]

Presne tak. A hlavne, hlavne, keď viete, že ste chceli dobre urobiť. Hej? No takže… Inak ako zase vrátim sa k tomu, k tým deťom neľutujem, lebo ja som teda typ, ktorý sa vždy postaví k tým na stranu tých slabších. A ako som už povedala, predstava, že by niekto takto sa správal alebo postupoval alebo vzdelával v úvodzovkách, vychovával alebo odborne pomáhal mojím deťom alebo mojim vnúčatám, že by moja rodina bola v takejto situácii. To, to je pre mňa nepredstaviteľné, hej? Takže aj keď mám nejaké teda tie [smiech] šrámy na duši, tak určite by som to urobila znova.

00:36:32,691 –> 00:37:00,971 [Mária Hunková]

A teda vy napriek tomu, čo ste zažili a vidím, že teda je to pre vás stále emotívne, tak napriek tomu na mňa strašne pôsobíte ako taký pozitívny človek. A že teda napriek tomu, čo ste si zažili, tak stále si zachovávate možno aj tú dobrú náladu. Tak ja by som možno chcela od vás nejakú jednu radu pre ľudí, ktorí si prechádzajú možno tým, čo teraz vy ako oznamovatelia, tak keby ste alebo možno aj potencionálnym oznamovateľom, keby sme mali dať jednu radu, aká by bola?

00:37:00,971 –> 00:39:05,011 [Václava Juríková]

No pozitívna áno, pozitívna. Ja som teda večný optimista. Chvala Bohu, aj to je možno ma drží tak na nohách, že sa rýchlo regenerujem. A tú radu pre potencionálnych oznamovateľov. Neviem, či sa celkom dá taká rada nejaká niekomu dávať v tomto smere, lebo každý sme iný. Viete, ja som bojovník možno, ale nie každý je bojovník. Aj ja som mala obavy. Vidíte, že som hovorila, že najskôr sme začínali anonymne, lebo sme čakali, že asi to takto nejak dopadne. A tí ľudia to vedia, že keď sa ozvú, to je proste známe, že väčšinou teda to končí takto. To je strašne zlé. Preto aj ten zriaďovateľ ma tak trápi a mrzí, že nám nepomohol, že o tú prácu prišli ľudia, ktorí vlastne chceli dobre. A v zariadení sú ľudia, ktorí vlastne deťom nepomáhajú. Prácu majú a my tú prácu nemáme. Ale v každom prípade považujem teda za dôležité to nikdy nevzdať a treba sa odhodlať. Treba nemať tú morálnu rakovinu, ako som hovorila, nebyť ľahostajný, nebyť v tej úlohe toho pozorovateľa, ale naučiť sa. A to už je jedno, či teraz ide o nejaké reedukačné centrá, ale vôbec vo všeobecnosti. Nepozerať okolo seba ľahostajne, viete, na tie veci, na to dianie okolo nás. Treba naučiť sa prevziať tú zodpovednosť. A ja musím povedať, že v konečnom dôsledku som veľmi rada, aby som aj toto povedala, lebo nie každý teda dokáže tú zodpovednosť prebrať. Ale keď sa odhodlajú a nebudú vedieť kudy kam, ako sa povie. Tak určite ja v tomto prípade som minimálne na dvoje dvere veľmi rada zaklopala. To bol Verený ochranca práv a bol to váš úrad. Tam som teda cítila veľkú podporu alebo pomoc, tak by som povedala. A to už človeku zase dáva tú silu. Viete, že má predsa len niekoho, že neni na to sám.

00:39:05,011 –> 00:39:34,191 [Mária Hunková]

Ja som veľmi rada, že to tak vnímate. A teda aj ja som chcela dať na záver takú radu, že my sme tu pre potencionálnych, ale teda už aj aktuálnych oznamovateľov. Minimálne, keď sa potrebuje niekto poradiť, určite nech zavolá a navedieme ho. Budeme ho takým navigátorom na celej ceste a ak sa už náhodou aj stane, že dostane oznamovateľ výpoveď, tak nech do pätnastich dní sa na nás obráti. Vtedy vieme ešte zasiahnuť. Tak neváhajte, sme tu pre vás. Ďakujem veľmi pekne, že ste prišli do nášho štúdia.

00:39:34,191 –> 00:39:35,651 [Václava Juríková]

Ja ďakujem veľmi pekne.

00:39:35,651 –> 00:39:35,771 [Mária Hunková]

Prajem všetko dobré.

00:39:35,771 –> 00:39:38,191 [Václava Juríková]

Všetko dobré.

00:39:38,191 –> 00:39:55,651 [Mária Hunková]

Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, o ktorom ste sa dozvedeli v práci a ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na neumlčanyzavinac oznamovatelia bodká eska. Lebo nemlčať je zlato.