00:00:05,739 –> 00:00:45,360

Mária Hunková: Pochybenia pri verejných obstarávaniach sú najčastejšie nekalosti, na ktoré upozorňujú oznamovatelia Úradu na ochranu oznamovateľov. Rovnako tomu bolo aj v prípade pani Kataríny, ktorá sa na nás obrátila ešte začiatkom minulého roka. Ako kontrolórka štátneho podniku prišla na viaceré nezrovnalosti pri niekoľkých tendroch. Keď na ne upozornila, pokúsili sa jej zbaviť. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi, teda s ľuďmi, ktorí odhalili vo svojej práci korupciu či iné porušovanie zákonov a postavili sa za správnu vec. Vďaka tomu, že nemlčali, ochránili verejný záujem. Moje meno je Mária Hunková a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Dobrý deň, Katarína.

 

00:00:45,360 –> 00:00:52,199

Katarína: Dobrý deň.

 

00:00:52,199 –> 00:01:26,659

Mária Hunková: Doteraz sme v našom podcaste mali hostí, ktorí upozornili na nejaké nezákonné činnosti ešte v čase, keď neexistoval náš úrad. Sme radi, že už môžeme našim poslucháčom predstaviť aj aktuálny príbeh, pretože vy ste jednou z našich prvých klientok, ak vás teda tak môžem nazvať. Váš prípad je ale ešte stále otvorený. Preto, aby sme náhodou neohrozili vyšetrovanie alebo samozrejme aj vás, tak sme sa dohodli, že nebudeme uvádzať vaše meno ani inštitúciu, kde pracujete. Ale ja verím, že napriek tomu bude váš príbeh pre našich poslucháčov zaujímavý. Spomínala som, že vy pracujete ako kontrolórka v štátnom podniku. Priblížte nám, čo to v praxi znamená.

 

00:01:26,659 –> 00:01:50,019

Katarína: Úloha kontrolóra spočíva v tom, že kontroluje činnosti, či prebiehajú súlade s platnou legislatívou alebo či teda s internými predpismi, alebo teda či sú dodržiavané základné princípy. To je za-základný princíp hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti, účelnosti. Teda pri dodržiavaní najmä zákona o finančnej kontrole a audite.

 

00:01:50,019 –> 00:01:53,059

Mária Hunková: Čiže vy ste taký ako keby interný detektív v organizácii-

 

00:01:53,059 –> 00:01:53,119

Katarína: Áno. Áno.

 

00:01:53,119 –> 00:01:55,499

Mária Hunková: -že zisťujete, kde čo nekaé sa koná.

 

00:01:55,499 –> 00:02:03,319

Katarína: Áno, a ešte náš odbor sa zaoberal  činnosťami ako šetrenie sťažností a petícií alebo anonymných oznámení.

 

00:02:03,319 –> 00:02:05,679

Mária Hunková: A ako dlho pracujete u súčasného zamestnávateľa?

 

00:02:05,679 –> 00:02:06,599

Katarína: Už šesť rokov.

 

00:02:06,599 –> 00:02:07,959

Mária Hunková: A predtým ste kde pôsobili?

 

00:02:07,959 –> 00:02:13,019

Katarína: Predtým som pôsobila v súkromnej sfére, teda v medzinárodných spoločnostiach.

 

00:02:13,019 –> 00:02:15,759

Mária Hunková: To je asi taký rozdielny svet, ten súkromný a štátny sektor.

 

00:02:15,759 –> 00:02:31,059

Katarína: Áno, áno. Je. Čo ma prilákalo bolo to, že som si predstavovala, že práca bude kľudnejšia, že bude tá pracovná doba taká stabilnejšia a že vlastne nebude to taká náročná práca ako v medzinárodnom prostredí.

 

00:02:31,059 –> 00:02:38,539

Mária Hunková: Neskôr teda váš príbeh dokazuje, že nebolo to až také kľudné. Povedzte nám teda, na čo ste prišli, čo vás takmer stálo prácu?

 

00:02:38,539 –> 00:02:45,719

Katarína: V podstate v rámci, v rámci kontroly, ktorú sme vykonávali, sme prišli na porušovanie zákona.

 

00:02:45,719 –> 00:02:55,479

Mária Hunková: Nebudem sa pýtať na detaily, aby sme naozaj nezmarili to prebiehajúce vyšetrovanie, ale povedzme aspoň, že či sa jednalo o nejaké drobné zákazky, alebo to boli nákupy vo vysokých objemoch.

 

00:02:55,479 –> 00:03:10,819

Katarína: Robili sme kontrolu zákaziek obstarávaných cez elektronické trhovisko, kde v podstate by sa mohlo povedať, že išlo o tie drobnejšie sumy, ale v nejakom súhrne išlo o niekoľkomiliónové sumy.

 

00:03:10,819 –> 00:03:11,999

Mária Hunková: A ako ste teda postupovali?

 

00:03:11,999 –> 00:03:23,639

Katarína: V podstate postupovala som úplne rovnako ako pri každej štandardnej kontrole. Zistenia sme spísali do správy a potom neskôr som ja prezentovala výsledky kontroly vedeniu spoločnosti.

 

00:03:23,639 –> 00:03:26,239

Mária Hunková: A čo spravilo vedenie podniku s tou správou?

 

00:03:26,239 –> 00:03:35,159

Katarína: Vedenie podniku sa teda oboznámilo so správou a neskôr štatutárny orgán podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

 

00:03:35,159 –> 00:03:40,159

Mária Hunková: Polícia tie veci ešte stále vyšetruje, ale vieme povedať, že či už sú možno nejakí obvinení?

 

00:03:40,159 –> 00:03:44,059

Katarína: Pravdepodobne niekoľko ľudí už možno bolo aj obvinených.

 

00:03:44,059 –> 00:03:58,659

Mária Hunková: Zatiaľ to vyzerá na taký ukážkový postup, že kontrolór príde na porušenie zákona, vedenie podá trestné oznámenie, polícia koná. Aký ste mali bezprostredne po podaní toho trestného oznámenia pocit? Ja narážam na to, že či vám napadlo vôbec, že vám v súvislosti s týmto prípadom môže ešte niečo hroziť?

 

00:03:58,659 –> 00:04:14,779

Katarína: Nie, vôbec mi to nenapadlo z toho dôvodu, že išlo o plánovanú kontrolu. Vždy som mala dobré vzťahy s vedením, bola som pravidelne odmeňovaná. To znamená, že ja som mala ten pocit, že vedenie bolo spokojné s výsledkami mojej práce a výsledkami odboru.

 

00:04:14,779 –> 00:04:16,519

Mária Hunková: No a kde potom nastal ten problém?

 

00:04:16,519 –> 00:05:16,099

Katarína: No, nastal problém niekoľko týždňov po vlastne komunikovaní týchto zistení. Moji nadriadení ma teda začali značne ignorovať, prestali reagovať na moje pracovné maily. Bolo veľmi ťažké sa dostať k môjmu nadriadenému, teda dohodnúť si stretnutie, konzultovať nejaké veci, ktoré som potrebovala v rámci činnosti nášho odboru. A vlastne neskôr prišli s takou nejakou ponukou, že presťahovať náš odbor na teda detašované stredisko, teda z centrály niekde preč. To znamená, že neboli by sme v tom dennodennom styku s ostatnými zamestnancami. No a dokonca prišlo nariadenie konať štyri mimoriadne kontroly, kde vlastne výkonom týchto kontrol bol poverený iný pracovník, čo nebolo v súlade s interným predpisom. Na tento fakt som upozornila teda nadriadeného. No a-

 

00:05:16,099 –> 00:05:18,819

Mária Hunková: Prečo to bol problém z vašej pôvodu?

 

00:05:18,819 –> 00:05:57,259

Katarína: Moji podriadení boli poverení výkonom kontroly. To znamená, že keď už bolo ku koncu roku, potrebovala som stanoviť plán na nasledujúce obdobie, teda nasledujúci rok a vlastne nevedela som, že do akej miery budem môcť využiť týchto mojich podriadených. Vlastne, keď som sa ich pýtala, tak som sa dozvedela, že nemajú povolenie so mnou komunikovať o týchto kontrolách. Dokonca som nevedela, že či na druhý deň prídu do práce, keď náhodou neprišli do práce, tak som sa pýtala, že kde sú a vlastne vtedy mi bolo oznámené, že boli vyslaní na služobnú cestu. Takže bol to pre mňa veľmi nepríjemný pocit.

 

00:05:57,259 –> 00:06:00,499

Mária Hunková: A čo sa potom stalo? Že ste sa obrátili na Úrad na ochranu oznamovateľov?

 

00:06:00,877 –> 00:07:02,997

Katarína: V posledný novembrový deň som požiadala o stretnutie s generálnym riaditeľom, pretože som potrebovala prerokovať nejaký materiál do porady vedenia. A to bolo po pracovnej dobe a bola som teda informovaná, bolo mi teda odkomunikované, že vedenie nie je spokojné s mojou prácou a že trvá na ukončení pracovného pomeru. Ale vlastne generálny riaditeľ prišiel s ponukou, teda s nejakým kompromisom, že by ma preradili na nižšiu pracovnú pozíciu. Samozrejme, čo predstavovalo aj nižšie pracovné ohodnotenie. Takže moja odpoveď bola vlastne, že som nesúhlasila s týmto preradením. A ako dôvod som uviedla to, že dovtedy mi nikdy zo strany vedenia nebola vyslovená nijaká nedôvera alebo… A vlastne naše vzťahy boli vždy dobré. Hej? Takže, takže som nevidela príčinu, prečo by som mala ochotne súhlasiť s tým, že pôjdem na nižšie pracovné miesto.

 

00:07:02,997 –> 00:07:10,697

Mária Hunková: Mňa celkom aj zaujalo, keď sme sa pred nahrávaním rozprávali o vašom príbehu, že k tej zmene vlastne malo dôjsť tak zo dňa na deň-

 

00:07:10,697 –> 00:07:10,937

Katarína: Áno.

 

00:07:10,937 –> 00:07:17,837

Mária Hunková: -a ešte celkom zaujímavé bolo aj to, že zrovna na ten druhý deň, kedy by ste mali ísť na nižšiu pozíciu, tak tam prišiel úplne nový pracovník-

 

00:07:17,837 –> 00:07:18,197

Katarína: Áno, áno.

 

00:07:18,197 –> 00:07:21,817

Mária Hunková: -ktorý ma, vás mal teda neskôr nahradiť.

 

00:07:21,817 –> 00:07:33,237

Katarína: Áno, pravdepodobne je to tak. Bol prijatý nový pracovník, ktorý je vlastne… Pravdepodobne asi nemohol nastúpiť na moje miesto, keďže som odmietla tú novo ponúkanú pozíciu.

 

00:07:33,237 –> 00:07:38,837

Mária Hunková: Čo sa potom dialo vlastne? Vy ste odmietli a nejako to ďalej eskalovalo? Alebo čo, čo sa udialo?

 

00:07:38,837 –> 00:07:56,197

Katarína: Akože pre mňa to bol šok a ja už som dlhšie mala zdravotné problémy, ktoré vznikli počas výkonu mojej pozície a som sa rozhodla, že… Aj som sa cítila, že som navštívila obvodnú lekárku, ktorá ma vypísala. To znamená, že stala som sa práce neschopnou.

 

00:07:57,117 –> 00:08:06,197

Mária Hunková: Čiže vlastne, keď už sa diali tie veci, keby vás ako keby odstrihli aj od kontrol, porád a tak ďalej, tak vtedy ste už začali pociťovať nejaké zdravotné problémy?

 

00:08:06,197 –> 00:08:40,677

Katarína: Tie zdravotné problémy som mala dlhšie, pretože tá pozícia kontrolóra nie je jednoduchá. Častokrát je tam taký psychický nátlak, pretože tá štátna správa je úplne iné prostredie. Úplne inak sa správajú ľudia, úplne inakšie sú procesy a nie je jednoduché kontrolovať veci. A nebolo mojím štandardom, že by som zakrývala oči. Preto sme sa aj rozhodli otvoriť kontrolu a poukázať na veci, ktoré sa v spoločnosti diali.

 

00:08:40,677 –> 00:08:45,237

Mária Hunková: Čiže potom, čo sa dialo aj s generálnym riaditeľom, len ako keby prispelo k tomu, čo ste vlastne-

 

00:08:45,237 –> 00:08:45,257

Katarína: Áno.

 

00:08:45,257 –> 00:08:46,657

Mária Hunková: -tak vnútorne prežívali.

 

00:08:46,657 –> 00:08:54,657

Katarína: Áno, áno. No a vlastne čo sa dialo neskôr, tak po niekoľkých týždňoch som v jeden večer dostala e-mail-

 

00:08:54,657 –> 00:08:55,697

Mária Hunková: Keď ste bola na tej penke-

 

00:08:55,697 –> 00:09:26,577

Katarína: -áno, keď som bola na penke, som dostala e-mail od svojho zamestnávateľa s informáciou o organizačnej zmene. Všimla som si, že, že ten novoprijatý zamestnanec bol mu tiež adresovaný tento e-mail a vlastne bola to vlastne ponuka na novo vytvorené pracovné miesto. Pretože organizačnou zmenou sa zrušilo moje miesto a odbor a novo vytvoril sa teda nový odbor, ktorý vlastne nespočíval v žiadnej novej činnosti.

 

00:09:26,577 –> 00:09:29,837

Mária Hunková: Prakticky ten odbor nerobil ako keby nič nové, čo robil predtým.

 

00:09:29,837 –> 00:09:34,037

Katarína: Nič nové, nič nové. Presne. A kritériom bolo,

 

00:09:34,037 –> 00:09:45,157

Katarína: že kto z nás dvoch zareaguje na e-mail ako prvý, tak ten pozíciu získava. Čo bol pre mňa absolútne neštandardný spôsob výberového konania.

 

00:09:45,157 –> 00:09:46,257

Mária Hunková: A kto zareagoval skôr?

 

00:09:46,257 –> 00:09:48,377

Katarína: No samozrejme, kolega [smiech].

 

00:09:48,377 –> 00:09:48,697

Mária Hunková: Ktorý bol v práci asi-

 

00:09:48,697 –> 00:09:57,517

Katarína: Ten zareagoval do, áno, do jedenástich minút. Ja som zareagovala až po niekoľkých hodinách, pretože som si ten e-mail jednoducho nevšimla.

 

00:09:57,517 –> 00:10:07,837

Mária Hunková: Hm, však jasné, boli ste na penke, tak asi ste nekontrolovali e-maily každú minútu. Čo potom bolo ďalej? Vy ste teda mali prísť, ak som to správne pochopila, týmto krokom o miesto.

 

00:10:07,837 –> 00:10:11,557

Katarína: Áno, prišla som o miesto a

 

00:10:11,557 –> 00:11:16,397

Katarína: som sa psychicky zrútila. Tak poviem to úprimne. Diskutovali sme s manželom, že čo ďalej a manžel prišiel s návrhom obrátiť sa na váš úrad. Ja som o existencii vášho úradu vedela, avšak mala som veľký strach. Mala som určitú nedôveru, že čo ak sa na vás obrátim a vy môžete byť nejakým spôsobom napojení alebo náhodou sa mi môže niečo stať v mojej rodine, alebo… Predsa len prebiehalo tam už aj to trestné stíhanie. Takže ja som mala obrovský strach, som sa rozplakala, sme sa pohádali a on povedal, že si musím veriť, že to všetko dobre dopadne. A pamätám si, že [smiech] on bol ten, ktorý vytočil číslo a komunikoval s vami. A na moje veľké prekvapenie ste zareagovali obratom a hneď na druhý deň sme mali stretnutie, kde sme diskutovali o tejto situácii. A aj ste mi dali takú odvahu a tak-takú vieru, že pravdepodobne to bol asi dobrý krok, že sme sa obrátili na vás.

 

00:11:16,397 –> 00:11:19,117

Mária Hunková: Pretože nie všetky štátne inštitúcie sú na jedno kopyto.

 

00:11:19,117 –> 00:11:31,637

Katarína: Presne tak, a že je tu stále niekto, kto sa vie postaviť za ľudí, ktorí to potrebujú.

 

00:11:31,637 –> 00:11:43,097

Mária Hunková: Ja sa ešte vrátim k tomu, čo vám urobili. Vy ste sa niekedy zamýšľali, prečo na jednej strane vedenie podniku podá trestné oznámenie a na druhej strane sa vás chce potom zbaviť? Že to je také zvláštne trochu.

 

00:11:43,097 –> 00:12:06,476

Katarína: V tom čase nie, ale s odstupom, odstupom času, keď som si vlastne uvedomila a dala dokopy všetky tie fakty, tie situácie, ktoré sa stali, tak moje presvedčenie je, že jednoducho sa ma potrebovali zbaviť, pretože som vedeli, že nie som ochotná pravdepodobne kryť nejaké korupčné správanie, že to jednoducho nie je v povahe.

 

00:12:06,476 –> 00:12:08,855

Mária Hunková: Keď ste sa na nás obrátili, čo potom nasledovalo?

 

00:12:08,855 –> 00:12:12,915

Katarína: Úrad mi sprostredkoval ochranu ako oznamovateľa.

 

00:12:12,915 –> 00:12:14,736

Mária Hunková: Takzvaný status chráneného oznamovateľa-

 

00:12:14,736 –> 00:12:15,555

Katarína: Áno, áno, status chráneného…

 

00:12:15,555 –> 00:12:16,435

Mária Hunková: To dáva prokurátor-

 

00:12:16,435 –> 00:12:16,735

Katarína: Áno.

 

00:12:16,735 –> 00:12:54,175

Mária Hunková: -v tomto prípade. Dovysvetlím, aby aj poslucháči chápali, že ten status v praxi znamená, že ak chce zamestnávateľ urobiť nejaký negatívny krok voči oznamovateľovi, napríklad mu znížiť plat, preradiť ho na nižšiu pozíciu alebo vyhodiť ako vo vašom prípade, tak musím mať ten úkon musí mať vopred schválený úradom a úrad posudzuje, že či to má nejakú súvislosť s oznámením toho dotknutého zamestnanca. Ale možno, aby sme aj to nejak praktickejšie ilustrovali na vašom prípade tým, že máte teda od prokurátora tento status. Keď nám váš zamestnávateľ po nejakom čase podal žiadosť o súhlas s výpoveďou, my sme ju zamietli a predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová teraz vysvetlí prečo.

 

00:12:54,175 –> 00:13:27,435

Zuzana Dlugošová: Zamestnávateľ síce ponúkol novú pracovnú pozíciu chránenej oznamovateľke, ale urobil to spôsobom, ktorý ju v porovnaní s druhým zamestnancom zásadne znevýhodnil. V tomto prípade teda úrad skonštatoval, že nemôže uznať právo zamestnávateľa vypovedať pracovný pomer, lebo postupoval zjavne diskriminačne a tiež dostatočne nepreukázal, že by samotné rozhodnutie o organizačnej zmene spolu s tým, ako následne zamestnávateľ postupoval, nesúviseli s oznámením. V praxi to teda znamená, že pracovný pomer oznamovateľky ostáva zachovaný.

 

00:13:27,435 –> 00:13:29,095

Mária Hunková: Chodíte momentálne do práce?

 

00:13:29,095 –> 00:13:41,775

Katarína: Nie, som na prekážkach zo strany zamestnávateľa vzhľadom na to, že po organizačnej zmene moje miesto, teda moja pracovná pozícia, bola zrušená. Tým pádom mi zamestnávateľ nemá dať akú prácu.

 

00:13:41,775 –> 00:13:52,635

Mária Hunková: Niekto by si možno teraz povedal, že ideálna situácia nemusím chodiť do práce a dostávam plat, ale to by bolo asi trošku naivné, takto zjednodušiť, čo je na tej vašej situácii z vášho pohľadu teraz najťažšie?

 

00:13:52,635 –> 00:14:28,375

Katarína: Áno, niekto by si mohol povedať, že je to super nechodiť do práce a-a byť platený. Avšak po všetkých týchto udalostiach, ktoré sa stali, je neskutočne náročné vysporiadať sa s tým a vlastne uviesť sa opäť do toho normálneho života. Trvá veľmi dlho, ak človek pracuje v nejakom napätí alebo nejakej nepohode alebo v nejakom psychickom nátlaku, tak veľmi dlho trvá zase, kým sa z toho obdobia, z tohto zlého obdobia dostane, kým sa zase opäť správne nastaví.

 

00:14:28,375 –> 00:14:44,415

Mária Hunková: Vy ste našou prvou klientkou, ktorá využila iný typ podpory, ktorý ponúkame, a to sú sedenia s kariérnou poradkyňou, ktorá sa s vami riešila, ako čeliť náročným situáciám v práci a, alebo na akú prácu sa hodíte. Koľko ste ich doteraz absolvovali, týchto sedení s kariérnou poradkyňou?

 

00:14:44,415 –> 00:15:06,875

Katarína: Myslím, že som ich absolvovala päť. Čaká ma ešte ďalších päť a rada by som teda podotkla, že oceňujem veľmi, že som zo strany úradu dostala takúto šancu absolvovať takéto konzultačné poradenstvo, že mi to teda bolo poskytnuté. Je to, ak to môžem tak povedať, úplne super. Hej, pretože-

 

00:15:06,875 –> 00:15:07,735

Mária Hunková: Ako to prebieha?

 

00:15:07,735 –> 00:15:46,555

Katarína: No na tých stretnutiach rozobrali sme moje predchádzajúce zamestnania, pozreli sme sa na silné stránky, slabé stránky a prešli sme rôznymi technikami, ako prísť na to, ktoré zamestnanie je pre človeka to najlepšie. V rámci týchto sedení som prišla na to, že pravdepodobne tá práca, ktorú som doteraz robila, mi spôsobila určité ťažkosti, i napriek tomu, že ju mám nesmierne rada a som v nej dobrá. Ale prišli sme na to, že pre mňa je omnoho dôležitejší pracovný kolektív, pracovné vzťahy a to-to pracovné zázemie.

 

00:15:46,555 –> 00:16:10,795

Mária Hunková: Akí vlastne boli tí ľudia bezprostredne okolo vás? Lebo jedna vec je vedenie a mali sme aj my, napríklad, alebo máme oznamovateľa, ktorý v tej práci zostal práve vďaka tomu, že to jeho bezprostredné okolie, jeho, ti kolegovia najbližší mu ako keby dávali pocit, že mu v tomto boji fandia a že nechcú, aby to vzdával. A vďaka tomu tam aj zostal, aj keď vedenie mu stále robí nejaké zloby. Že, ako to vy máte s tým kolektívom?

 

00:16:10,795 –> 00:18:28,997

Katarína: Keď som nastúpila do práce, tak samozrejme, cítila som rozdiel. Ľudia boli hodne odmeraní. V prvom rade som mala taký pocit, že aha, prišla nová kontrolórka a teraz si ma tak obzerali. Nikto nevedel čo, čo odo mňa môže očakávať. Bola som takým ako keby postrachom pred ním. Som cítila, že proste sa ma boja. Lebo poviem pravdu, že v tej štátnej správe tým, že máme volebné obdobia každé štyri roky, tak veľmi často dochádza k tým personálnym zmenám a ľudia sú štyri roky zvyknutí na nejakého vedúceho a teraz príde zmena a príde nový vedúci. Nevedia, čo od neho očakávať. No a tým, že ja som prišla z zo súkromného prostredia, ten mindset mám úplne inak nastavený. Takže myslím si, že sme mali veľmi dobré vzťahy a tí-tí ľudia sa ako keby postupne otvorili a prestali sa ma báť. A aj keď sme vykonávali kontroly, tak vždycky som povedala, že prosím vás, nebojte sa nás, pretože my tu nie sme preto, aby sme vás stíhali, postihovali, ale my sme tu preto, aby keď niečo odhalíme, aby sme to napravili, aby sme to spolu s vami, aby sme vás upozornili, že tieto veci robíte takto a mali by ste ich robiť takto, ak by ste boli v súlade. Častokrát, napríklad po kontrole, ktorú sme vykonali, som sa pýtala ľudí, prečo ste to podpísali, prečo ste išli do toho? Prečo ste súhlasili, ak váš nadriadený trval na tom? A oni povedali: „Báli sme sa.“ A ja hovorím: „A o čo ste sa báli?“ Oni, že: „Prídeme o zamestnanie.“ A ja hovorím: „Ale veď ste častokrát to boli mladí ľudia.“ Ja hovorím: „Keď takéto niečo je, máte mnoho príležitostí na trhu. Prečo zostávate?“ „No, lebo mám hypotéku.“ Alebo proste, že sa boja meniť to prostredie. Ale na druhej strane som im povedala: „Vy sa po niečo podpisujete a keď sa po niečo podpisujete, s čím nesúhlasíte, automaticky prichádzate do-do problémovej situácie, pretože, pretože môžete byť súčasťou niečoho zlého, niečoho veľkého. A tu treba byť veľmi opatrný.“ No a vlastne, keď sa mi stala táto vec, teda že vedenie takto pristúpilo, teda k týmto krokom, tak

 

00:18:28,997 –> 00:18:34,717

Katarína: veľa mojich podriadených naraz prestali so mnou komunikovať, čo je logické, báli sa.

 

00:18:34,717 –> 00:18:36,457

Mária Hunková: Čiže vysvetľujete si to ako strach, nie?

 

00:18:36,457 –> 00:19:01,357

Katarína: Určite. Určite je to strach, pretože predtým sme mali veľmi dobré priateľské vzťahy a naraz proste prišlo niečo, že stopka, hej? Nechceli mi odpovedať, ktorí mi aspoň k narodeninám zapriali, keď som im poslala nejaký e-mail, že prajem veselé Vianoce. Žiaden e-mail. A nemyslím si, že to bolo kvôli tomu, že, že som niečo oznámila, ale proste, že som problémová.

 

00:19:01,357 –> 00:19:03,017

Mária Hunková: Ako ste sa s tým vysporiadavali?

 

00:19:03,017 –> 00:19:11,357

Katarína: Ťažko, ale na druhej strane ich chápem, hej, pretože nie sú v jednoduchej pozícii a chcú si udržať pracovné miesto.

 

00:19:11,357 –> 00:19:16,637

Mária Hunková: A čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa ocitli alebo ocitnú v podobnej situácii ako vy?

 

00:19:16,637 –> 00:20:04,677

Katarína: Aby sa nebáli, pretože áno, pravdepodobne budú musieť zvládať alebo budú musieť čeliť tým krokom, ktoré prídu. Ale ja neviem. Ja som bola vychovaná správať sa čestne. Moji rodičia vždy nás tak vychovávali. Pochádzam z viacero detí, takisto moja viera a moje presvedčenie. A s manželom máme ten istý, ten istý názor a tie isté hodnoty, že proste nemôžme klamať, zatajovať veci. A úprimne, pokiaľ budeme zatajovať veci, tak nikdy sa v živote nič nezmení a hlavne teda aj v tej štátnej správe. Takže ja by som povedala prosím vás, oznámte, keď vidíte takéto niečo, oznámte, sú tu ľudia a je tu úrad, ktorý sa postaví za vás.

 

00:20:04,677 –> 00:20:32,757

Mária Hunková: Ďakujem, že to hovoríte. Ja by som len chcela povedať, že vy ste k nám celý tento podcast taká láskavá a že my sme si to nedohodli, aby ste nás tak oslavovali, ale som strašne rada, že to tak vnímate a že to môžu aj iní počuť. Ale ešte sa spýtam, lebo vy ste aj spomínali, že to bolo veľmi psychicky náročné a ani my nechceme akoby zatajovať tento fakt, že naozaj chce to veľkú odvahu, silu a mať naozaj tú psychiku tak upratanú. A ako sa vám to podarilo zvládnuť po psychickej stránke?

 

00:20:32,757 –> 00:21:08,097

Katarína: Najprv ťažko, ale potom prišiel jeden moment, kedy som si uvedomila, že vlastne bez toho, bez tej podpory psychológa alebo možno aj psychiatra to ďalej nejde. A zvlášť, keď nechcete nastúpiť na nejakú medikamentóznu terapiu, tak jednoznačne vyhľadať čas psychológa nie je žiadna hanba. Je to len človek, ktorý vám pomôže. Ja sama som vyhľadala túto pomoc a častokrát je to hodina o tom, že rozprávam. Je to čistý monológ, ale nesmierne človek ide oddýchnutý a uvoľnený.

 

00:21:08,097 –> 00:21:20,197

Mária Hunková: Som rada, že o tom tak otvorene hovoríte, lebo ja mám stále pocit, že medzi Slovákmi panuje taký pocit, že keď priznám, že chodím k psychológovi alebo k psychiatrovi, že to je ako keby nejaká taká stigma. Vy ste niekedy cítili, že vás za to niekto odsudzoval?

 

00:21:20,197 –> 00:22:12,117

Katarína: Možno keby som to povedala v tých pracovných vzťahoch, tak by sa na mňa pozerali tak nejak, že šibnutá a že potrebujem pomoc, lebo že nezvláda niečo. Ale čo sa týka rodiny, tam mám ako veľkú podporu, lebo tiež zo začiatku to bolo tak, že som si prešla takým náročnejším obdobím. Bol mi diagnostikovaný syndróm, ktorý spadá pod panickú poruchu a je to veľmi ťažké zvládať, lebo z ničoho nič vám proste začne bušiť srdce alebo máte pocit na odpadnutie. A vlastne pokiaľ to neriešite liekmi, čo bol môj prípad, že nechcela som to riešiť liekmi, tak je skutočne nutné vyhľadať pomoc, pretože sama sebe si ťažko pomôžete. Ani tá podpora rodiny je dôležitá, ale proste potrebujete niečo viacej.

 

00:22:12,117 –> 00:22:16,177

Mária Hunková: Postupovali by ste spätne inak, keby ste vedeli, čo všetko vás čaká?

 

00:22:16,177 –> 00:22:17,017

Katarína: Nie.

 

00:22:17,017 –> 00:22:18,017

Mária Hunková: Prečo?

 

00:22:18,017 –> 00:22:45,277

Katarína: Pretože tak ako som povedala ja som vychovaná v tom, že, že hovoriť pravdu a poukazovať na poviem to korupčné správanie v tomto prípade alebo aj na nejakú nekalú činnosť alebo také nekalé správanie. Takže nie. Rozhodla by som sa určite rovnako tak, ako som sa rozhodla. Teda tak, ako aj môj manžel ma nejak tak nasmeroval na to, hej? Za čo som mu nesmierne vďačná.

 

00:22:45,277 –> 00:22:51,377

Mária Hunková: Čiže spätne mu nevyčítate, ako ste hovorili, že ste sa aj pohádali kvôli tomu, že sa nám ozval, tak spätne už ste za to aj vďačná.

 

00:22:51,377 –> 00:22:57,617

Katarína: Áno, vďačná a som aj vďačná za tú celú podporu, ktorú mi dával počas tohto celého procesu.

 

00:22:57,617 –> 00:22:59,737

Mária Hunková: Prečo ste sa rozhodli ísť do tohto podcastu?

 

00:22:59,737 –> 00:23:16,677

Katarína: Pretože je treba, aby ľudia vedeli, že takéto veci sa dejú a je treba, aby sa ľudia nebáli oznamovať a vedeli, že je tu niekto, kto sa za nich postaví. Či už je to váš úrad alebo cudzí. Netreba sa báť.

 

00:23:16,677 –> 00:23:28,957

Mária Hunková: Ďakujeme. Ja by som to asi s týmto krásnym odkazom ukončila. Veľmi si vážim, že ste tu boli po tom všetkom, čo ste zažili, tak ste ešte našli tú silu prísť aj k nám do štúdia. Budeme vám ešte držať palce, aby sa to všetko dobre vyvinulo. Ďakujem veľmi pekne.

 

00:23:28,957 –> 00:23:31,997

Katarína: Ďakujem aj ja.

 

00:23:31,997 –> 00:24:02,417

Mária Hunková: Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Ak ste sa pri svojej práci stretli s nekalými praktikami, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na [email protected]. Lebo nemlčať je zlato.

 

00:24:02,417 –> 00:24:48,217

Michaela Žureková: Som Michaela Žureková a asi pred desiatimi rokmi som sa prvýkrát rozprávala s transrodovou osobou. Dnes už ich napočítam desiatky, no nikdy som si nemyslela, že sa stanú takou kontroverznou verejnou témou. Kto sú? Ako žijú a prečo sú spoločnosti takým tŕňom v oku? V podcastovej mini sérii Transfer vám priblížim životy transrodových ľudí na Slovensku. Mnohí a mnohé z nich porozprávajú o svojom coming oute, tranzícii, o vzťahoch v rodinách a prístupe spoločnosti, ale aj o partnerských vzťahoch a sexualite. Spoločne vyvrátime aj najčastejšie dezinformácie o menšine, ktorá je do veľkej miery nepochopená. Poďte ju spolu so mnou v podcaste Transfer spoznať. Teším sa na vás každý pondelok vo všetkých podcastových aplikáciách.