Predstavte si, že vo vašej práci dostanete anonymný e-mail s informáciou, že jeden zo zamestnancov falšuje bezpečnostné certifikáty produktov. Neskôr sa ukáže, že e-mail poslal iný kolega, ktorý s ním má dlhodobý konflikt a obvinením mu chcel uškodiť. Dokonca sa povráva, že by ho rád nahradil na jeho pracovnej pozícii.
Otázka znie: má byť oznámenie ignorované len preto, že jeho autor konal z nevraživosti a nie preto, aby ochránil bezpečnosť vašich zákazníkov? Je jeho nečestný zámer rovnako podstatný ako otázka, či sú jeho tvrdenia pravdivé? Ak sa s bezpečnostnými certifikátmi naozaj manipuluje, nie je dôležitejšie situáciu preveriť, nájsť vinníka a predovšetkým zabrániť tomu, aby sa takéto porušenia pravidiel mohli v budúcnosti opakovať?
Ako definujeme dobrú vieru
Pojem dobrá viera, po latinsky bona fides, vystihujú tieto tri charakteristiky:
- neurčitý právny pojem – dobrá viera nie je v zákone vždy presne definovaná. Jej obsah sa často vykladá prostredníctvom judikatúry a právnej praxe.
- subjektívny faktor – posudzuje sa vnútorné presvedčenie oznamovateľa, a to či v čase konania mal dôvod domnievať sa, že obsah jeho oznámenia je pravdivý.
- pripúšťa omyl, ale netoleruje klamstvo – tento princíp chráni ľudí, ktorí v dobrej viere urobili chybu, ale nie tých, ktorí vedome šíria nepravdy.
Dobrá viera v slovenskom zákone
Zákon o ochrane oznamovateľov (zákon č. 54/2019 Z. z.) hovorí, že konaním v dobrej viere je konanie osoby, ktorá sa vzhľadom na okolnosti a vedomosti v čase podania oznámenia odôvodnene domnieva, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé. V prípade pochybností sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.
To znamená, že ochrana sa vzťahuje aj na oznamovateľov, pri ktorých sa neskôr ukáže, že sa mýlili, pokiaľ mali pri oznámení oprávnený dôvod myslieť si, že hovoria pravdu.
Naopak, ak sa preukáže, že oznamovateľ zámerne podal oznámenie založené na nepravdivých faktoch, nárok na ochranu stráca a môže niesť následky v podobe obvinenia z krivej výpovede.
Čo hovorí o dobrej viere EÚ smernica
Podobne ako slovenský zákon, aj európska smernica o ochrane oznamovateľov (2019/1937) vyžaduje, aby sa oznamovateľ odôvodnene domnieval, že informácie, ktoré nahlásil, sú pravdivé.
Dôležité je, že motívy oznamovateľa sa neskúmajú. Ochrana sa podľa smernice nemá poskytnúť osobe, ktorá vedome a zámerne nahlási falošné či zavádzajúce informácie. Naopak, ak sa oznamovateľ mýlil, ale konal v dobrej viere, o ochranu neprichádza.
Pravdivý obsah > šľachetný zámer
Podľa slovenskej aj európskej právnej úpravy teda oznamovateľ falšovaní bezpečnostných certifikátov z úvodu článku konal v dobrej viere, pretože jeho oznámenie bolo pravdivé. To, že jeho hlavným motívom neboli ušľachtilé ciele, ako napríklad ochrana verejného záujmu, je druhoradé. Pri vyšetrovaní sa jeho motivácie skúmať nebudú a o nárok na ochranu nepríde.
V prípade, ak by si zamestnanec myslel, že kolega manipuluje s certifikátmi, ale v skutočnosti len zle pochopil proces – konal v dobrej viere.
Naopak, ak by vedel, že certifikáty sú v poriadku a napriek tomu by podal oznámenie na kolegu s cieľom uškodiť mu, bolo by to považované za konanie v zlej viere.
Čo z toho pre nás vyplýva?
Zhrňme si to ešte raz: dobrá viera pri whistleblowingu neznamená mať dobrý úmysel, ale mať dobrý dôvod myslieť si, že nahlásené informácie sú pravdivé. Preto vždy rozhodujú fakty, nie motivácie oznamovateľa. Posudzovanie konania s ohľadom na dobrú vieru chráni poctivých, aj ak sa mýlia, ale nie tých, ktorí úmyselne klamú.
Praktické odporúčania pre oznamovateľov:
- Zamerajte sa na fakty a dôkazy
- Uvádzajte to, čo s istotou viete, nie len svoje domnienky
- Nebojte sa omylu – ak ste konali v dobrej viere, zákon vás chráni
Praktické odporúčania pre organizácie:
- Neposudzujte oznamovateľov podľa motivácie
- Zamerajte sa len na overenie pravdivosti tvrdení z oznámenia
- Zavádzajte jasné a transparentné postupy preverovania
- Chráňte oznamovateľov pred odvetou, aj keď máte pochybnosti o motívoch ich oznámení – je to vaša zákonná povinnosť.
