00:00:05,940 –> 00:00:58,699

Natália Pindrochová: V roku 2014 sa Pavol Szalay vzdal sľubnej kariéry v zahraničí, aby sa vrátil na Slovensko a pomohol s prípravou slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Na Ministerstve zahraničných vecí však podľa jeho slov narazil na tvrdú realitu. Verejné obstarávania bez súťaží, predražené zákazky a nadriadení, ktorí plnili pokyny zhora, hoci boli nezákonné. S kolegyňou Zuzanou Hlávkovou sa rozhodli, že o tom nebudú mlčať, ale upozornia na postupy, ktoré podľa nich porušovali princípy dobrej správy verejných zdrojov. Najskôr interne, no keď sa nič nedialo, posunuli svoje podozrenia Transparency International Slovensko, spolu, s ktorým celú vec po hlbšom preverení medializovali. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi, teda s ľuďmi, ktorí odhalili vo svojej práci porušovanie zákonov a postavili sa za správnu vec. Moje meno je Natália Pindrochová a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v spolupráci s denníkom SME.

00:00:58,699 –>00:01:10,959

Natália Pindrochová: Dobrý deň, Pavol. Pred tým, ako ste prišli pracovať na Ministerstvo zahraničných vecí, ste boli novinár. Čo ma motivovalo prejsť na druhý breh?

00:01:10,959 –> 00:01:33,539

Pavol Szalay: Ja som bol novinár dávnejšie predtým, ako som prišiel pracovať na Ministerstve zahraničných vecí a medzitým som študoval a trochu pracoval vo Francúzsku. Je zaujímavé tá metafora prejsť na druhý breh. Áno, prešiel som na druhý breh, ale tá rieka tam stále zostala. A tá rieka je ten verejný záujem. To znamená, že ja ako novinár a neskôr ako štátny úradník som bol motivovaný práve tým verejným záujmom.

00:01:33,539 –> 00:01:35,539

Natália Pindrochová: Čo bola vaša náplň práce?

00:01:35,539 –> 00:02:21,079

Pavol Szalay: Na Ministerstve zahraničných vecí som pracoval približne dva roky a prišiel som vlastne v čase, keď ten tím naozaj sa iba tvoril. Bolo tam pár ľudí a ja som bol vlastne prvý človek zodpovedný za komunikáciu predsedníctva. A bolo to veľmi dôležité pre mňa. Ja som sa dostal na ministerstvo cez normálny konkurz a naozaj som to vnímal ako príležitosť posilniť vieru Slovákov, občanov, občaniek Slovenskej republiky v Európsku úniu. Som presvedčený Európan, takže naozaj to pre mňa bola úžasná príležitosť, ako keby pracovať v prospech mojej krajiny, lebo si myslím, že členstvo v Európskej únii má veľký zmysel a zároveň lepšie ho vysvetliť občanom, občiankam a zároveň aj pochopiť ich výhrady v takej tej poctivej komunikácii.

00:02:21,079 –> 00:02:25,959

Natália Pindrochová: A akí ste boli kolektív? Asi sa to aj počas tých dvoch rokoch trochu nejako vyvíjalo a menilo.

00:02:25,959 –> 00:03:21,239

Pavol Szalay: To bol kolektív, ktorý sa veľmi, veľmi menil a viacerí sme tam boli. Taká chyba v systéme v zmysle, že ministerstvo a jeho vedenie nemalo skúseností jednak s tým predsedníctvom, ale jednak vlastne s takýmto typom manažmentu ľudských zdrojov. Na začiatku sme boli teda úplne malí a mali sme také veľmi priateľské vzťahy. Bolo tam veľa nových ľudí z iných oblastí života. A ako sme rástli, tak bolo stále veľa nových ľudí, ktorí prišli s nadšením robiť to predsedníctvo. Oni tam neprišli prežívať a teraz to hovorím, že prežívať, pretože prichádzali neskôr teda aj diplomati, dlhodobí diplomati, ktorí boli našimi, sa stávali našimi nadriadenými. No a pre týchto diplomatov práve ten pobyt v ústredí, to je tak, akože taký prechod cez púšť, že to si musia odtrpieť a sú za to veľa ochotní obetovať, aby mohli ísť na to lukratívne vyslanie do zahraničia, z ktorého sa vrátili.

00:03:21,239 –> 00:03:28,159

Natália Pindrochová: A spomeniete si teda na prvú situáciu, kedy ste si všimli, že pri organizácii slovenského predsedníctva nefunguje všetko, ako má?

00:03:28,159 –> 00:04:02,639

Pavol Szalay: No, tieto situácie sa začali objavovať s príchodom pani Zuzany Ťapákovej. Viac s ňou spolupracovala Zuzana Hlávková ako ja, ale tam už naozaj prichádzali také tie tlaky a sa rozbiehali proste tie, tie výberové konania pre verejné obstarávania. No a pre mňa naozaj od začiatku až do konca bola, bolo najväčším problémom to predstavenie loga slovenského predsedníctva, ktoré podľa nás so Zuzanou stálo približne tristo tisíc eur, bolo výrazne predražené, pričom to samotné logo a dizajn manuál, robotiky mladých človeka stálo to niekoľko tisíc eur.

00:04:02,639 –> 00:04:10,819

Natália Pindrochová: A spomeniete si aj na takú konkrétnu situáciu, v ktorej ste vy boli priamo svedkom, ktorá vám prišla, že, že toto asi nie je úplne v poriadku-

00:04:10,819 –> 00:04:47,419

Pavol Szalay: My sme pôvodne plánovali, teda na tom komunikačnom odbore, že urobíme tlačovú konferenciu k predstaveniu loga, hej? Či to stačí. No a potom bola porada, na ktorej bola pani Ťapáková a náš generálny riaditeľ, na ktorej ja som nebol a minister a tak ďalej. A tam sa vecne rozhodlo, že sa, že to bude akože veľkolepé. A potom sa, pamätám si, že sa vrátil náš generálny riaditeľ, ktorý tiež bol súčasťou problému. To je také vtipné, že on v minulosti vlastne pašoval kaktusy, hej? Takže takého človeka tam dali ako diplomat, pašoval kaktusy. Tak toto bol generálny riaditeľ-

00:04:47,419 –> 00:04:49,359

Natália Pindrochová: To sa verejne vedelo? To bola nejaká známa informácia?

00:04:49,359 –> 00:04:52,319

Pavol Szalay: To sa vedelo, bolo to v médiách. To už je taká stará-

00:04:52,319 –> 00:04:53,359

Natália Pindrochová: [smiech] Stará kauza.

00:04:53,359 –> 00:05:13,919

Pavol Szalay: -storka. A to bola jeho veľká záľuba, kaktusy a väčšia by som povedal ako transparentnosť predsedníctva. A on sa vrátil z tej porady a nám proste oznámil, že bude to takto. Bude to veľkolepé. Pani Ťapáková a pán minister to tak chcú a bodka. A ja som mu povedal, že ja neviem, či ja mám na toto žalúdok. On mi povedal, že „Vieš čo? Tak vypisuj a budeš mať na to žalúdok.“

00:05:13,919 –> 00:05:31,719

Natália Pindrochová: Toto môže ešte niekto vnímať ako skôr také rozdielne pohľady na manažovanie toho predsedníctva, že či má byť niečo veľkolepé v menšom. Ale vy ste nám popísali aj takú situáciu, že ako sa robil ten prieskum trhu, že vlastne ste dostali na lístočku nejaké tri firmy, ktoré máte osloviť, alebo teda vaši kolegovia.

00:05:31,719 –> 00:06:33,769

Pavol Szalay: Áno, ja som sa v tom čase staval takým vedúcim oddelenia a proste ja som bol s mojou akoby budúcou podriadenou v kancelárii a došla za nami moja šéfka a išla rovno za tou kolegyňou a dala jej taký papierik a tam povedala, že tuto sú nejaké tri firmy napísané, to bolo iba perom napísané, že ty to oslovíš na prieskum trhu, na sprievodné podujatia k predsedníctvu. Hej to predsedníctvo, to naozaj, je to viac o tých podujatiach v tej…-hostinskej krajine, v tej predsedníckej krajine, ako o tom obsahu. A je, to je vlastne jedna obrovská logistická operácia. A takže bol tam tento sprievodný program pre diplomatov, ktorí mali prísť na Slovensko z iných krajín. No a ja som si vtedy povedal, že ja nebudem mať vlastne nástroje, ako že odolať týmto tlakom a sám, ako keby bez podpory tejto mojej nadriadenej, ktorá sa správala úplne opačne, zabezpečí transparentnosť tých obstarávanie. Ja som si povedal, že keď to neviem robiť, tak musím vlastne s tým konfrontovať nadriadených.

00:06:33,769 –> 00:06:35,889

Natália Pindrochová: A boli ste jediný so Zuzanou Hlávkovou?

00:06:35,889 –> 00:07:07,409

Pavol Szalay: Neboli sme jediní. Bol tam ešte tretí človek. V tom čase hej, lebo neskôr ešte prišiel tretí whistleblower, ale to nebol on. Bol tam teda v tom čase tretí človek, bol právnik a veľmi dobre vedel, že tie postupy nie sú všetky zákonné. A pamätám si, ako sme sa raz stretli na nejakom úplne hornom poschodí ministerstva v tej novej budove na Pražskej, ktorá práve bola otvorená a neboli tam ešte, nebola ešte v tom poschodí obsadená. Tam sme sa museli stretnúť, aby sme mali mohli, akože kvázi v pokoji sa porozprávať-

00:07:07,409 –> 00:07:07,449

Natália Pindrochová: A otvorenie.

00:07:07,449 –> 00:07:38,190

Pavol Szalay: -a by nás nikto nepočúval a otvorenie. A tam sme v tých rozhovoroch s ním sme, lebo ani jeden z nás nebol právnik, sme pochopili, že je to nezákonné. On nám to potvrdzoval a vlastne hovoril nám, že teda on ide do toho s nami, teda vytvorí ten tlak na vedenie a dať na stôl výpoveď, ale nakoniec teda on si to rozmyslel. Ťažko povedať, prečo, nevidím do jeho hlavy a vlastne odvtedy sme sa nestretli. Určite to bol ale mix, teda strachu z odchodu a nejakej ponuky zostať.

00:07:38,190 –> 00:07:43,569

Natália Pindrochová: Aká bola reakcia nadriadených, keď ste ich konfrontovali s tými postupmi a že s tým nie ste v poriadku?

00:07:43,569 –> 00:08:21,329

Pavol Szalay: Tá reakcia bola veľmi letargická. V podstate viete, my vás chápeme, ale tým nevieme nič robiť. Teraz hovorím o riaditeľke a generálnom riaditeľovi. A teda buď to budete robiť takto, ako vám to hovoríme, alebo sa budeme musieť rozlúčiť. Takže vlastne nás postavili pred túto dilemu a s odstupom času naozaj si myslím, že sa oni tí ľudia strašne podceňovali, že, že mi to je ľúto, že tak málo si o sebe mysleli, že, a že tá ich moc bola taká malá vzhľadom na tú zodpovednosť, ktorú mali. Práve, že si to nemyslím a že mohli to viac ovplyvniť-

00:08:21,329 –> 00:08:24,209

Natália Pindrochová: A v tom čase vás prekvapila ich reakcia?

00:08:24,209 –> 00:08:48,209

Pavol Szalay: Nie, neprekvapila ma. My sme to plus mínus očakávali. My sme jednoducho neuvažovali ako oni, to sme vedeli dlhodobo. Proste boli sme s Zuzanou nejakou chybou v systéme, ktorí sme s nadšením prišli, ako tam pracovať pre našu krajinu, pre predsedníctvo a pre nich to bol práve ten prechod púšťou a proste boli, boli pripravení robiť strašne veľa kompromisov, aby potom mohli ísť na tie veľvyslanecké miesta, na ktoré potom aj išli.

00:08:48,209 –> 00:08:53,729

Natália Pindrochová: Teda tým základným alebo pôvodným cieľom ísť za nimi bolo, bolo čo? Čo ste si od toho sľubovali?

00:08:53,729 –> 00:09:38,369

Pavol Szalay: Ako určite v prvom rade proste, že ja sa nechcem podieľať na korupcii. To platilo pre mňa a pre Zuzanu. V mojom prípade to bolo o tom, že keďže som tam bol dva roky a bol som tam jedným z najseniornejších zamestnancov, tak som dúfal, že tá moja výpoveď bude takým zrniečkom piesku v tom stroji a že sa aspoň trochu zasekne, že trošku budem ako sabotovať tie nekalé praktiky. A na druhej strane to s tým súvisí, som chcel aj vyslať signál kolegom, ktorí tam zostávajú, že my sme to naozaj mysleli vážne, lebo veľa ľudí si myslelo, že my to nemyslíme vážne s tou výpoveďou a že boli, oni boli prekvapení, že sme ju dali a chceli sme im ukázať, že, že hej, že to naozaj je na výpoveď a že nasledujte nás.

00:09:38,369 –> 00:09:47,869

Natália Pindrochová: To som sa presne ja chcela opýtať, že aká bola ich teda bezprostredná reakcia kolegov, keď sa dozvedeli, že v podstate tu reakciu ste dostali, že ak sa vám nepáči odíďte.

00:09:47,869 –> 00:10:15,709

Pavol Szalay: Ja som na tom ministerstve pochopil, že naozaj veľmi veľa ľudí, možno väčšina v spoločnosti, sú konformisti. To znamená, že oni vám na tej chodbe povedia, že no, tak úplne vás chápeme a je to také vznešené, čo robíte? A dokonca aj niektorí z tých nadriadených. Ale určite do istej miery boli šokovaní, že sme odišli, ale akože jednoducho oni, oni nenabrali tú silu.

00:10:15,709 –> 00:10:18,469

Natália Pindrochová: A vám vysvetlili, prečo nenabrali tú silu?

00:10:18,469 –> 00:10:49,749

Pavol Szalay: My sme sa potom s nimi už nerozprávali. U tých vyššie postavených som to vysvetlil, prečo nie a u tých nižšie postavených, my sme sa s nimi nestretávali. My sme ich dokonca chránili, lebo ako som vravel, ja som nerobil priamo na tej zákazke na predstavenie loga predsedníctva a my sme nikdy priamo nepovedali, nedali sme tie mená verejnosti, že kto to robil ak novinárom a že kto o tom vie najviac. Ale myslím si, že z ich strany práve oni nám to zazlievali, že my sme ich vlastne ako že

00:10:49,749 –> 00:10:50,889

Pavol Szalay: udali, hej?

00:10:50,889 –> 00:11:08,109

Natália Pindrochová: A vy ste aj spomínali pred natáčaním tohto podcastu, že ste po tej výpovedi boli dosť znechutení a že už ste nemali nejakú chuť sa tejto kauze venovať. Ale potom ste zmenili názor a obrátili ste sa so Zuzanou na Transparency International. Tak mňa by zaujímalo, že čo zmenilo váš postoj?

00:11:08,109 –> 00:13:20,139

Pavol Szalay: Hej, my sme so Zuzanou po odchode riešili také čisto praktické veci a my sme proste do poslednej chvíle tam zostávali po večeroch a pracovali a odovzdávali agendu a doťahovali veci, čo bolo fajn. A to musím povedať, že kopec vecí na tom predsedníctve bolo dobrých, bolo dobre spravených, tam bolo strašne veľa verejných obstarávaní, boli dobre spravené. A keď sme proste skončili, my sme zrazu boli v úplnom vákuu a nemali sme žiadny príjem. Ja som nemal určite právo na podporu v nezamestnanosti a proste sme riešili praktické veci. V prvom rade začať si hľadať novú prácu a vlastne potom, keď sme sa tak stabilizovali, by som povedal, obaja sme išli trošku nejakou inou cestou so Zuzanou, tak nás to čím ďalej tým viac mrzelo, že proste my sme tam dovnútra zaštekali a karavána ide ďalej. A v mojom živote sa objavila taká tragická udalosť. Zomrela jedna kamarátka tesne po pôrode u seba doma a…Zomrela na následky vlastne zlyhania vnútorných orgánov veľmi rýchlo a to sme sa dozvedeli v januári. To naše rozhodnutie o odísť už bolo prijaté, ale mňa to naozaj v tom tak utvrdilo, pretože ona zomrela, lebo nedostala… Jeden z dôvodov, že nedostala dostatočnú zdravotnú starostlivosť. A keď sa opýtate sama seba ľudí na Slovensku, že prečo nefunguje naše zdravotníctvo, tak jedna, jeden z tých dôvodov silných je korupcia. Na mňa to malo veľký vplyv a ja som s touto Zuzanou vlastne bol v takom programe Štúdia v Amerike, ktorý bol rozbehnutý z inšpirácie bývalých československých disidentov. A ja som si povedal, že to naozaj ja, mne tá spoločnosť niečo dala. Dala mi skvelé vzdelanie a ja teraz jej to musím odovzdať a ja nemôžem sa podieľať na budovaní tohto korupčného systému, ktorý práve svojím spôsobom zabil moju kamarátku a urobil sirotu z jej narodenej dcéry. Takže to malo tiež na mňa veľký vplyv. A potom, samozrejme, keď Zuzana mala nejaké iné dôvody, tak sme vlastne sa rozhodli ísť za tou Transparency a veľa ľudí nám to potom verejne vyčítalo, že prečo ste išli až po niekoľkých mesiacoch a oni nerozumejú tým vnútorným pochodom vlastne oznamovateľa-

00:13:20,139 –> 00:13:20,160

Natália Pindrochová: Jasne že.

00:13:20,160 –> 00:13:48,779

Pavol Szalay: Ktoré sú veľmi, veľmi komplikované a sú to pocity, ktoré sa bijú. My sme mali aj pocity, ja som mal aj pocit, že zrádzam svojich bývalých kolegov, že ja ako bývalý novinár som si vedel predstaviť zhruba, ako tá medializácia môže vyzerať. A vedel som, že to predsedníctvo ZŠM dostáva tú nálepku, že je skorumpované a ja som nechcel ako sabotovať tú dobrú prácu, ktorú bývalí kolegovia odviedli. A to bolo ako veľmi… To boli také veľmi protichodné pocity, s ktorými sme sa museli vyrovnať. Potrebovali sme na to čas.

00:13:48,779 –> 00:13:54,459

Natália Pindrochová: Čo prevážilo, že potom v nejakom momente ste to museli rozseknúť u seba vo vnútri?

00:13:54,459 –> 00:15:01,859

Pavol Szalay: Na tom ministerstve nám bola ako hlavná hodnota prezentovaná lojalita. A to je tá otázka, ktorú sme si kládli, že sme lojálni. Ja som si neskôr uvedomil, že je rozdiel medzi lojalitou a servilitou. A my vlastne nerobíme službu verejnosti, ak zakrývame korupciu. A to bola prvá úloha úradníka, úradníčky. To znamená nie byť servilný voči nadriadenému, voči ministrovi, ale slúžiť verejnosti. A ja som zároveň si bol vedomý ako presvedčený Európan, že ak na Slovensku je euroskepticizmus, tak jeden z tých silných dôvodov, a to ukazujú prieskumy, je korupcia v eurofondoch, teda korupcia spojená nejakým spôsobom s Európskou úniou. A teda išlo to jednoducho proti mojim osobným hodnotám, ale aj proti akože profesionalite, že ja som jednoducho chcel dobre robiť svoju prácu. A potom sme vlastne sa to rozhodli oznámiť a medializovať, lebo to bolo súčasťou tej náplne práce toho bývalého úradníka, že to dobré spravovanie vecí verejných, veď o to tu ide.

00:15:01,859 –> 00:15:14,140

Natália Pindrochová: Rozumiem. Keby ste teda mali ešte v skratke popísať tu spoluprácu s Transparency International a teda, v ktorom bode ste sa rozhodli pre tú medializáciu? A potom, prečo vlastne vy ste neboli na tej prvej tlačovke?

00:15:14,140 –> 00:15:51,639

Pavol Szalay: Za Transparency sme išli po niekoľkých mesiacoch. Z ministerstva sme odišli vo februári, za Gabrielom Šipošom sme išli niekedy v lete a to nebolo také, že on nám otvoril náruč a povedal: „Tak super, môžeme hodiť špinu na Smer.“ On sa na nás pozeral tak akože s takým zdravým skepticizmom a povedal, že okey, vy toto tvrdíte. Nemáte žiadne dokumenty. My sme si žiadne dokumenty nezobrali, lebo sme neplánovali to oznamy, keď sme odchádzali, tak my to teraz budeme musieť preveriť. Takže niekoľko ďalších mesiacov, až do toho októbra novembra trvalo, kým

00:15:51,639 –> 00:16:36,779

Pavol Szalay: sme tie veci v spolupráci s Transparency preverovali. Transparency posielala žiadosti o informácie a dokonca stretávali sa s niektorými, s predstaviteľmi tých niektorých firiem a konfrontovali ich s tým. No a vlastne taký ten úplne kľúčový moment bol, že manželka teda Maťa Drličku, šéfa Vivy musiky, tak jeho manželka nám vlastne potvrdila, že ona bola platená ministerstvom priamo a teda nie agentúrou EUKA, čo znamenalo, že EUKA neurobila to, čo mala v náplni práce a čo dostala peniaze a že tie skutočné náklady boli vyššie, ako boli uvedené proste v centrálnom registri smolu. A ešte k tej medializácii, hej, by som povedal, že ja som mal

00:16:36,779 –> 00:17:43,959

Pavol Szalay: akože obavy ísť do takej úplne plnej medializácie ako bývalý novinár. Obával som sa, že my sa staneme takouto lovenou zverou. Neveril som vôbec polícií, orgánom činným v trestnom konaní. A my sme sa o tom vtedy bavili s Gabrielom Šipošom a so Zuzanou, že teda aké sú tie možnosti medializácie s cieľom vyvinúť tlak na vyšetrovanie na ministerstvo a tam bolo niekoľko možností. Viete, my sme to mohli, ja viem, že Transparency nemusela naše mená povedať, mohli sme to iba dať ako anonymné svedectva. Ďalej tam bolo, že nemuseli sme byť zas v kontakte s novinármi a priamo komunikovať. Tá najvyššia, úplne najvyššia možnosť bola, že urobiť tlačovú konferenciu a do tej ja som vlastne nechcel ísť. Zuzana mala viac odvahy, ja som mal väčšie obavy. A potom, vlastne už ďalej, po tej prvej tlačovke, ešte v ten deň mne volali novinári a ono sa to tak aj roširi, sa to vedelo, že tam, že Zuzana nie je sama a ja som vlastne doplnil to jej svedectvo a neskôr som bol aj na tých ďalších tlačových konferenciách a aj v parlamente a tak ďalej.

00:17:43,959 –> 00:17:47,359

Natália Pindrochová: Čiže vaša rola spätne ju hodnotíte ako? Potvrdiť tieto svedectvá?

00:17:47,933 –> 00:18:20,833

Pavol Szalay: Áno, moja úloha spätne bola dôležitá v tom, že som potvrdil Zuzanino svedectvo. A viete, ľudia majú tendenciu veriť niečomu, keď viac, keď to hovoria dva ľudia ako jeden. Ja som tam bol navyše dlhšie, takže mal, bol som ako keby legitímny hlas a moja druhá úloha bola v tom, ako podporovať Zuzanu. Naozaj to bola tímová práca, ako ja, Zuzana, Transparency, nie v tomto poradí. A tá morálna a praktická podpora bola pre každého z nás veľmi dôležitá.

00:18:20,833 –> 00:18:41,173

Natália Pindrochová: To môžem potvrdiť aj za Úrad na ochranu oznamovateľov, že skutočne nie sú dôležití len samotní oznamovatelia, ale tie najbližší okruh kolegov, ktorí keď sa ich zasadnú v tých kľúčových momentoch, tak naozaj aj tá legitimita toho oznámenia stúpa, aj celkom tá dôveryhodnosť. Ak sa môžem vrátiť k tomu ešte, že aké pochybenia sa nakoniec potvrdili?

00:18:41,173 –> 00:18:47,313

Pavol Szalay: Jednak vtedajšia ombudsmanka skonštatovala porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

00:18:47,313 –> 00:18:50,073

Natália Pindrochová: V súvislosti, keď ste dávali tie infožiadosti na ministerstvo-

00:18:50,073 –> 00:19:25,613

Pavol Szalay: Áno, keď sme dávali tie infožiadosti. Ešte stále je na súde jeden spor o jednu z tých infožiadostí. V iných veciach, v iných infožiadostiach sudy rozhodli. Dostalo sa to až na Ústavný súd, ktorý skonštatoval a to je možno dôležitý judikát, že nie je možné tak dlho čakať na informácie, aj že vlastne sudy nerozhodovali. Ministerstvo sa stále odvolávalo a odvolávalo sa aj, aj po roku 2020. Možno sa k tomu ešte dostaneme. A nakoniec to skončilo tak, teda tie infožiadosti, to len poznámka pod čiarou, že ministerstvo povedalo, že tie informácie jednoducho nemá.

00:19:25,613 –> 00:19:31,233

Natália Pindrochová: Čiže ministerstvo odmietlo, ako keby odpovedať na tie priame otázky a dať nejaké materiály?

00:19:31,233 –> 00:20:23,813

Pavol Szalay: Oni, oni, oni nejaké materiály dali ešte, keď tá kauza bola horúca a bolo to také polovičaté a neúplné a proste my sme veľmi prácne sa dopracovali k mnohým informáciám, ale aj ešte chcem povedať, že, že Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval porušenie zákona a skonštatoval, že neboli tie zákazky hospodárne a transparentné a že niektoré zmluvy boli uzatvárané ústne na niekoľko tisíc eur, ústna zmluva štátnej správe. A práve tohto sa týka tá infožiadosť, ktorá stále nie je doriešená. Teda boli tam nejaké úspechy v tých inštitúciách. Určite to je menej, ako sme chceli. Získali sme na našu stranu verejnosť, ale my stále nevieme dodnes, že kam vlastne tie peniaze išli, že kam išli tie peniaze z EUKI, keď ich nepoužila na to, na čo sa zmluvne zaviazala s ministerstvom.

00:20:23,813 –> 00:20:43,693

Natália Pindrochová: A vy ste spomínali, že vlastne agentúra EUKA získala nejaký tristo tisícový kontrakt, ale neskôr ste teda z Transparency zistili, že tí hudobní interpreti, ktorí vystupovali na tých podujatiach, tak neboli platení cez túto agentúru, ale ešte navyše ako keby z ministerstva. Čiže nie je dodnes úplne jasné, že na čo boli tie peniaze použité.

00:20:43,693 –> 00:21:10,533

Pavol Szalay: Trošku to opravím, ona mala sto päťdesiat tisícový kontrakt. My sme tvrdili, že celá tá zákazka stála tri sto tisíc, pretože ministerstvo muselo nakoniec platiť sálu, umelcov a tak ďalej. A čo mala robiť Evka. A presne ten rozdiel, že kam tie peniaze išli, stále nevieme, ale vieme, že Evka spolupracovala a ďalšie ľudia z ďalších dodávateľov v rámci predsedníctva, ale nemáme vlastne informácie, že na čo tie peniaze išli.

00:21:10,533 –> 00:21:13,553

Natália Pindrochová: Zaoberala sa touto kauzou aj polícia?

00:21:13,553 –> 00:21:26,433

Pavol Szalay: Polícia sa ňou zaoberala, zaoberala sa ňou takým zvláštnym spôsobom. My sme boli aj vypovedať so Zuzanou na polícii a polícia, žiaľ, nakoniec konštatovala, že skutok sa nestal.

00:21:26,433 –> 00:21:30,173

Natália Pindrochová: Ako spätne hodnotíte, že ste sa ozvali? Malo to zmysel?

00:21:30,173 –> 00:21:47,453

Pavol Szalay: Malo to veľký zmysel. Vôbec to neľutujem. Naopak, keby som sa v tej situácii v tej istej ocitol znovu, tak išiel by som do toho s väčšou vervou. Ako som vravel, aj podľa prieskumu verejnej mienky sa verejnosť postavila na našu stranu. Novinári sa tej kauze venovali a bol

00:21:47,453 –> 00:22:45,873

Pavol Szalay: to naozaj taký náročný obdobie. Viete, to bolo, že začiatok novej vlády SMERU. Bolo to pár rokov pred vraždou Jana Kuciaka, ktorý mimochodom tiež vlastne Zuzany sa zastal na svojom Facebooku. A taký to bol pre tu spoločnosť, taký prechod tou púšťou vtedy, hej, že, že naozaj proste Slovensko bolo považované za veľmi skorumpovanú krajinu a my sme akože tam myslím si, že sme trošku prispeli k zmene toho systému. Čo ma mrzí je, že Ministerstvo zahraničných vecí aj napriek politickej zmene v roku 2020 zo žiadneho z tých poslancov ministrov sa neospravedlnilo verejnosti, nevysvetlilo tú kauzu a neukázalo, ako takýmto situáciám bude predchádzať, ako má nastavené vnútorné mechanizmy, aby sa to nezopakovalo. Takže neurobil to ani minister Korčok, ani minister Káčer. Myslím si, že to ministerstvo to dlží verejnosti.

00:22:45,873 –> 00:22:49,273

Natália Pindrochová: Ako sa vyvíjala vaša kariéra po odchode z ministerstva?

00:22:49,273 –> 00:23:56,733

Pavol Szalay: Vyvíjala sa lepšie, ako som čakal. Ja som naozaj sa vtedy obával, že nenájdem si prácu. Začal som pracovať pre portál Euractiv. Ďalej som sa venoval tým, tým európskym veciam. Bol to skvelý tím, skvelý šéf a neskôr a vôbec to nesúviselo s touto kauzou, oslovili ma Reportéri bez hraníc. Stal som sa ich slovenským korešpondentom. Je to tá organizácia, ktorá bráni novinárov a slobodu tlače so sídlom v Paríži. A neskôr, keď sa naskytla príležitosť, tak som vlastne začal pracovať pre nich v Paríži. A teraz mám na starosti slobodu tlače v Európskej únii a na Balkáne. Takže ja som spokojný, my sme sa so Zuzanou posunuli. Ona má tiež zaujímavú prácu v zahraničí a takisto bohužiaľ, ale v tomto prípade sa posunuli kariérne aj ľudia, ktorí boli zodpovední za tie zákazky. Stali sa z nich veľvyslanci, veľvyslankyne. A to je práve to, že aký signál to v tej spoločnosti vysiela. Viete, že my sme, my sme to v úvodzovkách prežili ako vyslovovali, ale nestačí, že tí vyslovovali to prežijú, ale že tí zodpovední sú potrestaní. A to sa, to sa nikdy nestalo.

00:23:57,300 –> 00:24:05,639

Natália Pindrochová: Aký môžeme podľa vás vplyv korupcia v krajine na odliv mozgu? Lebo v zásade obidvaja žijete v zahraničí, že to je také zaujímavé.

00:24:05,639 –> 00:24:20,319

Pavol Szalay: Budem úprimný a nepoviem, že som odišiel zo Slovenska kvôli korupcii. Chcel som to povedať vlastne na začiatku toho podcastu, že ja som na to ministerstvo išiel, lebo som bol aj ambiciózny, chcel som robiť diplomaciu. Bol to dôvod, prečo som

00:24:20,319 –> 00:25:09,359

Pavol Szalay: sa začal učiť po francúzsky. Takže teraz nie som v zahraničí, pretože, že by sa toto na Slovensku nedalo znieť. Ja sa sem veľmi rád vraciam. Samozrejme, ale korupcia, ukážu to prieskumy, má obrovský vplyv na odliv mozgov a ja si myslím, že práve na tom Ministerstve zahraničných vecí, tam sa hlásia, alebo mali by tam pracovať takí veľmi akože rozhľadení ľudia, ktorí vedia, ako to funguje aj v iných krajinách. A tí si to možno dvakrát rozmyslia, či tam pôjdu po tejto kauze. Viete, korupcia to je proste rakovina. Ona vysáva z toho tela demokracie, ten život a vysáva aj tých mladých talentovaných ľudí a vysáva demokraciu. Veď keď sa pozrieme na rebríček Transparency, tak najskorumpovanejšie krajiny sú diktatúry, hej.

00:25:09,359 –> 00:25:23,259

Natália Pindrochová: Vy si teda spomínali, že prichádzate tiež stále do kontaktu s Ministerstvom zahraničných vecí, už teda z pozície reportéra pre Reportérov bez hraníc. Dá sa Vám, že sú dneska tí úradníci odvážnejší, že už sa ozývajú, keď sa deje niečo takéto nekalé? Vnímate tam nejaký posun?

00:25:23,259 –> 00:25:52,799

Pavol Szalay: Musím zdôrazniť, platí to pre celý tento rozhovor, že nevediem ako zástupca Reportérov bez hraníc, ale ako súkromná osoba. Áno, spolupracujeme s ministerstvom. Podieľam sa na tom aj ja, pretože myslím si, že Slovensko môže zohrať pozitívnu úlohu pre slobodu tlače v Európe a myslím si, že to pomáha aj slobode tlače na Slovensku. Je to teda v záujme mojej krajiny a neriešim v tej spolupráci vôbec, som povedal dnes už tieto osobné veci.

00:25:52,799 –> 00:25:58,879

Natália Pindrochová: Môžeš nejaký váš pocit len z toho, keď sa vrátite do toho prostredia, či vám to prostredie príde odľahčujúce.

00:25:58,879 –> 00:26:03,059

Pavol Szalay: Tam vždy bolo a stále je kopec

00:26:03,059 –> 00:26:40,819

Pavol Szalay: inteligentných kvalitných ľudí a ja práve neviem, že ako dovnútra sa ministerstvo s tou kauzou vysporiadalo. Mám pocit, že, že veľmi nie, keďže asi by sme to vedeli, ale aj že sa to tak proste zamietlo pod koberec ako mnohí tí diplomati, mnohí, nie všetci sú to zvyknutí robiť. Ale čo chcem povedať, že celkovo si myslím, že situácia sa zmenila pre úradníkov a myslím si, že svojou troškou sme k tomu aj my so Zuzanou a s Transparency prispeli. Vytvorila sa taká záchranná sieť Transparency, kde presne sa rieši, keď ten človek je nútený odísť z tej pozície, že čo bude robiť, hej, že finančná pomoc-

00:26:40,819 –> 00:26:42,959

Natália Pindrochová: Ešte by som dodala, že vznikol Úrad na ochranu oznamovateľov,

00:26:42,959 –> 00:27:29,999

Pavol Szalay: Áno, chcel som sa k tomu dostať. Vznikol Úrad na ochranu oznamovateľov. Funguje. Videl som, že máte z roka na rok viac podnetov. To znamená, že je naozaj atmosféra lepšia pre oznamovanie korupcie. Jednoznačne k tomu prispela politická zmena v roku 2020. Tieto poslané vlády urobili veľa pre boj proti korupcii, napriek tomu všetkému, čo môžeme im vyčítať. A zároveň je taká, áno, inštitucionálna sieť stále fungujú mimovládky, máme tu vysokú slobodu tlače, čo je úplne nevyhnutné pre boj proti korupcii. A takisto váš úrad už ako štát vlastne podporuje oznamovateľov proti korupcii a ja sa z toho veľmi teším a dúfam, že, že už sa nezopakuje aj na ministerstve zahraničných vecí, aj na iných ministerstvách, tá situácia, do ktorej sme sa dostali my.

00:27:29,999 –> 00:27:33,439

Natália Pindrochová: Prečo je podľa vás dôležité ozvať sa?

00:27:33,439 –> 00:27:45,379

Pavol Szalay: Ozvať sa je správna vec. Výslovný ako návšteva u zubára. No viete, že to bude bolieť, že to bude naozaj nepríjemné, ale viete, že to musíte spraviť a potom sa cítite lepšie.

00:27:45,379 –> 00:27:53,599

Natália Pindrochová: A čo by ste možno povedali človeku, ktorý teraz váha, že možno tiež sa stretol s nejakými nekalými praktikami, ale teraz váha, či má zmysel sa ozvať?

00:27:53,599 –> 00:29:14,979

Pavol Szalay: Ako prvú vec by som povedal, aby hľadal spriaznené duše. Vravel som to, my sme tiež boli tím, najskôr iba so Zuzanou. Je strašne dôležité mať tú morálnu podporu. Povedal by som mu, že je to dnes, myslím si, že trošku ľahšie. Ten systém pomoci existuje. Povedal by som, že, že tým on si možno myslí, alebo ona si možno myslí, že, že sa nejaké dvere zatvoria a sa odstrihnú od nejakých ľudí. Majú pocit, že ich zradili, ale keď to spravíte, tak sa stanete akoby súčasťou nového spoločenstva, nejakého spoločenstva hodnôt a začnete stretávať ľudí, ktorí sú úplne úžasní a ktorí sú vlastne v novej dĺžke. A dávam tu nových priateľov, nové, nové spriaznené duše. Ale chápem, je to veľmi ťažké a tam nejde o to, či máte rodinu. Nemáte rodinu, máte hypotéku, nemáte hypotéku, ale ako veľmi musíte vystúpiť z tej komfortnej zóny. Je to strašne náročné. A ešte poslednú vec by som mu alebo jej povedal, že existuje veľa spôsobov, ako prispieť k dobrej veci. Nemusí to byť tlačová konferencia, nemusí to byť ani ísť za Transparency. Existujú rôzne spôsoby, rôzne stupne a každý to musí jednoducho spraviť podľa toho, ako to cíti, aby s tým bol sám stotožnený, ale nezostať pasívne.

00:29:14,979 –> 00:29:40,459

Natália Pindrochová: Ja by som len doplnila, že my dokonca podporujeme oznamovateľov, ktorí sa teda necítia na to vystúpiť z toho tieňa, aby sa na nás obrátili anonymne. My sa zapojujeme teda určite aj anonymnými podnetmi a vieme v mene oznamovateľa podať napríklad aj trestné oznámenie. Čiže dneska nevyhnutne nemusí človek ísť tak s kožou na trh, ako to bolo vo vašom prípade. Ďakujem pekne, Pavol, že ste prijali pozvanie do štipendia a že ste sa podelili s nami o váš príbeh.

00:29:40,459 –> 00:29:45,939

Pavol Szalay: Ďakujem pekne, že sa zaujímate o tento prípad aj po toľkých rokoch.

00:29:45,939 –> 00:30:01,219

Natália Pindrochová: Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii Denníka SME. Ak ste sa pri svojej práci stretli s nekalými praktikami, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na neumlč[email protected]. A pamätajte, nemlčať je zlato.