00:00:10,699 –> 00:01:05,879 [Mária Hunková]

Ozvať sa chce odvahu a obzvlášť, ak upozorňujete na niečo, čo vás môže pripraviť o prácu. Aj keď by sme si oznamovateľov nezákonných činností ako spoločnosť mali vážiť, nemôžeme skrývať, že vznikajú situácie, kedy čelia pomste svojho šéfa alebo kolegu, kedy riskujú, že prídu o svoje zamestnanie. Koniec koncov, keby tomu tak nebolo, nevznikol by ani Úrad na ochranu oznamovateľov. Je jasné, že ustáť takéto situácie môže byť pre oznamovateľov náročné. Preto sme sa rozhodli, že v rámci poradenstva spustíme aj program psychosociálnych konzultácií, ktoré s Poradenstvom pre oznamovateľov úzko súvisia. V situáciách, kedy oznamovateľ potrebuje tento typ pomoci, postupuje cielené individuálne konzultácie a poradenstvo zamerané na psychosociálnu a kariérnu podporu. O tom, ako to v praxi vyzerá a čím si oznamovatelia prechádzajú, sa budeme rozprávať s Evou Uhríkovou, ktorá pracuje s niektorými našimi oznamovateľmi. Moje meno je Mária Hunková. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Dobrý deň, pani Uhríková.

 

00:01:05,879 –> 00:01:11,800 [Eva Uhríková]

Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.

 

00:01:11,800 –> 00:01:30,600 [Mária Hunková]

My v rámci vlastne nejakej komunikácie úradu často hovoríme o tom, že ozvať sa chce odvahu a že aj ľudia, ktorí to urobia, tak sú odvážni, pretože my vidíme, čím si potom aj prechádzajú. A skúsite ale našim poslucháčom priblížiť, uh, akým náročným situáciám čelia? Možno alebo nejakým dilemám na začiatku.

 

00:01:30,600 –> 00:01:46,059 [Eva Uhríková]

Tak väčšina oznamovateľov, s ktorými som mala vlastne sedenia, tak boli oznamovatelia, ktorí oznámili vlastne nejakú proti spoločenskú alebo nezákonnú činnosť voči zamestnávateľom. Čiže prichádzajú do styku s náročnými situáciami, ktoré súvisia s ich pracovným kontextom.

 

00:01:46,059 –> 00:01:53,459 [Mária Hunková]

A dá sa nejako prirovnať k niečomu tá ich záťaž, ktorú podstupujú pri tom? Lebo teda, ako som spomínala v úvode, nie je to úplne jednoduché pre niektorých.

 

00:01:53,459 –> 00:02:21,619 [Eva Uhríková]

Určite nie. Je to podobne ako s inými náročnými životnými situáciami alebo situáciami, ktoré čelia, uhm, niekomu náporu psychickej záťaží alebo stresu. Čiže mohli by sme to prirovnať k situáciám, ktoré sú ťažké životné rozhodnutia, napríklad ja neviem sťahovanie alebo odchod z práce, alebo nejaká nehoda, ktorá sa stane. Úraz, rozchod, rozvod a jej podobné ťažké situácie životné sú alikvotné tejto záťaži.

 

00:02:21,619 –> 00:02:25,859 [Mária Hunková]

Čiže nejaká, môžeme to nazvať, že traumatická situácia je to pre nich? Alebo?

 

00:02:25,859 –> 00:02:39,439 [Eva Uhríková]

Áno, môže to byť. Aj záleží od toho, ako to ten jednotlivec zvláda, akú má odolnosť. Pre každého človeka to môže byť iná miera, vlastne, tej psychickej záťaže. Pre niekoho to môže byť aj v porovnaní s traumatickou záťažou.

 

00:02:39,439 –> 00:02:51,719 [Mária Hunková]

A dajme si možno nejaké príklady z praxe, s čím ste sa možno vy pri tých rozhovoroch stretli. Samozrejme nejako anonymne, ale akým situáciám čelia tí oznamovatelia v práci, napríklad vo vzťahu k nadriadeným alebo kolegom?

 

00:02:51,719 –> 00:03:26,879 [Eva Uhríková]

Samozrejme, keď je to pracovná záležitosť a je to oznámenie smerom na celú spoločnosť alebo na nadriadeného, tak s tým, s čím som sa stretla, bola aj taká slovná agresia, alebo možnože nejaké slovné útoky a snaha vlastne zamedziť nejakej aktivite, nejakej činnosti, ktorú bežne vykonáva ten človek, čiže preradenie v rámci práce na nejakú menej zodpovednú úlohu. Možno také hodnotenie alebo posudzovanie okolia v zmysle kolegov, hej, že nedorozumenia. Komentáre, ktoré sú nepríjemné, hej, z takej bežnej situácie, taká provokácia vlastne do konfliktu.

 

00:03:26,879 –> 00:03:37,579 [Mária Hunková]

Ako to tí oznamovatelia vnímajú? Že či cítia sa možno nejakí ukrivdení, že vlastne upozornili na niečo, že urobili nejakú správnu vec a teraz sa im ako keby dostáva naspäť niečo takéto negatívne?

 

00:03:37,579 –> 00:03:53,819 [Eva Uhríková]

Neviem, či sa cítia ukrivdení, možno niektorí s tým trošku rátali. Cítia sa zranení hlavne a pociťujú vlastne tlak alebo nepohodu, ktorá keď dlho trvá, tak samozrejme sa prejavuje aj nejakým iným spôsobom, vlastne v tom ich prežívaní.

 

00:03:53,819 –> 00:04:03,679 [Mária Hunková]

Prenáša sa to nejako aj do domácnosti? Že ako možno, akým situáciám čelia vo vzťahu k rodine alebo blízkemu okoliu, že majú vždy podporu, alebo aj tam im to môže byť niekedy náročné?

 

00:04:03,679 –> 00:04:37,879 [Eva Uhríková]

S klientkami, ktorými som sa stretla, mali jasnú podporu svojho okolia, blízkeho okolia, rodinného. Ale samozrejme, že to tam zasahuje, pretože často sa aj radia alebo rozhodujú spolu s partnermi alebo, alebo dospelými deťmi, ktoré sú spolu s nimi v domácnosti, alebo aj nie. Alebo teda blízkymi osobami. Čiže samozrejme, že to ovplyvňuje ich nálada, ich prežívanie, ich ťažké vlastne situácie, ktorými oni prechádzajú dennodenne. Tak ovplyvňuje aj to, akým spôsobom sa majú doma. Čiže hej, sú zapojení do toho aj rodinní príslušníci.

 

00:04:37,879 –> 00:04:53,679 [Mária Hunková]

A dá sa vôbec na to nejako vopred pripraviť? Na tú vlastne takú záťaž, že uvedomujem si, že robím teraz niečo, kvôli čomu môžem aj prísť o prácu, teda o svoju živobytie. Niečo, čo mi dáva nejakú stabilitu v tom živote. Dá sa na to nejako psychicky pripraviť?

 

00:04:53,679 –> 00:06:08,799 [Eva Uhríková]

Tým, že to nie je vyslovene náhla udalosť ako napríklad úraz alebo autonehoda, tak si myslím, že sa trošku do istej miery na to dá pripraviť. Že viem si zvážiť, uvážiť, požiadať, či už rodinných príslušníkov alebo blízke okolie, známych, ktorým dôverujem, o podporu. Také bytie vlastne v tom spolu, hej? To veľa pomáha pre také ustátie ťažkej situácie. Čiže na to sa viem pripraviť, viem v prípade, že, že viem o sebe, že som človek, ktorý náročnejšie zvláda a stresové situácie, tak viem aj požiadať o nejakú nezávislú pomoc, o-o sprevádzanie vlastne popri tom. A samozrejme, existujú inštitúcie, ktoré sú na to určené, takisto ako úrad, ktoré pomáhajú. Čiže aj si zistiť veľa informácií, možno ako tým prechádzajú iní oznamovatelia a že tá informovanosť a tá edukácia okolo toho veľa pomáha sa pripraviť na to, čo môže nastať alebo že čo môžem spraviť preto, aby som to ustál. A takisto by som povedala, že vieme sa pripraviť aj tým, že nebudeme robiť v iných oblastiach svojho života zásadné rozhodnutia, ktoré môžu vlastne akoby nakumulovať ešte ten stres, čiže skôr sa snažiť mať stabilizované tie iné oblasti života, ktoré nás práve môžu vyživovať a-a vlastne pomôcť nám tým prejsť.

 

00:06:08,799 –> 00:06:31,019 [Mária Hunková]

Čo mňa tak čiastočne prekvapuje, že v zásade nám môžu ľudia oznamovať nezákonné veci anonymne, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí idú vlastne s-vlastnou kožou na trh, že to nerobia anonymne. A urobia to tak, že o tom vieme nielen my, ale aj zamestnávateľ a dokonca niektoré prípady sú aj medializované. Môže im táto situácia nejako pomôcť? Prečo sú ľudia, ktorí vlastne idú s tou kožou na trh?

 

00:06:31,019 –> 00:07:44,101 [Eva Uhríková]

Tá anonymita v nejakom rozmere, samozrejme, môže tomu človeku pomôcť a akoby nebyť vystavený nejakému verejnému, ja neviem, hodnoteniu alebo osočovaniu alebo niečomu, ale v zásade aj tak ten človek niekde v tom podvedomí vie a pozoruje, že čo sa deje aj na tej neverejnej alebo nevedomej úrovni. A niekedy tá jasnosť alebo taká transparentnosť pomáha takej istote, že viem…Čo sa môže diať, eh, viem vlastne, akoby rátam s nejakými rizikami a je to také jasnejšie aj smerom k tomu zamestnávateľovi. Zároveň tá medializácia, o ktorej ste hovorili, že, eh, keď to vie vlastne širšie okolie, tak môže pomáhať tomu človeku aj tým, že okolie alebo ľudia, ktorí sú aj neznámi aj známi, sa postavia na ich stranu. To znamená, že sa vytvára vlastne okolo neho také spoločenstvo podpory alebo súhlasu vlastne s tým, čo robí. A to je veľmi silná vec, ktorá toho človeka uh, vie podržať. Čiže sa vytvára vlastne v tom jeho okolí aj taká akoby nálada a, tej správnej veci a tej podpory vlastne cez to ísť a možno aj taký obdiv vlastne, že to dokáže, obdiv tú odvahu a to, že za to ide, za tou správnou vecou.

 

00:07:44,101 –> 00:08:15,401 [Mária Hunková]

Ja si spomínam, že sme mali túto štúdiu aj pani doktorku Pechočiakovú z Fakulty nemocnice Nitra, ktorá bola tiež teda oznamovateľkou ešte v čase, keď náš úrad neexistoval a presne toto hovorila, že keď ju zastavovali, jej teda prípad bol pomerne dosť medializovaný a jej veľmi pomáhalo, keď ju zastavovali ľudia na ulici a vyjadrovali jej podporu. Aj potom vznikla petícia za jej obranu. Tak hej, že máme vlastne aj z praxe takejto, že naozaj to takto funguje, ako hovoríte. Ako môžem, keď som oznamovateľom nejak ustať tie konflikty s nadriadenými a kolegami? Máme pre nich nejakú možno univerzálnu radu?

 

00:08:15,401 –> 00:09:13,301 [Eva Uhríková]

Hej, to, čo si myslím, uh, že by mohlo pomáhať, je, uh, cítiť sa akoby stabilne a stáť si za svojou vecou bez toho, aby som sa nechal nejako vyprovokovať nejakými komentármi. Na strane toho zamestnávateľa alebo toho človeka, ktorému je teda oznámené, že, že koná nezákonne, tak on, samozrejme, cíti ohrozenie, čiže snaží sa vtedy, že uchopiť svoju, či už osobnú, alebo aj formálnu moc do svojich rúk, uh, aby to ustál, tú svoju situáciu. Čiže vysiela určité signály, ktoré sú akoby možno nazvať tak metaforicky bojovného charakteru, či už sú to vedomé alebo nevedomé, či už sú to slovné alebo možná aj mimikou, alebo nejakými gestami, alebo niečím. Skúsenosť s oznamovateľmi mám, keď sme sa o tom hovorili, že pomáha, ako keby nedá sa zadrapiť do toho. Nedá sa do toho vtiahnuť, zostať vlastne v tej svojej, uh, rovine, pri tých faktoch, pri tej racionality, pri tej svojej práci, ktorú, uh, má rád a ktorú robí dobre, že, že zostať vlastne na tej strane.

 

00:09:13,301 –> 00:09:28,161 [Mária Hunková]

Tomu rozumiem, ale na jednej strane to môže byť aj, uh, dosť náročné. Uh, že je na to nejaké možno mentálne cvičenie? Ako sa ja viem v takejto situácii dať, uh, do kľudu, aby som naozaj nereagovala, nenaskakovala na tú vlnu konfliktnú alebo podobne?

 

00:09:28,161 –> 00:10:06,521 [Eva Uhríková]

Tak mentálne cvičenie, akože také bežné, ako, uh, poznáte, že, že trošku keď sa snažíme mať nadhľad, či už pre dýchať veci alebo nie nepovedať to hneď, ale celkovo pomáha taká, nazvem to, že, uh, že, že prevencia popri tom, hej? Že dostatočnú výživu, dostatočný relax mať, aby som vlastne ustal, uh, niektoré aj malé alebo väčšie stresové situácie, hej? Že tie, tie malé konflikty vedia potom hrotiť do väčších konfliktov. Čiže naozaj si dopriať aj možno trošku takej láskavosti k sebe. Hmm, možno viac oddychovať, viac mať takej, hm, psychohygieny v zmysle prechádzok, stretávanie sa s priateľmi.

 

00:10:06,521 –> 00:10:17,501 [Mária Hunková]

Uhm, čiže mať taký ako keby v živote taký balans. Ako ste spomínali vy, tak každý má tú odolnosť trošku inú, že inak aj znáša tú psychickú záťaž. Kedy je, hm, dobré, aby, uh, oznamovateľ vyhľadal tú odbornú pomoc?

 

00:10:17,501 –> 00:11:02,861 [Eva Uhríková]

Je, je dobré, keď oznamovateľ vlastne, tak spozornieme trošku voči sebe, voči možno aj svojmu telu. Že, že je taký vnímavý, že čo, čo sa vlastne s ním deje. To znamená, že keď on vníma vlastne nejaké telesné prejavy, pretože tá naša psychika sa odráža vlastne aj na, na našom tele. To znamená, že či už je, uh, dlhodobejšie nejaké, nejak napätý, alebo či má možno žalúdočné nejaké potiaže, hej? Či ráno mu je trochu nevoľno, alebo akokoľvek, že každý z nás má naozaj tú inú odolnosť a niekto proste to zvládne sám, vie to rozchodiť, vie to nejakým spôsobom, mm, za, po za podporí svojho okolia vlastne ustáť. A niekto naozaj potrebuje takú odbornejšiu pomoc alebo intenzívnejšiu pomoc pri tom, hej? Že mať niekoho, s kým to vie, um, vlastne spoločne nejako zvládnuť.

 

00:11:02,861 –> 00:11:18,101 [Mária Hunková]

My máme jedného oznamovateľa, ktorému sa zamestnávateľ už trikrát skúšal rôznymi spôsobmi, uh, pomstiť. My sme to vždy zastavili, ale mňa fascinuje, že ten oznamovateľ tam stále chce pracovať. Uh, kedy má podľa vás zmysel zostávať a bojovať a kedy radšej odísť z tej práce?

 

00:11:18,101 –> 00:12:41,895 [Eva Uhríková]

Stretla som sa vlastne s tým, že ľudia majú aj z týchto oznamovateľov veľmi radi svoju prácu, uhm, nie? Že, že majú nejakú špecifickú prácu, ktorá ich napĺňa a, a sú radi vlastne tam, kde pracujú a majú aj kolegov, s ktorými radi trávia ten čas, uh, klientov, možno v rámci tej svojej práce, k-tú, ktorým majú vytvorený, uhm, vzťah. A oni majú väčšiu takú chuť vlastne zostávať v tej práci. To znamená, že keď majú naozaj podporu tých kolegov, uh, takú dlhodobejšiu, že aj oni to vedia ustáť, uh, by som ich podporila v tom, aby, aby vydržali. A naopak, keď ju nemajú, keď v tej práci sa nemajú dobre alebo majú prácu, ktorú vedia nahradiť podobnou prácou, relatívne ľahko. A vtedy, keď naozaj cítia dlhodobejšiu záťaž, ktorá je už pre nich naozaj náročná a môže sa odraziť aj, odraziť aj na nejakom psychickom zdraví, tak by som odporúčala vlastne ju meniť. Že odvážiť sa do toho ísť. A zároveň sa stretávam, ale, uhm, so oznamovateľmi, ktorí, ktorí veria, že keď vydržia, že čím– vydržia vlastne až do konca toho procesu, neodídu z tej práce, že je to také trošku, také víťazstvo a postavenie sa za to, že aj vlastne ten odchod z práce im trochu pripomína akoby také malé zlyhanie, že som nevydržal. Tak, takže v tom by som ich chcela podporiť, že nemusí to tak byť, že nemusí to znamenať zlyhanie, lebo ten proces predpokladám sa dá dotiahnuť dokonca aj tak.

 

00:12:41,895 –> 00:13:11,815 [Mária Hunková]

A vy vlastne v rámci kariérneho poradenstva im otvárate také tie obzory, že možno ak sa cítia neistí, tak že si už nenájdu tú prácu alebo podobne, tak keď to tak môžem povedať, že im otvárate oči. Že majú možno aj na niečo iné, čo ani predtým netušili. Uh, ale chcem sa spýtať predtým, ako sa dostaneme k tomu, že vlastne ako s nimi pracujete v tejto oblasti? Že z čoho majú oznamovatelia, uhm, nejakú tú obavu, pokiaľ ide o ten odchod z práce, z tej vašej skúsenosti, že či najčastejšie komunikujú práve tú obavu, že nenájdem si niečo nové?

 

00:13:11,815 –> 00:13:54,735 [Eva Uhríková]

Tak áno, jedna zo základných obáv je, že čo iné si nájdem a že či si nájdem. Uh, ale zároveň je to, je to taká ďalšia zmena, hej? Že každá zmena má určitý, určitú úroveň akoby stresu pre nás. Že nie všetci sme takí úplne otvorení zmene a že máme radi možno aj takú stabilitu, ktorá prináša takú možno pre nás takú väčšiu istotu. Čiže oni sa boja vlastne tej zmeny, uhm, možno aj toho, že, že vlastne sa stretú s inými ľuďmi, aké to bude, aký tam bude nadriadený, či vlastne to bude fungovať, hej? Že, a, a zároveň sú niektoré špecializované povolania, ktoré nemajú taký častý výskyt. Čiže z tohto som pocítila také väčšie obavy.

 

00:13:54,735 –> 00:14:01,615 [Mária Hunková]

A riešia možno dilemu, že či vôbec tomu novému zamestnávateľovi potom hovoriť, že som oznamovateľ alebo nie? Že toto nejak riešia v sebe?

 

00:14:01,615 –> 00:14:25,775 [Eva Uhríková]

Asi to závisí aj od toho, že či je to už verejne akoby známe. Ale áno, rieši to takisto, ako ľudia riešia rôzne svoje iné ťažkosti. Že či majú oznámiť zamestnávateľovi novému, teda potenciálnemu, tak aj s týmto prichádzajú ako s otázkou alebo s dilemou.

 

00:14:25,775 –> 00:14:30,235 [Mária Hunková]

Poďme teda k tomu, ako pracujete so oznamovateľmi, ako odbúraváte tie ich obavy.

 

00:14:30,235 –> 00:15:20,475 [Eva Uhríková]

Tak veľa obáv sa odbúrava tým, že oni spoznajú seba a spoznajú vlastne svoje možnosti. Čiže veľa robíme na hladení vlastne zdrojov, na hľadaní svojich kvalít, svojej osobnej sily a svojich zručností, kompetencií. Že také, také vlastne ujasnenie si, vlastne vrátenie sa k tomu, uh, že čo je to vlastne, že čo ja dokážem a že čo je, čo je tá moja oblasť, v ktorej chcem pracovať. A niektorí to aj môžu vnímať ako alebo pri uhm, lebo hovorím aj o tom, že to môže byť aj taká príležitosť vlastne posunúť sa do niečoho, čo im bude ešte trošičku lepšie sedieť. A vtedy zvažujeme aj že, čo by to mohlo byť. Čo sú možno aj tie malé veci, ktoré by im pomohli. Napríklad v tej novej práci sa mať ešte trošku lepšie, ako sa mali doteraz. Uhm, ale zároveň potrebujeme aj tak akoby zarámcovať a trošku aj odsmútiť to, že odchádzajú, ak tá práca im bola dobrá.

 

00:15:20,475 –> 00:15:44,955 [Mária Hunková]

Ja by som sa chcela ešte dotknúť oblasti podpory rodiny. Ako na začiatku sme už teda trochu spomínali, že aj táto oblasť je dôležitá a vy ste teda mali väčšinu zatiaľ klientov, ktorí mali to šťastie, že tú podporu rodiny mali. Ale chcela som sa spýtať, uhm, možno aj pre ľudí, ktorí tvoria to okolie tých oznamovateľov, že ako mi-vieme pomôcť tomu oznamovateľovi prekonať toto náročné obdobie, ak sme práve na strane rodiny alebo tých blízkych?

 

00:15:44,955 –> 00:17:00,082 [Eva Uhríková]

Áno, niekedy ten proces celý trvá dosť dlho. Na Slovensku teda, neviem, či aj v zahraničí je to tak, [pripomienka] také dlhé. A to dlhé obdobie je také zložité pri tom, uh, že keď sme v tej ťažkej situácii dlhodobo a sme aj s tými blízkymi alebo aj s tými známymi, našimi kamarátmi, ktorí vnímajú, že, že sme v tej situácii dlho a niečo sa možno pomaličky hýbe, je tam taká určitá miera bezradnosti na strane toho okolia, že by chceli pomôcť a môžu len malými nejakými vecami alebo teda súdržnosťou. A vtedy by som chcela podporiť to okolie, že pomáha im aj, aj vlastne tomu oznamovateľovi len s nimi byť. Len to proste ustáť, byť tam pre nich. A niekedy si myslíme, že potrebujú pomôcť, poradiť niečo, aby sme urobili, že, že taký, taký náš automatický cieľ je niečo urobiť preto, aby sa mala lepšie. Ale niekedy nemusíme urobiť, niekedy stačí, keď len to s ním vydržíme a že sme tam preňho. A, a takisto by som tomu okoliu poradila, nech sa starajú a láskavo o seba. Že to, čo sme hovorili pre oznamovateľa, platí vlastne aj pre nich, aby mali oni možno zdroje alebo výživu na to, aby mohli vedieť ustať tie veci preňho.

 

00:17:00,082 –> 00:17:32,542 [Mária Hunková]

To som rada, že ste takto povedali, lebo počula som, že aj také príbehy, že vlastne tí blízki sa pomaly ako keby začali trošku vzďaľovať od tých oznamovateľov, pretože už to bolo pre nich, neviem či únavné, počúvať stále to isté dokola alebo proste už sa cítili, že nevedia, ako pomôcť tomu oznamovateľovi, tak radšej ako keby prerušili ten kontakt s tým oznamovateľom, čo prirodzene ten oznamovateľ, opäť to bolo pre neho niečo náročné, tak možno naozaj, že pre nich si aj ten oznamovateľ uvedomí, že nemôže sa to stať jeho ústrednou témou života a že musí si to nejako vybalansovať, tak ako ste hovorili na začiatku.

 

00:17:32,542 –> 00:18:13,881 [Eva Uhríková]

Určite áno, tak ako hovoríte, že, že ten balans alebo nájsť tie iné oblasti, v ktorej mi je mi dobre a, a práve ešte o to viacej, že, že aby boli preňho jasnejšie také výživnejšie príležitosti, ktoré mi prinášajú radosť. Hej, či už je to ja neviem, záhradka, umenie alebo čokoľvek iné. A takisto pre tých blízkych, keď to už dlho trvá, je to ani nie že únavné, ale skôr je to také ťažké, že tá ťaživá situácia, keď dlhodobo trvá, tak automaticky sa tak trošku na nás akoby lepí a je to pre nás frustrujúce aj tá bezradnosť, že nevieme pomôcť. Takže potom buď z toho aj možno nevedomky utekáme. Takže by som podporila tých ľudí, aby spoločne s tými oznamovateľmi skôr trávili také pekné chvíle. Hej, pokiaľ sa dá.

 

00:18:13,881 –> 00:18:30,422 [Mária Hunková]

Viem si predstaviť, že aj pre vás to musí byť ťažké, lebo v práci sa stretávate s ľuďmi, ktorí majú nejaké problémy a očakávajú, že od vás odídu, že keď od vás odídu, tak im bude lepšie. A možno nie hneď, ale teda určite že chcú, aby im bolo lepšie. Je to pre vás náročné? Kto pomáha vám možno trošku sa resetovať od tej práce?

 

00:18:30,422 –> 00:19:14,962 [Eva Uhríková]

Je pravda, že my sme dosť ťažko trénovaní [smiech] ustáť tieto veci, že máme na to výcvik, aby sme mali tú odolnosť a aby sme tie príbehy náročné vedeli niesť. Samozrejme, keď ich je priveľa a sú ťaživé, tak, tak na nás tiež nejakým spôsobom pôsobia. Takže takisto, ako som radila s oznamovateľmi, tiež potrebujem láskavo správať aj k sebe a pomáhať si, vyživovať sa. Hej, že veľa mi pomáha telesný pohyb, mám aj ja svojich, svoju odbornú pomoc, ktorú vlastne navštevujem, či už supervízora, mentora alebo svoju vlastnú terapiu. Napríklad, včera som sa zúčastnila webináru o súcite, hej, ako súcitne vlastne sa správať nielen k sebe, ale aj, aj ku klientom.

 

00:19:14,962 –> 00:19:17,001 [Mária Hunková]

A ako ste sa vôbec dostali k tejto práci?

 

00:19:17,001 –> 00:19:51,741 [Eva Uhríková]

To má takú, takú dlhšiu genézu, hej, ja som pôvodne pracovala v personalistike, kde už som sa s nejakými situáciami v rámci toho pracovného kontextu stretávala so zamestnancami. Potom som pracovala vlastne v koučingu v tom pracovnom prostredí a potom čím ďalej viac som pracovala s ľuďmi, ktorí hľadali vlastne svoju vhodnejšiu pracovnú kariéru. Čím ďalej, tým viac sa prehlbovali témy okolo tej práce, okolo svojho života. Súviseli s tým rôzne iné témy, ktoré išli hlbšie vlastne do kontextov, či už pracovných alebo životných. Takže tak sa to pomaličky vlastne tvorilo.

 

00:19:51,741 –> 00:19:56,101 [Mária Hunková]

A je niečo, čo vás prekvapilo potom na tej práci s oznamovateľmi, že je to niečo možno špecifické?

 

00:19:56,101 –> 00:20:27,441 [Eva Uhríková]

Ako veľmi tak s pokorou a tak pozitívne ma prekvapila ich odhodlanosť a naozaj taká, tak aj vytrvalosť vlastne ísť za správnou vecou. Že to bolo také pre mňa naozaj, že, že až také dojímavé. A zase tak na druhej strane ma prekvapilo, ako, ako veľmi dlho to trvá niekedy, hej, že tá vytrvalosť alebo tá trpezlivosť je taká naozaj, že, že cvičená alebo vyzývaná [smiech] či už u nich, alebo možnože aj u, uh, ľudí, ktorí pomáhajú, či už v úrade alebo celkovo.

 

00:20:27,441 –> 00:20:33,362 [Mária Hunková]

Čiže dá sa povedať, že oznamovatelia vlastne sú väčšinou trpezliví ľudia [smiech]. Že toto je nejaká ich charakteristika.

 

00:20:33,362 –> 00:20:34,581 [Eva Uhríková]

Vytrvalí sú podľa mňa.

 

00:20:34,581 –> 00:20:44,461 [Mária Hunková]

Vytrvalí. A vidíte, teraz mi napadla v taká otázka, že keby ste mali nejak charakterizovať oznamovateľov, aké charakteristiky by ste im dali okrem teda vytrvalosti? Napadá vám ešte niečo?

 

00:20:44,461 –> 00:21:04,661 [Eva Uhríková]

Myslím, že majú aj také dobré srdce, že, že verí a majú nádej v dobro. Také základné dobro, že chcú tomu pomôcť. A často sú takí aj že zásadoví, hej, že morálnosť je tam silne zakotvená v tom človeku častokrát. A sú aj takí vnímaví, citliví na to okolie, že, že to často sa, s tým sa stretávam.

 

00:21:04,661 –> 00:21:19,301 [Mária Hunková]

V kontexte tej zásadovosti som sa vlastne chcela spýtať, ako pracovať s ľuďmi, ktorí to nemajú až tak silne zakotvené ako možno oznamovatelia. Ten zmysel pre spravodlivosť a podobne. Že je možné tieto hodnoty u nich nejakým spôsobom rozvíjať alebo podporovať?

 

00:21:19,301 –> 00:22:12,801 [Eva Uhríková]

Myslím si, že áno, že už sa to aj deje. Možno v tej mladšej generácii sa to tiež deje, že keď vidia a majú skúsenosť možno s menšími vecami, ktoré sa daria v takomto mikrosvete alebo má, možnože v takomto lokálnom rozmere, ktoré sa im daria presadiť alebo vidia, že, že ide to, tou správnou cestou, tak to ich podporuje. Ale takisto aj vlastne to povedomie okolo, že existujú inštitúcie, ktoré im vedia v tom byť nápomocné alebo že vidia vlastne príklad a zároveň aj v tej staršej generácii, že, že máme pozostatky z toho nášho bývalého režimu, kedy vlastne nebolo zvykom sa postaviť autorite. Čiže aj pre nich prinášať vlastne iné pohľady alebo iné skúsenosti. To, čo sa napríklad deje na námestiach, taktiež pomáha vlastne vidieť, že, že tá súdržnosť, že, že aj v malých veciach zastať si tú správnu vec alebo zastať si svoje stanovisko, že má zmysel.

 

00:22:12,801 –> 00:22:24,441 [Mária Hunková]

Určite je dosť ľudí aj v spoločnosti, ktorí sa let cite nejakým takým malým bezvýznamným článkom o spoločnosti. Na to, aby niečo zmenili, dá sa nejako pracovať alebo podporovať týchto ľudí, že im vysvetliť, že nie sú bezvýznamní?

 

00:22:24,441 –> 00:23:00,361 [Eva Uhríková]

Celkovo povedomie v spoločnosti je mi myslím veľmi dôležité a aj zároveň vlastne rozhovory medzi ľuďmi, medzi ľuďmi, ktorí veria, majú nádej, že, že to ide v tých maličkých veciach. Čiže takisto ich môže kamarát podporiť, hej, že môžeme sa vzájomne podporovať aj v takých naozaj bežných veciach, ktoré súvisia so životom, aby sme vlastne verili a išli za tým, ako máme robiť, že aby sme neklamali, nepodvádzali, že to sú aj také malé veci, ktoré nemusia byť až takého veľkého rozmeru, ale že tie pomáhajú vlastne potom rozvíjať našu morálku, vnútornú.

 

00:23:00,361 –> 00:23:32,081 [Mária Hunková]

A ako sa postaviť k ľuďom, ktorí v tom morálnom nastavení povedzme majú taký flexibilnejší prístup? Pamätám si, že pomerne nedávno som mala takú konverzáciu s jednou osobou, ktorej som sa pýtala, že či by teda oznámila niečo nezákonné a otázka bola, že a bavíme sa o niečom veľkom alebo o niečom malom, že niekedy aj toto ľudia rozlišujú. Ja som sama nevedela vyhodnotiť, že ako sa mám postaviť k tejto otázke, že či to mám odsudzovať alebo, alebo nie. Tak to je tá moja otázka, že či je na mieste ich odsudzovať a označovať za bezcharakterných alebo viniť ich za tento stav spoločnosti.

 

00:23:32,081 –> 00:24:08,701 [Eva Uhríková]

Môžeme ich len myslím podporiť, možno im povedať svoj názor alebo im ukázať nejaké prípady alebo cesty, kedy to išlo a zároveň k tej morálke alebo k tomu, o čom hovoríme, že mám čisté svedomie a idem za tou správnou vecou, patrí aj akceptácia názoru iného človeka. Môžeme vlastne s tou úprimnosťou a dôverou vlastne prejaviť aj to, že, že rozumieme možno tým obavám a že veríme, že sa rozhodne tak, ako on bude potrebovať. Čiže aj takú akceptáciu toho, že, že možno má na to dôvody priniesť vlastne tomu človeku a to ho môže tiež pohnúť trošku a možno nie.

 

00:24:08,701 –> 00:24:15,901 [Mária Hunková]

Ďakujem vám veľmi pekne. Dúfam, že sme týmto podcastom pomohli aj ďalším potencionálnym oznamovateľom a veľmi si vážim, že ste tu dnes boli. Pekný deň ešte.

 

00:24:15,901 –> 00:24:18,241 [Eva Uhríková]

Ďakujem veľmi pekne, s radosťou.

 

00:24:18,241 –> 00:24:23,701 [Mária Hunková]

Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii Deníka SME.