Kauza Gorila zatriasla v roku 2012 nielen politickou scénou, ale celým Slovenskom. Spis, ktorý niekto zverejnil na internete, obsahoval prepisy odposluchov vrcholových politikov a finančníkov. Hovorí sa v nich o úplatkoch a korupcii na najvyšších miestach v štáte.

 

O autorovi spisu Petrovi Holúbekovi, ktorý na kauze pracoval v Slovenskej informačnej službe, vieme však napriek tomu málo. Čo bolo jeho motiváciou? Ako prežíval obdobie, kedy kauzu nikto nechcel riešiť?

 

“Sféra spravodajských služieb je v takom úpadku, že keď chcete robiť zmysluplnú prácu, musíte si to vymýšľať sám. Opakovane som sa stretával s tým, že moja práca, aj práca kolegov, bola zneužívaná. Nestačilo mi robiť nezmyselnú prácu a len čakať do dôchodku,” približuje po rokoch Peter Holúbek v najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní.

Ozvať sa v bezpečnostných zložkách je oveľa náročnejšie, pretože príslušníci SIS sú viazaní prísnou mlčanlivosťou. Ak teda chcú, podobne ako Holúbek, prehovoriť o porušovaní zákonov, sú paradoxne konfrontovaní s tým, že sami porušujú zákon.

Príslušníci spravodajských služieb sú vyňatí aj z aktuálneho znenia zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. No kauza a vznik spisu Gorila boli široko medializované a príbeh Petra Holúbeka má mnoho spoločných prvkov s príbehmi oznamovateľov – whistleblowerov.

 

Aj Holúbek si pamätá na výsmech svojho šéfa, keď na neho apeloval, aby sa kauza riešila. Tiež na to, ako v deň jeho výpovede nabehla do budovy desiatka ochrankárov, aby ho vyprevadili z práce.

 

„Keď nie je pravda na ich strane, skúšajú to na vás silou,” hovorí bývalý pracovník SIS v podcaste Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME.