00:00:05,800 –> 00:00:36,640 [Natália Pindrochová]

Ján Jenčo pracuje ako šéf Inšpekcie životného prostredia. Minulý rok mu bol ponúknutý úplatok za výmenu informácii, no on sa rozhodol kontaktovať políciu a korupčníkov postupne odhaliť. Niekoľko mesiacov pôsobil ako civilný agent v utajení. Po policajnej razii v jednej advokátskej kancelárii sa jeho príbeh stal verejne známym. Dnes je vzorom pre úradníkov v tom, ako sa majú zachovať, keď sa stretnú s korupciou v práci. Moje meno je Natália Pindruchová a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Dobrý deň, pán Jenčo.

00:00:36,640 –> 00:00:43,520 [Ján Jenčo]

Dobrý deň, ďakujem pekne za pozvanie.

00:00:43,580 –> 00:00:51,760 [Natália Pindrochová]

Predtým, ako nám poviete o svojej skúsenosti civilného agenta, skúste v skratke vysvetliť, čím sa zaoberáte ako šéf Inšpekcie životného prostredia.

00:00:51,760 –> 00:01:03,960 [Ján Jenčo]

Som zodpovedný za jej riadenie a fungovanie. Inšpekcia ako taká je odborný kontrolný orgán Ministerstva životného prostredia a v zásade slúži na dodržiavanie alebo tá kontrola dodržiavania environmentálnej legislatívy.

00:01:03,960 –> 00:01:09,260 [Natália Pindrochová]

A prečo by sa vôbec niekto mal snažiť podplatiť šéfa inšpekcie? Aké informácie sú cenné?

00:01:09,260 –> 00:02:40,910 [Ján Jenčo]

No práve pokiaľ ide o túto moju kauzu, ona mala akoby také dve časti. Tá prvá časť sa týkala tých informácií a druhá už konkrétnych úkonov Inšpektorátu životného prostredia v Banskej Bystrici. Pokiaľ ide o tie informácie, v tomto prípade išlo o komunikáciu medzi štátom, respektíve rezortom a Ministerstvom životného prostredia a Európskou komisiou v súvislosti s takzvaným skládkovým infringementom. V zásade ide o to, že Slovensko ako štát si neplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z členstva v Európskej únii a Európska únia toto vymáha práve prostredníctvom toho infringementu, neskôr žaloby. V tomto prípade štát sa snaží kvázi obhájiť alebo vyviniť, že on si tie svoje povinnosti plní v zásade vzorne. A táto všetka komunikácia, ako som povedal neverejná, nemala by k nemu mať prístup ani právni zástupcovia, prevádzkovatelia skládok, ani nikto iný. Práve z toho dôvodu, aby im nebola poskytnutá nejaká nenáležitá výhoda a tým, že možno nejaký ten súkromný subjekt alebo teda ten kontrolovaný subjekt sa dozvie o tej argumentácii, môže mu z toho plynúť viacero výhod. V tomto prípade tie informácie teda týkali, ako som uviedol obhajoby štátu, že prečo vlastne niektoré skládky alebo niektorí prevádzkovatelia skládok nemohli byť postihnutí, respektíve ako budú do budúcna postihnutí. Toto teda vytvára priestor, či už pre nejaké lobistické skupiny na konkrétne ovplyvňovanie priamo tvorby predpisov, možno v prospech nejakých konkrétnych subjektov alebo v neprospech subjektov. A v tomto, aj v mojom prípade to bolo tak, že napríklad aj ten advokát dokonca poskytoval školenia, ktoré priamo súviseli-

00:02:40,910 –> 00:03:01,060 [Natália Pindrochová]

K tomu sa dostaneme ešte. Ja by som možno na úvod aj povedala pre poslucháčov, že vo vašom príbehu figurujú dve kľúčové postavy. Budeme ich volať vybavovač a advokát. A môžme teda v skratke povedať, ako to celé začalo a možno aj trošku pre laikov objasniť, že akú nenáležitú výhod by mohol mohla nejaká advokátska kancelária alebo nejaký iný subjekt získať.

00:03:01,060 –> 00:04:04,200 [Ján Jenčo]

V zásade tým, že ja už v oblasti ochrany životného prostredia pôsobím mnoho rokov, tieto postavy som poznal, boli mi známe. Bolo mi známe možno aj nejaké ich predchádzajúce pôsobenie alebo aj priamo z praxe Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Minimálne ten advokát je veľmi známy, zastúpi aj viacero prevádzkovateľov. Toho vybavovača ja som poznal ešte z čias môjho pôsobenia na Ministerstve životného prostredia a teda mal som nejaké podozrenie, že asi akým spôsobom sa tie jeho aktivity budú budú uberať. On ma teda kontaktoval ešte prostredníctvom teda kontaktov, ktoré mal z tých ôsmich rokov dozadu, keď som bol na Ministerstve životného prostredia a v podstate bol taký ten sprostredkovateľ. Bolo zrejmé, že on tieto informácie nežiada pre seba, respektíve tie naše neskoršie úkony nie sú priamo v jeho prospech, ale v prospech nejakej inej tretej osoby. A vtedy vlastne do toho vstupuje tá postava toho advokáta, ktorý bol tá právny zástupca konkrétneho prevádzkovateľa, respektíve je, hmm, je teda silným hráčom alebo teda aj možno môžem povedať, že lobistom pri tvorbe právnych predpisov.

00:04:04,200 –> 00:04:13,320 [Natália Pindrochová]

A teraz skúsme ísť na začiatok toho príbehu, že vy ste sa rozhodli vstúpiť do role civilného agenta po prvom telefonáte od vybavovača? Alebo ako si to máme predstaviť?

00:04:13,320 –> 00:04:29,220 [Ján Jenčo]

V tomto prípade nešlo akoby o moju prvú skúsenosť s políciou a s nejakým prípadom korupcie. Ja som bol kontaktovaný ešte aj v minulosti ohľadne akéhosi získavania iba operatívneho získavania informácií, ohľadne možné korupcie mojej osoby. A

00:04:29,220 –> 00:05:15,280 [Ján Jenčo]

to bol akoby taký jeden prvý prípad. To sa nakoniec v zásade nepotvrdilo. Druhý prípad bol už taký, teda že ja priamo som bol v kontakte s osobou podozrivou. Tá v minulosti teda mohla pôsobiť tiež korupčne a postupne z týchto dvoch skúseností som teda získal kontakt na konkrétneho policajta operatívca, s ktorým teda sme rozbehli aj túto tretiu spoluprácu. A teda vlastne už keď sa mi ozval tento vybavovač, hneď mi to bolo podozrivé. Posunul som tieto informácie Národnej kriminálnej agentúre práve prostredníctvom tohto môjho kontaktu. A ta spolupráca v zásade bola v prvé týždne alebo možno mesiace na takej tej operatívnej úrovni a až neskôr sa vlastne preklopila v tú moju pozíciu agenta v tejto veci.

00:05:15,280 –> 00:05:18,030 [Natália Pindrochová]

A poznali ste predtým Inštitút civilného agenta?

00:05:18,030 –> 00:05:41,140 [Ján Jenčo]

Tým, že ja mám vlastne vyštudované právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde sme teda prirodzene sa oboznamovali aj s inštitúdmi trestného práva. Ten inštitút som poznal, vedel som, že ako zhruba teda funguje. A takisto počas tohto môjho pôsobenia som prišiel do kontaktu s niektorými osobami, ktoré už aj predtým pôsobili ako agenti, niektorí viac, niektorí menej úspešne. Takže áno, ten inštitút mi bol známy a vedel som teda, že o čo sa jedná.

00:05:41,140 –> 00:05:47,020 [Natália Pindrochová]

Ak človek nepozná nikoho na polícii, komu by sa mal prvému ozvať, keď sa o neho niekto snaží korumpovať?

00:05:47,020 –> 00:06:11,320 [Ján Jenčo]

Pokiaľ ide o vyšetrovanie korupcie, tam je vždy, ak sa nemýlim, príslušná Národná kriminálna agentúra ako prezidiálny útvar alebo teda Útvar prezídia Policajného zboru. Ona má niekoľko takých tých regionálnych pracovísk. Ak sa nemýlim, tak je to Bratislava západ, stred, východ. Takže ktokoľvek, kto má nejaké podozrenie z korupcie alebo korupčného správania, určite by som odporučil, aby sa v prvom rade obrátil na Národnú kriminálnu agentúru.

00:06:11,740 –> 00:06:27,280 [Natália Pindrochová]

Mhm. Ja možno len dodám, že ak niekto stále má nejakú mieru neistoty, že môže sa obrátiť aj na náš Úrad na ochranu oznamovateľov a my mu určite s tým pomôžeme. A teraz poďme k tomu Inštitútu civilného policajného agenta. Že čo to všetko vlastne obnáša? Čo to vlastne znamená byť civilný agent?

00:06:27,280 –> 00:07:13,919 [Ján Jenčo]

Pozícia agenta jednak v tom mojom prípade bola schvaľovaná súdom na návrh prokurátora, ak sa nemýlim. A samozrejme, ten zákon predpokladá, za akých možností je možné v podstate bežného občana ustanoviť za agenta. Všetky tieto dôvody boli teda naplnené. Bol vypracovaný ten návrh na moje ustanovenie do pozície agenta a následne teda súd o tom rozhodol, že áno, že ja teda môžem byť tým agentom. Samozrejme, nevyhnutný je súhlas tej osoby. Nikto nemôže robiť agenta proti svojej vôli. Tá pozícia agenta mu v podstate pomáha alebo zjednodušuje situáciu v tom, že isté trestné činy, ktoré vykoná ako agent a súvisia s predmetom toho konkrétneho trestného konania, sa ho netýkajú, respektíve on nemôže byť ich páchateľom, resp. jakoby by som povedal libérovaný, alebo teda tieto skutky nie sú trestné, pokiaľ vykoná agent-

00:07:13,919 –> 00:07:17,719 [Natália Pindrochová]

Čiže ak by ste si aj zobrali tie peniaze od vybavovača, tak by ste neboli trestne stíhaný.

00:07:17,719 –> 00:07:47,099 [Ján Jenčo]

Áno, v zásade áno. Ja koniec koncov som tie peniaze aj zobral a odovzdal, no prípadne sú tam ešte nejaké ďalšie trestné činy, ktoré sú akoby oslobodené v prípade toho agenta, tušíme, tam ide o nejaké neužitie právomoci verejného činiteľa a tak ďalej a tak ďalej. Zároveň sú tam ale teda aj prísne pravidlá, za ktorých teda ja môžem tie skutky vykonať. Napríklad v mojom prípade som vyslovene nemohol navádzať na, na to korupčné správanie. V podstate som bol iba taký, taký poslucháč alebo teda divák toho, toho celého, čo sa dialo okolo mňa.

00:07:47,099 –> 00:07:58,140 [Natália Pindrochová]

Na to som sa presne chcela aj opýtať, že viem, že nemôžeme hovoriť o veľkých detailoch tejto práce, aby sme nenarušili taktiku polície, ale predsa len asi nejaké takéto základné odporúčanie, ktoré ste mali od policajtov, že ako znelo?

00:07:58,140 –> 00:08:53,800 [Ján Jenčo]

Asi to najdôležitejšie bolo, že ja teda nemôžem navádzať na poskytnutie úplatku. Bolo by možné akýmsi spôsobom licitovať, už keby bolo teda zrejmé, že áno, že to smeruje tak k tomu úplatku. Ale ani k tomuto som sa čisto z preventívnych dôvodov nejak neuchýlil. Čo ale teda dôležité je, že všetky tieto moje stretnutia boli zaznamenané prostredníctvom zvuko-obrasového záznamového zariadenia a tam je teda veľmi dôležité poskytnúť spoluprácu tej polícii, dohodnúť sa na tých, tých detailoch v podstate tých stretnutí, aby teda oni boli informovaní a vedeli sa na to pripraviť. Zároveň ja som bol viazaný mlčanlivosťou, nikomu som o tom nemohol hovoriť. V zásade som si vymýšľal akousi legendu, že kam idem, na aké stretnutie, s kým sa idem stretnúť. Keď som žiadal nejaké podklady, napríklad z Ministerstva životného prostredia, tam som si musel vymyslieť ten dôvod, prečo si to vlastne žiadam, aby som nezbudoval nejaké podozrenie. Takže bolo to skôr teda fakt v takej tej taktike tej práce.

00:08:53,800 –> 00:09:01,380 [Natália Pindrochová]

Nebolo to ťažké sa naozaj zorientovať v odporúčaní, že nepýtať si úplatok, ale tváriť sa povolene? Neboli ste z toho zmätení?

00:09:01,380 –> 00:09:29,300 [Ján Jenčo]

Určite to bolo náročné, ale tu musím vyzdvihnúť tú spoluprácu s Národnou kriminálnou agentúrou. V zásade sme si prechádzali viaceré možné scenáre a oni sami mi odporúčali, že ako sa správať, prípadne ako na čo konkrétne reagovať. To je asi bežná prax auta. Mnohí vedia, že vždy akýsi briefing pred, debriefing vlastne po. Takže vždy sme si to prechádzali veľmi dôsledne. Takže v tomto tá spolupráca znakov bola pre mňa príkladná a teda kiežby aj možno iné útvary polície fungovali takto efektívne.

00:09:29,300 –> 00:09:32,680 [Natália Pindrochová]

A ako dlho trvalo vaše pôsobenie v role civilného agenta?

00:09:32,680 –> 00:09:43,960 [Ján Jenčo]

Priamo zo zákona je tam obmedzené časové obdobie na maximálne tri mesiace, ale je možné to predĺžiť. V mojom prípade sa to raz predlžovalo, takže v zásade som pôsobil ako agent šesť mesiacov.

00:09:43,960 –> 00:09:45,980 [Natália Pindrochová]

A prečo to tak trvalo dlhšie?

00:09:45,980 –> 00:10:02,810 [Ján Jenčo]

V podstate išlo o to, aby sme spolu s políciou zozbierali dostatočne silné dôkazy a zasa tie, tie stretnutia a tie rozhovory o tom úplatku. Ono to neprebiehalo tak poviem to, že na rovinu, že daj mi toto a ja ti dám tisíc päťsto eur, päťtisíc eur, desaťtisíc eur. Vždy to bolo-

00:10:02,810 –> 00:10:07,200 [Natália Pindrochová]

Skúste povedať, to ma celkom zaujíma, že ako to skúšajú tak nepriamo naznačiť.

00:10:07,200 –> 00:11:01,439 [Ján Jenčo]

Sú to také, akože aj pre mňa aj niekedy úsmevné, také slovné hračky, že ale veď oni sa vedia odvďačiť, oni vedia, ako to funguje a nemysli si, nebudeš škodovať, to sa potom dohodneme. Uvidíš, môžeš ísť potom na dovolenku alebo si niečo kúpiť. Keď niekam pôjdeš, zavolaj, vybavíme. A to sú také, že nikdy tam nezaznelo počas tých rozhovorov slovo úplatok alebo korupcia. Vždy to bolo skôr taký nejaký dar vďaka, možno všimné. Takže bolo to veľmi ťažké v podstate nájsť ten zlomový bod, kedy je zrejmé, že teda nie je to iba taká nejaká kamarátska láskavosť, ale že všetkým je zrejmé, že o čo im ide a o čo… že o čo im ide a čo vlastne potrebujú a aká je moja úloha v celom tom, v celej tej schéme, v celom tom systéme týchto skutkov.

00:11:02,000 –> 00:11:15,660 [Natália Pindrochová]

Mňa ešte zaujalo na tom príbehu, že vlastne ono to fakt nebolo vôbec priamo čiare, že ten človek si vás zavolal na kávu a skôr sa tak pýtal, ako sa máte a na váš súkromný život, že vlastne skúste možno ešte popísať pre poslucháčov, že ako vyzerá taká tá manipulácia.

00:11:15,660 –> 00:12:33,200 [Ján Jenčo]

Tam išlo aj o to, aby som si vybudoval dôveru toho človeka. Tak mnoho tých stretnutí si dovolím tvrdiť možno tri štvrtiny boli vždy o takých súkromných veciach. Kto ide kam na dovolenku, kto chová akého psa, kto chodí kam na dovo-, na poľovačky a prípadne nejaké príhody. Čo má nová žena? Ako sa majú deti? Takže vždy to bolo také fakt akoby také kamarátske sedenie. A popritom sem-tam sa spomenula aj tá téma, že no tak a teraz, že čo s tým listom a či to viem priniesť a kedy to viem priniesť? A tak sa to nejak tak odďaľovalo. V zásade išlo o to, aby bolo-Vieš, to bol zrejmý ten moment odovzdania tej informácie a prevzatia toho úplatku. Takže bolo to také úsmevné. Ja som teda vždy aj policajtom tak vravel, že no to sa zase dozviete z tých rozhovorov, aj z môjho súkromia a všeličo. Ale myslím si, že oni akoby vždy iba použijú tú časť, ktorá súvisí s tým skutkom, že to ostatné sa v zásade skartuje. A tam v niektorých prípadoch tá osoba toho vybavovača sa pýtala aj na mnohé nejaké iné kauzy, nejaký iný veci, ak chcela pomôcť. Tam častokrát to bolo iba o tom, že on nie je akoby ználý toho zákona, tak som mu niečo aj vysvetlil, niečo som mu poradil, že vlastne ako by sa mal teda brániť, ale vždy akože zákonnou cestou. Takže takto postupne sa tam budovala tá dôvera. Tak si myslím, že na základe toho sa podarilo získať relatívne silné dôkazy.

00:12:33,200 –> 00:12:35,940 [Natália Pindrochová]

A čo bolo pre vás najťažšie počas týchto mesiacov?

00:12:35,940 –> 00:13:17,060 [Ján Jenčo]

Pre mňa bolo veľmi ťažké, lebo osobne som prežíval takéto zavádzanie tých mojich kolegov. Takéto, to klamanie a tak byť v podstate taký ostražitý, dávajúci pozor, aby som niečo nenaznačil, čo by som možno nemal, čo by mohlo zmarit o to samotné dokazovanie. Už aj niektorí kolegovia práve z toho, z toho dotknutého inšpektora tú životného prostredia v Banskej Bystrice sa aj dopytovali: „A prečo ste, pán generálny, stal sa na toto vypytovať? My tu máme proste kopec iných káuz a veď už nech už to pochopí, že to sa tak nedá spraviť, ako to on chce.“ Aaa, ale vtedy, akože skutočne si tak vážim tú dôveru tých mojich kolegov, že teda spolupracovali, možno aj tak by som povedal, že slepo a na konci sa to teda vysvetlilo a pochopili, že jaá, že dobre, že už rozumejú.

00:13:17,060 –> 00:13:19,920 [Natália Pindrochová]

Či chvíľu ste boli aj vy podozriví voči vašich kolegov?

00:13:19,920 –> 00:13:23,500 [Ján Jenčo]

Určite. Určite som tiež pôsobil podozrivo v niektorých tých momentoch.

00:13:23,500 –> 00:13:25,620 [Natália Pindrochová]

A keď sa to vyjasnilo, tak čo vám povedali?

00:13:25,620 –> 00:13:34,620 [Ján Jenčo]

No tak v zásade, akože som dostal pozitívne reakcie od kolegov. Bola jednoducho aj taká úsmevná, že teda my sme s tým advokátom niečo riešili a nám ten úpadok neponúkol-

00:13:34,620 –> 00:13:35,340 [Natália Pindrochová]

Ste boli sklamaný-

00:13:35,340 –> 00:14:14,120 [Ján Jenčo]

Prvý raz som taký, že či sa sťažujete alebo že čo tým chcete povedať? A takže boli väčšinou teda z prostredia inšpekcie pozitívne. Mnoho tých našich inšpektorov čelilo priamo aj tomu advokátovi, prípadne on ešte stále teda aktívne pôsobí aj v niektorých živých kauzách. Ááá, tak že skôr ho vnímajú tak negatívne. Aa zase nemožno mu uprieť veľmi sofistikované postupy a zákonné postupy, ale tak to je akože jeho šikovnosť, to skôr sa my môžeme z toho poučiť, ale teda je skôr tak vnímaný, že teda komplikuje prácu inšpektorom, takže cítili minimálne také čiastočné zadosťučinenie, že už tomu rozumejú, ako to, ako to funguje.

00:14:14,120 –> 00:14:32,219 [Natália Pindrochová]

V jednom bulvárnom týždenníku vyšiel v zásade aj taký kvázi rozhovor s ním, kde sa vyjadroval aj k tejto kauze a v rámci toho článku tam bolo aj také vyhodnotenie, že tento typ informácií, ktorý on mal údajne sa snažiť od vás získať, že by nijako nepomohol tomu biznisu. Že to, ako vnímate takéto vyjadrenia?

00:14:32,220 –> 00:16:01,460 [Ján Jenčo]

Ja to beriem ako takú jeho taktiku a stratégiu obrany zľahčovať tú situáciu, možno podsúvať takéto vnímanie, že vlastne to vôbec nemôže byť nijakým spôsobom posudzované ako nejaké korupčné alebo nejaké poskytnutie tej nenáležitej výhody. Na ho-, pričom ja sám som mal osobnú skúsenosť s tým advokátom na jednej kontrole, kde on tak vo mne zarezonovalo také vyjadrenie, že keď sa v minulosti menil zákon, tak že vraj on na to upozorňoval, že to teda nebude napĺňať tie požiadavky Európskej únie. A to ja som bol, že odkiaľ on mohol vedieť o tých požiadavkách, okeľľa on mohol vedieť o úprave toho zákona a dokonca na tej jednej konkrétnej kontrole zase tiež umne z jeho strany vytiahol kombináciu paragrafov a takú obranu, kde skutočne aj my, ako Inšpekcia životného prostredia sme museli uznať, že áno, máte pravdu, tá skládka v podstate môže ďalej pokračovať, aj keď vieme, že sa tam porušuje zákon. Ale bohužiaľ, tie zákony boli tak nachystané, že niekomu proste vyhovujú. A to vo mne tak vzbudilo to podozrenie a myslím si, že to bolo aj takým tým cieľom toho jeho súčasného konania, respektíve toho konania v tej mojej kauze získať tie informácie a možno dopredu vedieť, ako sa dá ovplyvniť tá legislatíva. Ja teraz napríklad neviem povedať, že či on to robil s úmyslom pomôcť jeho, jeho klientom alebo možno uškodiť ostatným prevádzkovateľom, ktorí nie sú jeho klienti. Ále vravím, tam je proste viacero tých rovní, ako sa dá s tými informáciami na-narábať a ako sa na nich dá zarábať.

00:16:01,460 –> 00:16:07,620 [Natália Pindrochová]

To som sa chcela opýtať, skúsme ešte naozaj pre laikov nás vysvetliť, že, že ako sa dá zarábať na odpadovom hospodárstve.

00:16:07,620 –> 00:18:02,299 [Ján Jenčo]

Celkovo tá environmentálna protiprávna činnosť je jedna z takých tých najvýnosnejších kriminálnych aktivít. Pokiaľ ide o životné prostredie, v zásade sú to také veľké prúdy, obchodovanie s regulovanými druhmi živočíchov a rastlín a práve nakladanie s odpadmi. Ten biznis v zásade spočíva v tom, že niekto zoberie peniaze za likvidáciu, ale reálne ten odpad nezlikviduje a len ho dajme tomu niekde uloží na možno nejakú čiernu skládku alebo do nejakého skladového priestoru, nechá to tam a v podstate si robíme smetisko z celého Slovenska. Ale to je taký ten by som povedal asi ten najprimitívnejší spôsob. Potom sú aj sofistikovanejšie metódy, kde napríklad sa dá získať výhoda možno takouto úpravou zákona, že ktorá skládka alebo aké zariadenie spĺňa nejaké predpoklady na prijímanie nejakých druhov odpadov, napríklad čo sa týka keď úpravy toho odpadu pred skládkovaním a teda vhodná príprava toho zákona uprednostní ukladanie odpadu na nejaké konkrétne skládky, možno ostatné vylúči, prípadne sa možno odsunie nejaká účinnosť, alebo sa tam vloží nejaká výnimka, že možno stačí a nie že 100 percent odpadu bude upravené a možno len 20 percent. A už zrazu to proste preferuje nejaké konkrétne skládky, nejakých konkrétnych prevádzkovateľov a z toho biznisu to vytlačí ostatných. A možno ešte taký, taký ďalší spôsob, ako zarobiť na týchto informáciách. A to sám som bol z toho prekvapený, že ten samotný advokát poskytoval školenia. Ľudia si mohli zaplatiť, ísť k nemu na nejaké vzdelávanie, na nejaké školenie jednodňové, kde by sa teda dozvedeli novinky z legislatívy v rámci odpadového hospodárstva. Kde teda nepochybne tieto informácie, ktorými on disponoval, respektíve, ktoré získal v rozpore so zákonom, už by zrazu mohli pomôcť, že tí, nejakí tí súkromní poskytovatelia a poradcovia v oblasti životného prostredia by vedeli povedať konkrétnemu prevádzkovateľa: „Tu si vlastne žiadaj o nejaké, o nejakú tú linku na úpravu“ alebo „Tu si rýchlo rozbehní EU a tu to si niečo dorob“ atď. Atď.

00:18:02,340 –> 00:18:08,760 [Natália Pindrochová]

Ako vás tak počúvam, tak veľmi znie to že, že dosť veľa ľuďom kazíte biznis. Už sa vám niekto vyhrážal alebo nebojíte sa?

00:18:08,760 –> 00:18:31,640 [Ján Jenčo]

Priznám sa, že žiadnu takú konkrétnu vyhrážku som teda neobdržal. Ámm je možné to aj mojou povahou, že mi to až tak nejak– toto ja neberiem ako to, čo by ma malo odradiť a to vnímam, že je to proste správna vec. A pokiaľ sa chceme celkovo proste posunúť aj ako spoločnosť alebo štát niekam, tak proste na takýchto drobných veciach sa môže budovať tá, tá dôvera verejnosti v štátnej inštitúcii.

00:18:38,629 –> 00:18:41,110 [Natália Pindrochová]

V akej fáze je teraz vyšetrovanie vášho prípadu?

00:18:41,110 –> 00:19:03,520 [Ján Jenčo]

Keďže ja v tomto prípade vystupujem ako agent, ja sám môžem podať vlastne tú svedeckú výpoveď alebo byť vypočúvaný iba pred prokurátorom. To sa zatiaľ ešte nestalo. Tie informácie, ktoré ja mám, teda sú značne obmedzené. V zásade sa tam veľmi dlho vykonávalo znalecké dokazovanie a v súčasnosti, pokiaľ viem, stále prebieha konanie vo veci sťažností či uzneseniu, uznesení, obvinenia.

00:19:03,520 –> 00:19:12,990 [Natália Pindrochová]

Možno pre niekoho bude tá predstava civilného agenta ako príliš nebezpečná a riskantná. Je to tak? Alebo možno sa ľudia zbytočne boja tej spolupráce s políciou?

00:19:12,990 –> 00:19:39,389 [Ján Jenčo]

Ja si myslím, že tá polícia veľmi dôsledne monitorovala každé jedno stretnutie. Ja nepochybujem o tom, že ja som bol odpočúvaný, sledovaný bez môjho vedomia, ale vnímam to proste aj pre nich ako dôležité, aby sa mne ako agentovi nič nestalo. Takže tu ja si myslím, že o mňa bolo veľmi dobre postarané, možno aj bez toho, aby som si to uvedomoval. Takže tu ja by som chcel možno aj poslucháčov uistiť, že ja som sa určite nebál o nejakú svoju bezpečnosť.

00:19:39,389 –> 00:19:46,790 [Natália Pindrochová]

A myslíte, že ste mali v niečom jednoduchšiu pozíciu? V tom, že ste vo vedúcej pozícii oproti nejakému rádovemu úradníkovi, ktorý sa môže báť dôsledkov?

00:19:46,790 –> 00:20:47,990 [Ján Jenčo]

Myslím si, že to bolo jednoduchšie práve pri možno vytváraní tej legendy alebo tom klamaní, zavádzaní, že mňa sa až tak veľmi proste do detailov nepýtali a v zásade mi stačilo povedať, že potrebujem túto informáciu, lebo toto, toto. Spravili to a bodka. Možno, že pri tých nižších úradníkoch alebo teda tých referentoch by to bolo o toto komplikovanejšie. A preto je pre mňa veľmi dôležité mať možno dôveru v toho vedúceho zamestnanca. Priznám sa, že ja sám, teda keď som súhlasil s tým ustanovením do funkcie agenta, som teda o tom informoval priamo ministra životného prostredia ako osobu, voči ktorej sa ja zodpovedám. Samozrejme, neposkytol som mu žiadne detaily, iba som mu povedal, že teda v nejakej konkrétnej kauze som teda ustanovený ako agent a že v prípade, že aj ku nemu sa dostanú nejaké podozrenia o možno mojom konaní, ktoré sa možno nejaví byť také, že v tom najlepšom záujme v životnom prostredí, že môže to súvisieť s touto kauzou. A preto teda, ak, tak nech ma proste o tom informuje a pokiaľ to bude možné, mu teda vysvetlím, objasním.

00:20:47,990 –> 00:20:49,260 [Natália Pindrochová]

Mali ste jeho podporu?

00:20:49,260 –> 00:20:59,770 [Ján Jenčo]

V tomto som určite mal jeho podporu. Veľmi korektne a z jeho strany nijako sa nedopytoval, nezisťoval, prijal tú informáciu a týmto v zásade haslo.

00:20:59,770 –> 00:21:02,929 [Natália Pindrochová]

A ako vnímate rolu lídrov pri odhaľovaní korupcie?

00:21:02,929 –> 00:21:14,970 [Ján Jenčo]

No určite musia ísť takým tým, tím modelom a myslím si, že to je práve tiež jeden z tých prostriedkov, ako sa dá vybudovať tá dôvera verejnosti v tie, tie štátne inštitúcie. Ááá,

00:21:14,970 –> 00:21:36,070 [Ján Jenčo]

možnože aj tí referenti, keď vidia, že vlastne oni akokeby makajú a teda že ja nie som len ten, čo tu sedí niekde v Bratislave za stolom a iba kritizuje, keď sa niečo pokazí, ale že ja sám idem príkladom, že by som sa dal na takúto akciu. Že ich to tak povzbudí, že vidia, že sú tu aj ostatní, ktorí teda stoja za nimi, kryjú ich chrbát a teda tiež sú ochotní poskytnúť takéto riziko.

00:21:36,070 –> 00:21:43,610 [Natália Pindrochová]

Už ste to trošku spomínali, ale skúsme predsa len ešte dať nejaké odporúčanie úradníkom, ktorí sa stretnú s korupciou, že čo by mali byť ich prvé kroky.

00:21:43,610 –> 00:21:54,670 [Ján Jenčo]

Porúčal by som teda kontaktovať priamo tú Národnú kriminálnu agentúru, prípadne sa poradiť s tým vedúcim zamestnancom nadriadeným v závislosti od konkrétnej situácie. Alebo nech sa obrátia na Úrad na ochranu oznamovateľov.

00:21:54,670 –> 00:21:59,270 [Natália Pindrochová]

Vy ste neskôr požiadali aj o status chráneného oznamovateľa. Prečo?

00:21:59,270 –> 00:23:25,929 [Ján Jenčo]

Priznám sa, že teda ja som ten zákon, podľa ktorého úrad koná, poznal a evidoval, ale tým, že som možno sa s ním neoboznámil až tak veľmi do detailov, som sám zo začiatku nepoznal akoby tú silu úradu, respektíve tú silu toho zákona, ktorý môže poskytnúť ochranu oznamovateľom proti spoločenskej činnosti. Ja som to stále vnímal, že tá hlavná úloha spočíva, akom si, akejsi ochrane tej pracovnej pozície konkrétneho oznamovateľa. Ale tým, že ja som priamo štatutár, som tam akoby nevidel, že kto by bol ten, kto by mi mohol robiť zle v rámci Slovenskej inšpekcie životného prostredia, nakoľko ja som tam ten vrcholový manažér. Ale teda keď som si to rozobral tak nejak na drobnejšie, tak som si uvedomil, že aj v tej mojej pozícii som stále len štátny zamestnanec. Voči mne Ministerstvo životného prostredia vykonáva akoby tú funkciu toho nadriadeného. Koniec koncov, aj priamo zo zákona ja som menovaný generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva životného prostredia. A keď som si to tak nejako rozobral na drobnejšie a ešte to rozanalyzoval s kolegami, tak mi z toho vyplynulo, že ten zákon skutočne aj mne v pozícii štatutára môže poskytnúť ochranu. A práve aj v tej kauze sa spomínali nejaké osoby, ktoré v súčasnosti pôsobia na Ministerstve životného prostredia. A čisto kvôli nejakej mojej osobnej ochrane a tým, že som teda už si zistil, že ten zákon mi vie poskytnúť tú ochranu, som vlastne Úrad špeciálnej prokuratúry požiadal o poskytnutie alebo teda uznanie toho postavenia chráneného oznamovateľa-

00:23:25,929 –> 00:23:26,850 [Natália Pindrochová]

A vyhoveli vám?

00:23:26,850 –> 00:23:34,208 [Ján Jenčo]

Áno, vyhoveli mi.

00:23:34,210 –> 00:23:41,250 [Natália Pindrochová]

Teraz tak všeobecne, že prečo ste sa ozvali? Mohli ste si predsa trošku privyrobiť. To je samozrejme žart.

00:23:41,250 –> 00:24:47,490 [Ján Jenčo]

Rozumiem, rozumiem. Skôr ide o to, že jednak, že aj mne osobne veľmi záleží na životnom prostredí. A ako som povedal, poznal som tú činnosť práve toho vybavovača, toho advokáta z minulosti a vnútorne ma to proste veľmi škrelo, že proste tou ich činnosťou sa poškodzuje životné prostredie. Takže to bola možno taká jedna, tá prvá motivácia. Tá druhá motivácia bola, že ide proste o korupciu. Tuto nemáme v našom právnom štáte, v našej spoločnosti čo robiť? Tak treba to proste riešiť. A si tak hovoríš, tak kto iný keď nie ja? Tak som sa teda ozval. Mal som teda akoby veľmi dobrú situáciu. Mal som tie známosti, tu možno takú predchádzajúcu skúsenosť, tak sme do toho išli. A to, že privyrobiť si? Tak áno, rozumiem, situácia je ťažká, inflácia a tak ďalej, ale tak v tej mojej pozícii proste ja mám ten svoj plat. Ak sa mi nepáči, tak by som mohol alebo mal odísť. V podstate vždy je to taký nejaký trade off toho, že čo človek robí a aké má peniaze za to. A mne to, neprišlo mi to, teda, že ten finančný zisk je hodný toho poškodzovania životného prostredia. Respektíve žiadny finančný zisk, v tomto prípade by nebol hodný toho poškodzovania životného prostredia.

00:24:47,738 –> 00:24:56,068 [Natália Pindrochová]

To ste mi trošku nahrali na ďalšiu otázku, že prečo ste si vlastne vybrali oblasť životného prostredia a nie nejaký lukratívny flek v advokátskej kancelárii?

00:24:56,068 –> 00:26:27,358 [Ján Jenčo]

V podstate tá, tá moja záľuba v tom životnom prostredí pramení z toho môjho detstva a odmalička teda som sa angažoval už aj ako nejaký názročný pubertiak v kadejakých rozličných aktivistických činnostiach, či už mimovládnych organizácií. Ale teda mal som aj osobnú skúsenosť s prostredníctvom mojej matky, ktorá tá pôsobila na Krajskom úrade životného prostredia. V podstate mňa to nejako tak prirodzene, bez toho, aby som si to možno aj sám uvedomoval, doviedlo do toho, že chcem sa venovať tomu životnému prostrediu. Takže asi by som tie korene videl v tom detstve, v tých rodičoch, prípadne iných rodinných príslušníkov. Potom v istom momente, v tom, počas toho môjho života som si tak nejak uvedomil, že ak chcem chrániť to životné prostredie, dá sa to veľmi efektívne robiť práve prostredníctvom zákonov. A tak som sa rozhodol študovať právo. Ale už počas aj štúdia som jednak pomáhal ako dobrovoľník v rozličných mimovládkach so spracovaním nejakých vyjadrení, podkladov a tak ďalej. V rámci predmetov som si volil predmety, ktoré sa profilujú v oblasti životného prostredia a ochrany životného prostredia. Aj po ukončení vysokoškolského štúdia som vlastne rovno nastúpil na Ministerstvo životného prostredia. Neskôr som si ešte popri práci dorábal vlastne aj to odborné vysokoškolské vzdelanie, lesnícke vozvolenie. Potom som vlastne bol v zahraničí na stáži, čo sa zase venoval akejsi tvorbe politiky v oblasti životného prostredia a používaní zákonov v rozličných situáciách a tak ďalej. Takže so mnou sa to nejak tak vlečie celý život a zase nevylúčujem možno, že neskôr skončím v tej advokácii a budem sa venovať tomu právu životného prostredia aj z pozície advokáta.

00:26:27,358 –> 00:26:29,658 [Natália Pindrochová]

Je podľa vás korupcia rozšírená na Slovensku?

00:26:29,658 –> 00:26:51,298 [Ján Jenčo]

Ako ja sám nedisponujem žiadnymi konkrétnymi štatistikami, ale obávam sa, že je to problém, ktorému čelíme dosť často, aj naša spoločnosť. Ono to je možno vidno aj práve na takomto možno počte orgánov alebo organizácií, ktoré sa tomuto problému venujú. A myslím si, že tá korupcia sa v našej spoločnosti v rozličných formách vyskytuje asi viac, než by bolo vhodné.

00:26:51,298 –> 00:26:53,898 [Natália Pindrochová]

A čo sa musí stať, aby sme sa pohli vpred?

00:26:53,898 –> 00:28:07,108 [Ján Jenčo]

Ja si myslím, že my ako spoločnosť a to som zase už tiež niekde povedal, že sme ešte relatívne mladí a bohužiaľ, sme ešte asi aj dosť poznačení tým možno predchádzajúcim režimom, ktorý tak viedol tých našich predkov, že nejaké veci sa dajú vybaviť iba po známosti alebo proste nejakým ovplyvňovaním. Ako keby ten prirodzený systém úplne nefungoval tak, ako by mal. Aaa teda však mali sme tu divoké deväťdesiate roky, ktoré boli teda poznačené viacerými korupčnými kauzami, že mnohé z nich sa vlastne aj doteraz nejakým spôsobom riešia a vlečú. Takže je to problém, ktorý podľa mňa musíme začať riešiť možno od tých malých drobných krokov aaa proste začať sa fakt, že tak nejak, by som povedal, že hanbiť za také nejaké tie drobné ústupky a to, čo musí podľa mňa celá spoločnosť nejako tak postupne vyvinúť. A možno práve tí lídri, keď uvidia alebo teda ukážu, že oni sami nepodľahnú takémuto pokušeniu, tak možno aj tí, tí, tí radoví občania si uvedomia, že aha, že proste nie je to tak, že veď to sa deje všade. Každý proste ten úplatok zoberie. Proste, že sú tu ľudia, ktorí chcú konať čestne, zákonne a teda ja tak budem tiež konať. Ale to je asi na takú veľmi širokú diskusiu.

00:28:07,108 –> 00:28:10,278 [Natália Pindrochová]

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie do nášho podcastu.

00:28:10,278 –> 00:28:12,937 [Ján Jenčo]

Ďakujem za pozvanie.

00:28:12,937 –> 00:28:37,618 [Natália Pindrochová]

Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii Deníka SME. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na neumlčanizavinac oznamovatelia.sk. O mesiac vám predstavíme ďalší príbeh odvážneho oznamovateľa. Dovtedy nezabudnite, že nemlčať je zlato.

00:28:41,717 –> 00:29:09,956 [Reklama]

Volám sa Zuzana Kovačič Hanzelová a v živote som mala šťastie. Narodila som sa do podmienok, v ktorých je všetko nastavené na úspech. Aj preto som pre vás pripravila spolu s Kristínou Paholík Hamárovou miniseriu Odsúdení na neúspech o téme generačnej chudoby, vylúčených komunít a systéme, vďaka ktorému sú státisíce ľudí odsúdení na neúspech. Nájdete nás na SMSK aj vo všetkých podcastových aplikáciách.