00:00:05,980 –> 00:00:41,920 [Mária Hunková]

Mariana Vavrová si ako právnička v Sociálnej poisťovni všimla, že poisťovňa plánuje vyplácať dôchodky v rozpore so zákonom. Štát mal kvôli tomu prísť o 80 miliónov eur. Keď na to Mariana svojho zamestnávateľa upozornila, dostala výpoveď. Počúvate podcast Nemlčany, ktorý vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi, teda s ľuďmi, ktorí odhalili vo svojej práci korupciu či iné porušovanie zákonov a postavili sa za správnu vec. Vďaka tomu, že nemlčali, ochránili verejný záujem, teda záujmy nás všetkých. Moje meno je Mária Hunková a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Mariana, dobrý deň.

 

00:00:41,920 –> 00:00:48,740 [Mariana Vavrová]

Dobrý deň.

 

00:00:48,740 –> 00:00:56,680 [Mária Hunková]

Ako sme počuli, za vami je silný a zaujímavý príbeh. Ja sa spýtam hneď tak priamo na úvod. Prečo ste sa vtedy rozhodli ozvať?

 

00:00:56,680 –> 00:01:31,380 [Mariana Vavrová]

Ozvala som sa asi preto, lebo pracovala som tam už nejaký čas a tým pádom som mala pocit, že k tomu môžem niečo povedať a jednoducho to bolo niečo, s čím som fakt nesúhlasila. Vedela som, že mnohí s tým nesúhlasia. Vedela som, že je to v rozpore s tým, ako postupovala Sociálna poisťovňa niekoľko rokov a mala som pocit, že sa to urobilo narýchlo. Horúcou ihlou sa šil ten vnútorný predpis, podľa ktorého sa to malo priznávať. A ako ja osobne som mala problém sa podpísať pod takéto niečo, keď v úvodzovkách podpísať pod takéto niečo.

 

00:01:31,380 –> 00:01:33,940 [Mária Hunková]

 A v čom bolo neférové to vyplácanie dôchodkov?

 

00:01:33,940 –> 00:01:36,280 [Mariana Vavrová]

Neférové alebo

 

00:01:36,280 –> 00:02:56,920 [Mária Hunková]

nesprávne z nášho pohľadu to bolo v tom, že zákon podľa nás hovoril niečo iné. Riešiť takúto zásadnú vec iba vnútorným predpisom, to nebolo v poriadku aj, aj z toho pohľadu, že zákon hovorí o tom, že aby ste mali nárok na starobný dôchodok, potrebujete odrobiť v civile, laicky povedané pätnásť rokov, čo policajti vo väčšine prípadov, ak nie v každom, neodrobili, pretože oni vykonávali tú službu v rámci toho svojho systému. A vlastne týmto vnútorným predpisom sa zaviedlo, že aj týmto bývalým policajtom, ktorí teda neodrobili pätnásť rokov v civile, tak sa priznával starobný dôchodok. Samozrejme, nejakým spôsobom, nazvime to čiastkovaný alebo upravovaný, aby tá suma nebola, že plný starobný dôchodok. A druhá vec. Nebolo podľa mňa férové a teda nie je férové, že sa im do toho výpočtu zohľadňovali aj všetky platy, ktoré vlastne oni získali počas doby služby ako policajti, pričom z týchto platov sa im vypočítava ten výsluhový dôchodok. Čiže ono akokeby do dvoch výpočtov na dve ich dávky idú stále tie isté vstupy a oni ťažia z jednej veci v podstate dvakrát. V tomto sa mi to zdalo, že takto to proste nikdy nebolo myslené, keď sa robil zákon o sociálnom poistení pre, pre civilov ako vo vzťahu k starobným dôchodkom.

 

00:02:56,920 –> 00:03:06,840 [Mária Hunková]

A ozvali ste sa ako zamestnankyňa poisťovne, ktorá chce svojho zamestnávateľa upozorniť, že robí nejakú chybu? Alebo ako občianka, ktorej naozaj vadí, že sa ide takto plýtvať peniazmi?

 

00:03:06,840 –> 00:03:28,859 [Mariana Vavrová]

Asi skôr ako ten zamestnanec svojho zamestnávateľa som sa na neho obrátila s tým, že fakt som si myslela, že nerobím nič zle a jednoducho chcem len upozorniť na niečo, čo možno niekto prehliadol. A ako nemala som ambíciu, že ide sa teraz niečo riešiť, nejaká občianska aktivita alebo niečo takéto. Asi nie. Klamala by som.

 

00:03:28,860 –> 00:03:40,060 [Mária Hunková]

Povedzte nám tak krátko, ste by poslucháči trošku porozumeli tomu vášmu príbehu, že ako vznikla vlastne tá situácia? Vy ste dostali na stôl nejaký pokyn, kto ho vypracoval? Kto vám ho poslal? Prečo?

 

00:03:40,140 –> 00:05:37,980 [Mariana Vavrová]

Povedať to jednoducho je ťažké, lebo vynechať tie odborné veci a chcieť, aby to niekto pochopil, je naivné. Ale v podstate zákon, podľa ktorého sa priznávali alebo teda priznávajú aj dneska dôchodky, máme od roku 2004 a jednoducho roky rokúce poisťovňa sa stavala k týmto bývalým príslušníkom, respektíve bývalým policajtom a vojakom tak, že majú svoj systém, preto im dôchodky podľa zákona tohto všeobecného pre nás civilov, keď to zjednodušene mám povedať, tieto dôchodky im nepatria. Roky rokúce takto rozhodovala, razila si takúto tendenciu, tento názor. No a samozrejme, že týmto bývalým príslušníkom sa to nepozdávalo. Podávali si žiadosti, že teda oni si mysleli, že majú nárok na nejaký dôchodok. Skončili tieto rozhodnutia až na súde. No a Najvyšší súd bol taký ten prvý, kto zvrátil pohľad na túto problematiku s tým, že začali sa objavovať rozhodnutia súdu, že nejaký nárok majú, s tým, že to boli individuálne prípady. Sociálna poisťovňa istý čas išla stále v tom jednom smere, že teda nedajú to, len keď prikáže súd, aby sa dôchodok priznal, tak sa ten dôchodok prizná, s čím sa dalo súhlasiť, lebo rozhodnutie súdu musíte rešpektovať. Ale potom zrazu, bavíme sa o roku 2013 ničoho nič, bez nejakej širšej debaty, bez nejakého upovedomenia, že ide sa zmeniť proste toto niekoľkoročné nazeranie poisťovne na, na túto problematiku, sa vydal vnútorný predpis, kde zrazu on vznikol tak, že z tých rozsudkov sa povyťahovali z každého niečo, lebo oni neboli rovnaké. Žiadny rozsudok nekázal rovnako pristupovať k tomuto hodnoteniu. Proste sa povyťahovali nejaké časti a pospájalo sa to do jedného vnútorného predpisu a podľa toho sa zrazu mali priznávať tieto dôchodky. Čo teda doteraz si myslím, že to nebolo v poriadku a nie je to v poriadku, ale funguje to no.

 

00:05:37,980 –> 00:05:46,960 [Mária Hunková]

A kvôli čomu sa to vôbec udialo? Tlačil niekto na to, aby poisťovňa teda začala vyplácať dôchodky aj policajtom, ktorí nejaký čas odrobili v civile?

 

00:05:46,960 –> 00:06:23,012 [Mariana Vavrová]

Osobne si myslím, že tam bol tlak práve týchto bývalých príslušníkov. Oni sú združovaní v nemám či občianske združenie alebo ako to nazvať. Myslím si, že tam bol tlak, aby sa to nejakým spôsobom vyriešilo, čo ja teda som nemala problém s tým, aby sa to vyriešilo. Podstata tej našej požiadavky, čo sme vlastne spísali v tom našom liste pre zamestnávateľa, bola-Toto premietlo do zákona, aby som ja mohla s čistým svedomím povedať Podľa zákona vám priznávam dôchodok a nie že priznávam vám ho podľa vnútorného predpisu Sociálnej poisťovne.

 

00:06:23,012 –> 00:06:34,232 [Mária Hunková]

Vy ste sa obrátili aj na svoju nadriadenú, ktorú ste upozornili na to, že teda poisťovňa plánuje robiť niečo v rozpore so zákonom? Ako prebiehala tá diskusia, keď ste prišli k nej do kancelárie?

 

00:06:34,232 –> 00:07:04,202 [Mariana Vavrová]

Zpočiatku som mala pocit, že sme podporovaní tou priamou nadriadenou. Nemala výhrady, skôr sa riešilo organizačne, ako to urobiť, kam to smerovať. Tie pripomienky. Boli to zatiaľ pripomienky toho odboru. Pár, pätnásť ľudí alebo už nepamätám si. Riešilo sa organizačne, že kam to smerovať, komu to doručiť, kto potvrdí prevzatie. Proste bola tam, že áno. Máte možnosť, máte právo vyjadriť sa, tak sa vyjadrite. Len potom sa to nejako zmenilo a už…

 

00:07:04,202 –> 00:07:05,592 [Mária Hunková]

Viete prečo?

 

00:07:05,592 –> 00:07:23,552 [Mariana Vavrová]

Asi sa pochopilo, že to nemá budúcnosť, aby vôbec niekto sa bavil o možnej zmene prístupu. Tak radšej teda budem raziť názor zamestnávateľa a tých všetkých vyššie, ako by som podporovala svojich podriadených. Asi takto nejako by som…

 

00:07:23,552 –> 00:07:35,812 [Mária Hunková]

A vy ste v tej situácii, lebo viem si predstaviť, že mňa by to buď teda nahnevalo, alebo by som stratila takú možno nejakú chuť, že vôbec to ďalej riešiť. Ako ste sa vy v tej chvíli cítili, že videli ste zmysel v tom ďalšom kroku?

 

00:07:35,812 –> 00:08:05,632 [Mariana Vavrová]

Je možné, že nahneval, ale nie že by som stratila chuť. Práveže ideme ešte vyššie, keď sme dole nepochodili asi tak, lebo ďalšie tie pripomienky potom už boli smerované priamo až na generálneho riaditeľa, lebo tie prvé pripomienky sme vedeli, že sa vyššie nedostali, tak ďalžie sme smerovali už na generálneho riaditeľa s tým, že nejaký čas to kolovalo medzi tými odbornými zamestnancami, ktorí majú na starosti agendu dôchodkov a vyzbieralo sa veľmi rýchlo.

 

00:08:05,632 –> 00:08:19,872 [Mariana Vavrová]

Presné číslo neviem, ale okolo stovky podpisov, čo sa ľudia pod to podpísali, že zdieľajú tento názor, čo ma zase len utvrdilo, že to nie je len môj nejaký pocit, ale asi tam niečo nie je v poriadku.

 

00:08:19,872 –> 00:08:22,252 [Mária Hunková]

Boli aj kolegové, ktorí vás od toho odhovárali?

 

00:08:22,252 –> 00:08:33,352 [Mariana Vavrová]

Odhovárať nie, ale tak ironicky boli poznámky hádzané, že jaj, aby sa vám toto nevrátilo ešte. [smiech] To boli tí, čo sa nepodpísali.

 

00:08:33,352 –> 00:08:36,172 [Mária Hunková]

No a nakoniec sa to teda aj stalo. Dostali ste výpoveď?

 

00:08:36,172 –> 00:08:36,851 [Mariana Vavrová]

Áno.

 

00:08:36,852 –> 00:08:41,972 [Mária Hunková]

Skúste ešte možno popísať, čo sa dialo, keď ste tú peticu poslali priamo generálnemu riaditeľovi.

 

00:08:41,972 –> 00:08:58,492 [Mariana Vavrová]

Ono to bolo veľmi rýchlo, lebo sa poslala. Dátumy už si nepamätám, ale jedného dňa sa proste doručila a myslím, že o dva dni som bola zavolaná na personálne oddelenie, že sa urobila deň predtým organizačná zmena a v dôsledku nej som nadbytočná, takže…

 

00:08:58,492 –> 00:09:04,652 [Mária Hunková]

Čiže nebolo priamo pomenované, že akokeby za vašu aktivitu. Lebo treba povedať asi, že vy ste na tej petícii bola podpísaná ako prvá.

 

00:09:04,652 –> 00:09:05,532 [Mariana Vavrová]

Áno.

 

00:09:05,532 –> 00:09:10,032 [Mária Hunková]

A o dva dni ste dostali teda výpoveď. Čiže priamo sa nepomenovalo, že je to kvôli tomu, ale-

 

00:09:10,032 –> 00:09:26,112 [Mariana Vavrová]

To sa ani nemôže tak, že… Nie je jasné, že sa to v tej chvíli nepomenoval. Neskôr potom už keď prebiehali debaty za zavretými dverami, už to bolo iné, ale v tej chvíli, keď mi bolo oznámené, že nadbytočná výpoveď, tak v tej chvíli sa to nepomenoval.

 

00:09:26,112 –> 00:09:28,152 [Mária Hunková]

A čo sa dialo za tými zatvorenými dverami?

 

00:09:28,152 –> 00:10:14,252 [Mariana Vavrová]

Tak tam už keď sa vedelo, že budú z toho súdne spory a-a už sa videlo, že sú tam nejaké problémy. Ja neviem, či si to oni nejako začali uvedomovať, že to bolo robené narýchlo a že to nie je dobre urobené. Tak už, už boli aj menované osoby, ktoré za týmto všetkým stáli a že tlačili na to, aby boli exemplárne dve proste prepustené, lebo ja, teda s kolegyňou bývalo sme dostali výpoveď a v podstate ono sa dosiahlo, čo sa dosiahnuť malo, lebo ľudia videli, že dve aktívne, teda najaktívnejšie skončili. A čo už oni ďalej mohli? Tak proste sa zavreli ústa ostatným ľuďom a robilo sa tak, ako im bolo nakázané. Ako splnilo to svoj účel z tohto pohľadu pre toho zamestnávateľa to, že sme dostali výpovede. To určite áno.

 

00:10:14,252 –> 00:10:17,292 [Mária Hunková]

A vám napadlo, že sa to môže stať vôbec v tom celom procese?

 

00:10:17,292 –> 00:10:18,312 [Mariana Vavrová]

Áno.

 

00:10:18,312 –> 00:10:20,592 [Mária Hunková]

Boli ste s tým zmierená?

 

00:10:20,592 –> 00:10:36,152 [Mariana Vavrová]

Neviem, či zmierená, pripravená na to, že áno, ale keďže som vedela, že mám zázemie, aké zázemie mám, že sa tomu budeme ďalej venovať, tak nehovorím, že to bol dôvod, prečo som do toho išla. Ale

 

00:10:36,152 –> 00:10:49,372 [Mariana Vavrová]

nie, nestálo mi to za to cúvnuť kvôli tomu, že by som si povedala a čo keď ma za to naozaj vyhodia? Tak keď vás vyhodia za takéto niečo, tak si poviete, že tak asi to tak má byť.

 

00:10:49,372 –> 00:10:52,412 [Mária Hunková]

Je podľa vás strata zamestnania strašiak pre ľudí?

 

00:10:52,412 –> 00:11:32,212 [Mariana Vavrová]

Myslím si, že ako pre koho. Určite dokážem pochopiť starších ľudí, trebárs tesne pred dôchodkom alebo proste pár rokov pred dôchodkom, kedy je to pre nich problém. Je to pochopiteľné. Mladší ľudia alebo teda ľudia, ktorí sa cítia by z toho nemali mať strach, lebo si myslím, že keď niekto sa fakt snaží a teraz dúfam, že sa nikto nenahnevá, ale tú prácu si skrátka nájde. To sú podľa mňa nejaké zvláštne zhody okolností, keď niekto, kto chce pracovať a je šikovný, že by si tú prácu nenašiel.

 

00:11:32,212 –> 00:11:50,432 [Mária Hunková]

Vy ste už aj načrtli, že ste mali teda asi pevné zázemie. V tom roku 2013 ešte neexistoval Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý by poskytoval nejaké právne poradenstvo alebo vôbec ochranu ľuďom ako vy, ktorí sa ocitnú v situácii ako vy. Kto vám teda najviac vtedy pomohol v tom čase?

 

00:11:50,432 –> 00:12:20,480 [Mariana Vavrová]

Určite najviac rodina. Keďže mám manžela právnika, tak to bola doma debata každodenná, že čo bude ďalej a aké máme možnosti. Takže z tej odbornej pomoci určite manžel, ale…Tá rodina ako taká. Nikto mi nikdy nepovedal, že čo si to urobila? Bolo ti to treba? Alebo niečo také. Ale ja som stále cítila podporu aj tých ľudí. Ja som tam ešte po tej výpovedi bola dva mesiace ako výpovedná doba a ja som videla aj na tých ľuďoch, že sa zaujímajú o to, čo bude ďalej.

 

00:12:20,480 –> 00:12:31,660 [Mariana Vavrová]

A-a ako tí kolegovia, väčšina kolegov krútila hlavami a ako nemala som pocit nejakého, že by sa mi otočili chrbtom teraz za toto, čo sa udialo. Práveže aj kolegovia boli tá podpora.

 

00:12:31,660 –> 00:12:37,220 [Mária Hunková]

Dokázali sa za vás aj verejne postaviť kolegovia? Alebo ako ste vnímali prakticky tú ich podporu?

 

00:12:37,220 –> 00:13:09,180 [Mariana Vavrová]

Ešte kým som tam bola určite, lebo veď vedelo sa, kto je podpísaný na tých pripomienkach. Tým pádom oni necukli, že teraz vieme, že dostali výpoveď, tak už sťahujem svoj podpis alebo niečo také ďalej, ďalej prezentovali ten názor, že to neni v poriadku a nemám pocit, že by sa vtedy schovávali. Ale potom už keď prešiel nejaký čas, tak kolegovia postupne poodchádzali, lebo veď strašne zlá atmosféra a takéto veci neskončili postihli len výpoveďami, však zdeptáme ešte aj tých, čo tam ostali, prečo nie?

 

00:13:09,180 –> 00:13:10,800 [Mária Hunková]

Čo sa dialo? Ako ich deptali?

 

00:13:10,800 –> 00:13:34,220 [Mariana Vavrová]

Nebola som pri tom tak, že môžem len vychádzať z toho, čo odznelo na súdoch, lebo veď to boli svedkovia v súdnych sporoch mojom a mojej kolegyne a vypovedali, že niektorí používali slovo šikana. A to sú tie klasické veci, keď vás buzerujú za úplné banálnosti a viac práce vám pridelujú. A taká tá klasická nespravodlivosť, keď

 

00:13:34,220 –> 00:13:40,880 [Mariana Vavrová]

ste nepohodlný nadriadenému, tak nebola som pri tom. Viem len, čo odznelo na súde.

 

00:13:40,880 –> 00:13:44,740 [Mária Hunková]

A pre vás osobne, čo bolo na tom pre vás najťažšie?

 

00:13:44,740 –> 00:14:10,640 [Mariana Vavrová]

Ani neviem, taký jeden moment. Mrzelo ma to istý čas veľmi voči tej druhej kolegyni, lebo ona to brala ťažšie a cítila som sa a nechcem povedať zodpovedná, lebo ja som nikoho nenútila, nech sa podpíše, ale bolo mi ľúto, lebo ona zjavne bola aj zaskočená viacej z toho a aj ju to tak viacej zobralo. To bol taký chvíľkový moment a potom.

 

00:14:10,640 –> 00:14:12,770 [Mária Hunková]

Čiže bavíme sa o kolegyni, ktorá sa ako prvá podpísala

 

00:14:12,770 –> 00:14:14,000 [Mariana Vavrová]

Ktorá dostala výpoveď. Áno.

 

00:14:14,000 –> 00:14:14,069 [Mária Hunková]

Petíciu a dostala výpoveď.

 

00:14:14,069 –> 00:15:01,140 [Mariana Vavrová]

Druhá, čo bola áno, áno. A neviem, či by som vedela taký, taký že nejaký najťažší moment v tomto nájsť. Ono boli chvíľky, ono sa to vlieklo vždycky, keď niečo sa v tom období udialo, že trebárs bolo treba napísať žalobu, tak samozrejme s manželom ako tandem hej, sme debatí len o tom a riešenie čo, ako? Potom prišlo trebárs že bude pojednávanie, tak zase prepnúť do toho módu, že ide sa na súd a zase. Ako toto bolo také, že podstatnú časť života sme venovali tomuto a ako bolo to náročné z tohto pohľadu aj časovo a aj na jednej strane výborne, že manžel toto riešil, lebo vedel viac, ako keby som navštívila nejakého advokáta. Ale ako ten rodinný život potom je taký polopracovný.

 

00:15:01,140 –> 00:15:10,300 [Mária Hunková]

A keď si toto všetko uvedomíte, teda ten rodinný život, aj koľko času vám to zabralo? Lebo tie súdne spory sa teda ťahali, ešte niektoré ťahajú. Urobili by ste to znova?

 

00:15:10,300 –> 00:15:15,540 [Mariana Vavrová]

Asi áno, asi áno. Ako v tomto konkrétnom prípade áno.

 

00:15:15,540 –> 00:15:27,860 [Mária Hunková]

Treba povedať, že teda po niekoľkých rokoch vám sa podarilo nakoniec jeden súd so Sociálnou poisťovňou vyhrať a súd sa teda rozhodol, že vás prepustili neprávom. Je aspoň toto pre vás nejaká satisfakcia?

 

00:15:27,860 –> 00:16:05,620 [Mariana Vavrová]

Pre mňa áno, lebo veď netreba klamať, sú z toho aj nejaké tie nároky. Čo sa týka náhrady mzdy spojené, tak určite áno. Ale jediné, čo ma na celom tomto systéme akože mrzí je, že tým zamestnancom sa zavreli ústa v tom roku 2013. A koho zaujíma v roku 2020, že súd rozhodol, že tá výpoveď je neplatná? Už, už ľudia pozabúdali, keď aj sa pripomenie, že Vávrová vyhrala spor, tak začnú: „Čo Vávrová? Čo?“ Nemá to už význam v tom, v tom priestore, kde sa to udialo, už, už to nikoho nezaujíma.

 

00:16:05,620 –> 00:16:11,420 [Mária Hunková]

Ale má to možno nejaký symbolický význam. Možno aj ten význam, že to môže odstrašiť toho zamestnávateľa, aby si dával pozor.

 

00:16:11,420 –> 00:16:13,839 [Mariana Vavrová]

No neviem. V tomto konkrétnom prípade

 

00:16:13,839 –> 00:16:15,810 [Mária Hunková]

Ste skeptická v tomto konkrétnom.

 

00:16:15,810 –> 00:16:16,860 [Mariana Vavrová]

V tomto konkrétnom prípade.

 

00:16:16,860 –> 00:16:35,660 [Mária Hunková]

Ale vy ste mi spomínali, keď sme sa pred tým rozprávali, takú celkom vtipnú situáciu, kedy ste sa vlastne stretli s tou vašou bývalou nadriadenou. Skúste nám to popísať, lebo podľa mňa to veľmi pekne ilustruje, že kto na konci tohto príbehu sa potom cíti. Ja neviem, či sa hanbí alebo, alebo proste vie, že-

 

00:16:35,660 –> 00:16:36,150 [Mariana Vavrová]

Má nečisté svedomie.

 

00:16:36,150 –> 00:16:37,720 [Mária Hunková]

-mMá nečisté svedomie. Čo sa stalo?

 

00:16:37,720 –> 00:17:25,839 [Mariana Vavrová]

Ono zabudla som povedať, že aj manžel pracoval v Sociálnej poisťovni ešte dávnejšie, preto poznal to prostredie, a preto to o to ľahšie bolo. Sme s manželom išli do nemenovaného obchodu, išli sme si nakupovať a stretli sme jednu z týchto dvoch nadriadených, ktorá si začala naberať pečivo a manžel ju tak výrazne nahlas pozdravil a bolo vidno, že bola proste taká zaskočená, že si tam hodila ten jeden rožok či kajzerku a proste ani neviem, či ozdravila, proste vzduchla preč s tým jedným rožkom a my sme si nakúpili, čo sme potrebovali. Ona odišla s jedným rožkom, tak neviem, že kto má nečisté svedomie.

 

00:17:25,900 –> 00:17:44,320 [Mária Hunková]

Na vašom príbehu je zaujímavé aj to, že verejnosť sa o vás neuvidela až vtedy, keď ste dostali ocenenie Biela vrana, teda ocenenie za odvážny občiansky a spoločensky prínosný čin. V tom čase ho odovzdávala aliancia Fair play. Vypočujme si teraz, čo jej vtedajšia riaditeľka Zuzana Wienk o vás povedala.

 

00:17:44,320 –> 00:18:03,960 [Zuzana Wienk]

Vďaka nej biela vrana po prvýkrát priniesla príbeh, ktorý nebol verejnosti známy a ktorý naozaj veľmi silno zarezonoval. Toto ocenenie sme jej odovzdali za odvahu, pretože veríme, že zamestnanci, ktorí pracujú vo verejných inštitúciách, nemajú byť slepými vykonávačmi nariadení, ktoré prídu zhora.

 

00:18:04,144 –> 00:18:34,443 [Zuzana Wienk]

Táto kritika je, ale majú rozmýšľať svojou vlastnou hlavou a brániť zákonnosť tam, kde je to potrebné a kde tomu veria. A myslíme si, že takáto vnútorná kritika alebo polemika je neuveriteľne dôležitá a nemala by byť trestaná. Naopak, mala by byť oceňovaná. A vďaka jej príbehu sa nám podarilo upozorniť na to, že v slovenských verejných inštitúciách to býva inak. A my by sme boli radi, keby takýchto ľudí, kritických ľudí vo verejných inštitúciách pracovalo oveľa viac.

 

00:18:34,444 –> 00:18:56,764 [Mária Hunková]

Zuzana Wienk povedala niekoľko zaujímavých vecí, s ktorými sa určite dá stotožniť. Napríklad, že pracovníci v štátnej správe nemajú byť slepými vykonávačmi príkazu zhora a že by sme boli radi, keby kriticky zmýšľajúcich ľudí bolo v štátnej správe viac. Toto povedala v roku 2013, kedy ste získali teda ocenenie Biela vrana. Ako je to teraz podľa vás? Sú dnes úradníci odvážnejší?

 

00:18:56,764 –> 00:19:22,342 [Mariana Vavrová]

Ja si myslím, že už aj vtedy tam bolo veľa ľudí, ktorí vedeli vyhodnotiť tú situáciu. Aj si vedeli sami pre seba povedať, že toto nie je v poriadku. Skôr je rozdiel v tom, že kto a čo je ochotný pre to urobiť, aby dal najavo, že si toto myslí. A toto podľa mňa skôr chýba. Ani nie, podľa mňa ľudia nemajú– eh, vedia si vyhodnotiť, len nie každý je ochotný urobiť nejaké kroky, aby to zvrátil. Čo ale zase ja chápem.

 

00:19:22,384 –> 00:19:25,744 [Mária Hunková]

S čím to podľa vás súvisí, že boja sa, eh, že prídu pred-

 

00:19:25,744 –> 00:19:35,063 [Mariana Vavrová]

Podľa mňa sú to nejaké ťažké životné situácie, kedy si každý musí rozmyslieť, že či je ochotný podstúpiť riziko straty zamestnania. Ako ja. Ja to chápem.

 

00:19:35,063 –> 00:19:37,684 [Mária Hunková]

Mhm, Vám trvalo dlho, kým ste si našli novú prácu?

 

00:19:37,684 –> 00:19:38,563 [Mariana Vavrová]

Ani nie.

 

00:19:38,563 –> 00:19:40,823 [Mária Hunková]

Čo to znamená? [smiech] Kde teraz pracujete?

 

00:19:40,823 –> 00:19:44,404 [Mariana Vavrová]

Pracujem na ministerstve

 

00:19:44,404 –> 00:20:04,623 [Mariana Vavrová]

vnútra s tým, že tam som sa dostala tak, že vďaka medializácii tohto prípadu eh, ma oslovili, či tam chcem pracovať práve s agendou týchto výsluhových dávok, pretože tiež videli problém v tomto, ako sa k tomu Sociálna poisťovňa postavila, myslím odborne k tej problematike.

 

00:20:04,623 –> 00:20:19,504 [Mária Hunková]

Vy ste teda taký celkom pozitívny prípad, že niekedy to môže dopadnúť aj dobre, že nie, že človek zostane na dlažbe teraz niekoľko mesiacov alebo rokov, ale vám práve vďaka tomu ponúkli novú prácu. Tak to asi určite vám tiež výrazne pomohlo aj psychicky to zvládnuť, túto-

 

00:20:19,504 –> 00:20:20,083 [Mariana Vavrová]

Určite áno.

 

00:20:20,083 –> 00:20:27,664 [Mária Hunková]

-situáciu. Prečo ste sa vôbec rozhodli študovať právo? Kde vo vás berie ten zmysel pre spravodlivosť?

 

00:20:27,664 –> 00:21:58,224 [Mariana Vavrová]

Zmysel pre spravodlivosť alebo nejaké, ja by som to nazvala, že také nejaké normálne vnútorné nastavenie človeka. Podľa mňa to ani neviem, že by som ho niekedy nemala, ak tak neskromne môžem povedať. Hmm, nemám taký nejaký životný príbeh za sebou, že teraz nejaká rodina občianskych aktivistov alebo niečo takéto. Myslím si, že vždycky to tak nejako správne fungovalo, hoci rodiné zázemie bolo také komplikovanejšie, ale čo sa týka týchto hodnôt, nikdy nebol nejaký problém vedieť posúdiť, čo je fér, čo nie je fér. Skôr ja som bola taká tichá, že aj keď som veľakrát videla, že ou, toto není v poriadku, ale netýka sa ma to, nezasiahnem, nepoviem. A táto udalosť, čo sa odohrala v tom roku 2013, keď som sa tak zamyslela sama nad sebou, že ja tichý človek, ja som sa ozvala. To skôr asi bola taká zhoda okolností v čase, že, že nejako som možno ja neviem, či dozrela, či ako to nazvať, alebo sa proste nejaký iný level u mňa už nastavil. Určite aj to, že som mala za sebou nejakú pracovnú skúsenosť, tak som si povedala, že fakt, že tuto nemám problém sa ozvať a ísť do debaty na tému, k ktorej si myslím, že rozumiem. Keby som nerozumela, tak sa neozvem. A že prečo som išla napravo? No neviem, keď mám popravde povedať nemáme ani právnikov v rodine. Asi to bolo také to klasické, dobre sa učí, vie sa učiť. Tak

 

00:21:58,224 –> 00:22:01,984 [Mariana Vavrová]

aké sú možnosti? Medicína, právo. No tak neviem. Hodila som si mincu.

 

00:22:01,984 –> 00:22:03,082 [Mária Hunková]

Nemá to konkrétny dôvod?

 

00:22:03,083 –> 00:22:17,964 [Mariana Vavrová]

Myslím si, že na strednej škole ani nie je nejakým spôsobom podchytiteľné, že sa zaujímate o právnu oblasť, čiže skôr to asi na tej vysokej škole pochopíte, že aha, toto je niečo, čomu sa chcem venovať, lebo to nie je proste tá oblasť, ktorá vás zaujíma.

 

00:22:17,964 –> 00:22:32,764 [Mária Hunková]

A keď ste hovorili, že ste nikdy vlastne neboli nejaká taká, ktorá by sa hneď ozvala, keď niečo sa nespravodlivo dialo. Dalo vám tento váš osobný príbeh nejaké sebavedomie, že teraz už by ste to teda automaticky urobili, že už nie ste tá tichá Mariana?

 

00:22:32,764 –> 00:23:19,384 [Mariana Vavrová]

No neviem, neviem či sebavedomie, ale asi som ostala tak nastavená, že keď niečo sa deje, tak sa ozvem, ale v zmysle, že si poviem svoj názor, nepretláčam ho, nenútim ho nikomu, ale poviem si svoj názor a buď ho niekto prijme, alebo ho neprijme. Voľakedy som myslím si, že fakt mala problém povedať si svoj názor a radšej teda, však sa ma to netýka, ostanem ticho. A teraz myslím úplne, že obdobie kľudne stredná škola alebo takéto, nielen v zamestnaní. A od tejto kauzy alebo ako by som to nazvala, čo sa udialo v Sociálnej poisťovni, som sa našťastie nikdy nestretla s tým, že len za to, že chcete upozorniť a vlastne myslíte to v dobrom a snažíte sa niečo riešiť, že by sa na vás niekto pozrel, že nie. Ticho, sklapni.

 

00:23:19,384 –> 00:23:31,884 [Mária Hunková]

Nedá mi neopýtať sa právničky takú vec, že myslíte si, že Slovensko je vyspelý právny štát? A teraz od vás nechcem naozaj žiadnu analýzu, len taký váš osobný pocit, ako to vnímate? Spoločnosť?

 

00:23:31,884 –> 00:23:59,264 [Mariana Vavrová]

Myslím si, že máme nastavené systémy, aby sme boli, ale je to o ľuďoch, si myslím. Či už je to o sudcoch, či už je to o tých úradníkoch, ktorí majú na starosti nejaké veci, aby s-veci netrvali dlho. Je to o ľuďoch si myslím. Asi máme nastavené tie systémy, aby všetko fungovalo. Tak jednoducho povedané, oficiálne všetko funguje. Neoficiálne je práve to, čo ludia robia s tým systémom, si myslím.

 

00:23:59,264 –> 00:24:02,684 [Mária Hunková]

Posledná otázka, prečo má podľa vás zmysel ozvať sa?

 

00:24:02,684 –> 00:24:38,623 [Mariana Vavrová]

Aby ste si to asi potom nikdy spätne nevyčítali, že som sa mohla ozvať a ktovie, čo by sa stalo, keby som sa ozvala. V mojom konkrétnom prípade ono vždy sú dve možnosti, alebo teda minimálne dve možnosti. Sklopiť hlavu a robiť, čo vám nakážu, alebo si proste povedať to svoje. V mojom konkrétnom prípade toto bola vec, ktorú ja by som nevedela sklopiť uši po tom, čo si už poviete niečo. Ono iné je debatovať, vysvetliť si veci. Iné je, keď dostanete pokynom, drzým pokynom, arogantným: „Robte toto a buďte ticho.“

 

00:24:38,623 –> 00:24:41,424 [Mária Hunková]

Ďakujem Mariana, že ste nám porozprávali váš príbeh.

 

00:24:41,424 –> 00:24:44,343 [Mariana Vavrová]

Ďakujem aj ja.

 

00:24:44,343 –> 00:25:11,123 [Mária Hunková]

Lúčim sa aj s vami, milí poslucháči. Počúvali ste podcast Neumlčaní a dúfam, že si pustíte aj jeho ďalšiu epizódu o mesiac. Dovtedy nezabudnite, nemlčať je zlato. Tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na neumlcani@ oznamovatelia.sk.