Erika Lakatošová si ako pracovníčka obce Ruská v roku 2008 všimla, že starosta narába s obecnými peniazmi ako so svojimi. V priebehu roka si z účtu obce vybral stovky tisíc korún bez toho, aby ich zaúčtoval. Keď podala trestné oznámenie, dostala výpoveď.
Lakatošová sa však nevzdala a podala žalobu na neplatnosť výpovede. Súd trval štyri roky, no nakoniec ho vyhrala. Ako dokázala prečkať celý ten čas? Bolo ťažké vzoprieť sa v malej dedinke, kde každý každého pozná? Čo radí ľuďom, ktorí sa v práci stretnú s porušovaním zákonov? Aj na tieto otázky odpovedá v najnovšej epizóde podcastu Neumlčaní.
„Najťažšie bolo ísť proti svojmu šéfovi. Nikdy som si to nevedela predstaviť, ale musela som dokázať svoju pravdu,“ spomína.
Vypočujte si podcast Neumlčaní, ktorý pre vás pripravuje Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka SME. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa v ňom zhovárame so slovenskými whistleblowermi. Teda s ľuďmi, ktorí odhalili korupciu, podvody či iné porušovanie zákonov v práci a rozhodli sa to oznámiť. A vďaka tomu ochránili verejný záujem.
00:00:05,940 –> 00:00:40,399 [Mária Hunková]
Boj Eriky Lakatošovej sa začal ešte v roku 2008. Vtedy si ako pracovníčka obce Ruska všimla, že starosta narába s obecnými peniazmi ako so svojimi. V priebehu roka si z účtu obce vyberal stovky tisíc korún bez toho, aby ich zaúčtoval. Po tom, ako podala pani Lakatošová trestné oznámenie, prišla výpoveď a skutočný boj za pravdu. Počúvate podcast Neumlčaní, ktorý vám prináša rozhovory so slovenskými whistleblowermi, teda s ľuďmi, ktorí odhalili vo svojej práci korupciu či iné porušovanie zákonov. Moje meno je Mária Hunková a tento podcast pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii Denníka SME. Dobrý deň, pani Lakatošová.
00:00:40,399 –> 00:00:46,059 [Erika Lakatošová]
Dobrý deň, zdravím.
00:00:46,059 –> 00:01:02,179 [Mária Hunková]
Ja som v úvode veľmi zhutnila ten váš vtedajší spor s vaším v zásade šéfom. V skutočnosti trval ale niekoľko rokov a ten celý vývoj bol aj pomerne zaujímavý. Ale poďme od začiatku. Ako dlho ste vôbec pracovali v obci, keď ste si všimli, že starosta teda zvláštne narába s obecnými zdrojmi?
00:01:02,179 –> 00:01:41,959 [Erika Lakatošová]
Ja som nastúpila do obce v roku 2007. Vlastne vtedy, v roku 2006 vyhral voľby starosta. Ja som robila v susednej obci pracovníčku, administratívnu pracovníčku, takže som prišla vlastne do našej obce domov pomôcť starostovi s prácami. Takže tak. V roku 2007 som nastúpila a dva roky sa to vlastne ťahalo. Bolo všetko v poriadku. No a následne sa začal vlastne ten boj s ním. Začal vyberať obecné peniaze, ktoré nevyúčtovával, neodovzdal pokladničné doklady, takže som nevedela urobiť na konci roka vlastne účtovníctvo, a tak som ho upozornila na tieto veci.
00:01:41,959 –> 00:01:50,479 [Mária Hunková]
Ešte sa k tomu dostaneme, že čo potom nasledovalo, ale ešte ma zaujíma, že či vy ste ho nejak predtým bližšie poznali, alebo vás to prekvapilo, ten taký zvrat v jeho správaní.
00:01:50,479 –> 00:02:04,639 [Erika Lakatošová]
Tak som ho nepoznala. Poznala som ho ako veľmi dobrého človeka. Vlastne aj preto som prišla pomôcť, aby sme vlastne v našej obci vytvorili taký dobrý kolektív a aby sme začali s tými prácami, ktoré vlastne v našej obci dovtedy chýbali.
00:02:04,639 –> 00:02:16,479 [Mária Hunková]
Poďme teda k tomu prípadu. Vy ste si všimli, že starosta obce nezaúčtováva teda peniaze, ktoré si vyťahuje z obecného účtu? Ako to prebiehalo? Že párkrát vybral nejaké väčšie sumy a vy ste to postrehli? Alebo ako to bolo?
00:02:16,479 –> 00:02:36,259 [Erika Lakatošová]
Nie tak on vlastne mal bankomatovú kartu a vlastne kde chodil, tak tam sme registrovali tie výbery. Vlastne prichádzali výpisy a sme registrovali, alebo potom mal aj z obecného, ako zobral odo mňa vlastne na tie výdavkové bločky a ako doklady a bločky nám neodovzdal na evidenciu do účtovníctva.
00:02:36,259 –> 00:02:39,659 [Mária Hunková]
A vy ste sa ho pýtali, že na čo vlastne použil tie peniaze? Prečo to nie?
00:02:39,659 –> 00:03:22,039 [Erika Lakatošová]
Hej, on mi povedal, že donesie tie bločky naspäť a že vlastne do evidencie sa to dostane. A prišiel koniec roka a trebalo urobiť účtovníctvo, lebo sme odovzdávali koncom roka. Každé tri mesiace sme mali uzávierku, ale koncom roka sme robili takú veľkú uzávierku a sme potrebovali vyúčtovať tie doklady a vtedy som zbadala, že veľké množstvo peňazí chýba, ktoré vlastne nevieme zaúčtovať. Takže ja som sa ho spýtala, že čo bude. Tak on hovorí, že v decembri, koncom decembra tridsiateho prvého to bude na účte. A nebolo to vlastne na účte. Deviateho januára podpísal čestné vyhlásenie, že tie finančné prostriedky vlastne má u seba, a tak sme to vedeli v januári zaúčtovať za ten rok do nákladov vlastne ako na jeho meno.
00:03:22,039 –> 00:03:24,499 [Mária Hunková]
A vy viete, na čo reálne boli použité tie peniaze vôbec?
00:03:24,499 –> 00:03:24,859 [Erika Lakatošová]
Nie.
00:03:24,859 –> 00:03:26,139 [Mária Hunková]
Nikdy vám to neprezradil?
00:03:26,139 –> 00:03:26,159 [Erika Lakatošová]
Nie.
00:03:26,159 –> 00:03:29,799 [Mária Hunková]
A mal kvôli tomu obec nejaké finančné problémy alebo niečo?
00:03:29,799 –> 00:03:37,939 [Erika Lakatošová]
Nemali sme také finančné problémy, že– vlastne chýbali tie peniažky, ktoré vlastne on vyberal, ale také problémy obec nemala, že by sme nevedeli uhrádzať tie faktúrky.
00:03:37,939 –> 00:03:47,079 [Mária Hunková]
Čo sa potom stalo po tom decembri, kedy vy ste vlastne, on podpísal nejaký papier, teda že tie peniaze má u seba a potom čo nasledovalo? Aký bol vývoj?
00:03:47,079 –> 00:03:55,919 [Erika Lakatošová]
Vlastne najprv som upozornila poslancov, že má veľké množstvo peňazí u seba. Jednoducho povedal, že tie peniaze on pre obec vráti. Čiže tým sa to uzatvorilo-
00:03:55,919 –> 00:03:57,139 [Mária Hunková]
Poslanci to nechali tak.
00:03:57,139 –> 00:04:21,839 [Erika Lakatošová]
Zatiaľ to ostalo všetko tak. A ja som išla potom za jedným advokátom a spýtala som sa ho, že aké môžem mať ja z toho problémy, že vlastne on vybral tú čiastku a čo môžem mať z toho? On mi povedal, že keď nedám trestné oznámenie, tak budem ako spolupáchateľ. Takže v žiadnom prípade, ja som to nechcela. Pomohol mi napísať vlastne ten list a išla som na prokuratúru a podala podanie. Bolo to veľmi ťažké, ale muselo sa to stať.
00:04:21,839 –> 00:04:24,859 [Mária Hunková]
A potom ste išli aj so starostom a povedali mu to? Alebo on sa to dozvedel-
00:04:24,859 –> 00:04:30,159 [Erika Lakatošová]
Nie, nepovedala som to, on sa dozvedel, vlastne mu to oznámili, že je podanie na neho.
00:04:30,159 –> 00:04:31,059 [Mária Hunková]
A ako reagoval?
00:04:31,059 –> 00:04:36,039 [Erika Lakatošová]
Nič mi nepovedal, len následne som dostala okamžité skončenie pracovného pomeru.
00:04:36,039 –> 00:04:37,639 [Mária Hunková]
S odôvodnením teda?
00:04:37,639 –> 00:05:22,719 [Erika Lakatošová]
Žiadne odôvodnenie, nič. Nemala som žiadne upozornenia, nič, len jednoducho som dostala poštou okamžité skončenie pracovného pomeru. Prevzala som to. On sa postavil dvoch dverách a stála povedala mi, že mám pätnásť minút, aby som vypadla z kancelárie. Následne ja som odišla. Všetky veci som nechala na obci. Dostala som taký stres, že som mala tlak 220 na 120, čiže jednoducho som musela zájsť najprv k lekárke, lebo taký tlak som cítila. A následne som išla za advokátom. Som sa spýtala, že čo môžem. Za tým pánom, ktorý mi pomohol napísať to podanie a on mi povedal, že on nerobí pracovné právne veci, ale že ma odporučí ku svojmu kolegovi. Takže som sa dostala k advokátovi, ktorý mi vlastne potom s celou vecou pomáhal.
00:05:22,719 –> 00:05:27,899 [Mária Hunková]
Ste hovorili, že veľmi to na vás aj zdravotne vplývalo. Museli ste zostať nejaký čas aj doma, alebo?
00:05:27,899 –> 00:05:50,459 [Erika Lakatošová]
Bola som tri mesiace, som mala strašne vysoký tlak, som chodila k lekárovi, každý deň som musela merať šesť, sedemkrát tlak, ako, aby sme mohli nastaviť lieky. Ale potom som sa musela vzchopiť, lebo to išlo vlastne len z toho stresu a následne po troch mesiacoch som všetky lieky prestala brať tak, že… Dala som si do poriadku v hlave a, a následne už potom bolo všetko v poriadku.
00:05:50,459 –> 00:06:05,019 [Mária Hunková]
Začali ste ďalej bojovať. Išli ste teda aj na súd, ktorý mal rozhodnúť, či bola platná alebo neplatná vaša výpoveď. Niekto by možno podpísal dohodu a kašľal na to, aby mal svätý pokoj. Vy ste sa rozhodli bojovať. Prečo? Ako ste nad tým uvažovali?
00:06:05,019 –> 00:06:39,870 [Erika Lakatošová]
Ja som mu povedala hneď, akonáhle som prevzala to okamžité skončenie, lebo ešte predtým, v novembri, ja som mu navrhla, že odídem. Lebo ja som videla, že vlastne toto sa nedobre skončí. Takže som mu navrhla, že odídem z práce, tak ma hovoril, že nie, že ma nepustí. A následne som dostala to skončenie pracovného pomeru. Som povedala, že keby mi dal dohodou ukončenie toho pracovného pomeru, tak určite si to zoberiem, podpíšem, ale keď to poslal poštou, tak som povedala, že stretneme sa na súde. Takže sme začali boj, ktorý trval štyri roky, presne štyri roky.
00:06:39,870 –> 00:06:40,690 [Mária Hunková]
A prečo tak dlho?
00:06:40,690 –> 00:07:04,229 [Erika Lakatošová]
Mali sme sedemnásť pojednávaní počas tých štyroch rokov, ale vlastne na jedenástich vôbec nebol. Ja som už čakala na súde. Boli sme na súde a jednoducho dostali telefonát, že nejako sa ospravedlnil, takže neprišiel na súdne pojednávania. Takže presne štyri roky na deň, štyri roky, osemnásty február a osemnásty február tak bolo ako vyrieknuté rozhodnutie.
00:07:04,229 –> 00:07:16,829 [Mária Hunková]
Ešte si povedzme, čo sa dialo počas tých štyroch rokov, lebo to by nebolo tak, že by ste len čakali na ďalšie a ďalšie pojednávanie, ale myslím, že vám chodili aj nejaké kontroly. Vy spomínali, keď sme sa spolu rozprávali predtým alebo niečo také podobné.
00:07:16,829 –> 00:07:43,209 [Erika Lakatošová]
Jednoducho som bola, kde sa dalo len zahlásená. Ja som bola najväčší podnikateľ. Čiže všade prišla kriminálna polícia, prišli hygienici, každý. A prišli sa spýtať, že kto vlastne podniká v obci. Tak keď som povedala podnikateľské subjekty, ja nie, ja nepodnikám vôbec. Takže mala som také kontroly, že jednoducho až som žasla, že čo človek môže vymyslieť. Ale jednoducho všetko sa uzatvorilo tak, že neboli z toho ako veľké problémy.
00:07:43,209 –> 00:07:47,649 [Mária Hunková]
A vy ste si zisťovali, že prečo zrazu toľko úradov si na vás posvietilo?
00:07:47,649 –> 00:07:52,469 [Erika Lakatošová]
Tak to bol vlastne jeho taký ťah toho starostu, takže…
00:07:52,469 –> 00:07:56,129 [Mária Hunková]
To viete presne povedať, že stál on za tým, že? Alebo si to len myslíte?
00:07:56,129 –> 00:08:00,549 [Erika Lakatošová]
Tak myslím si to. Nemám presne, lebo vlastne tam neboli podpísané tie podania.
00:08:00,549 –> 00:08:11,309 [Mária Hunková]
Ešte sa stalo teda aj to v priebehu tých štyroch rokov, že vy ste v roku 2011 získali ocenenie Biela vrana a vypočujme si, čo vtedy povedala Zuzana Wienk na margo vášho odvážneho činu.
00:08:11,309 –> 00:08:40,529 [Zuzana Wienk]
V takejto malej dedinke, kde je vysoká nezamestnanosť, sa podľa môjho názoru vzopiera oveľa ťažšie, ako niekde, kde je človek slobodnejší, kde si môže ľahšie nájsť prácu. Takže pani Lakatošová dostala toto ocenenie tiež za neuveriteľnú vytrvalosť. Napriek tomu, že je už dvadsaťdva mesiacov nezamestnaná, ostala sama. V tomto boji pokračuje a my si myslíme, že to, čo jej robí, to, čo robí je, je vzácne a výborné a malo by to byť na Slovensku bežné.
00:08:40,529 –> 00:08:45,349 [Mária Hunková]
Ako dlho ste boli nakoniec nezamestnaná? Boli to zhruba tie dva roky, ako spomína Zuzana Wienk?
00:08:45,349 –> 00:08:55,089 [Erika Lakatošová]
Áno, áno, dva roky som bola nezamestnaná a potom som začala hľadať prácu a sa mi podarilo umiestniť sa v prvej stavebnej sporiteľni, takže som nastúpila tam a som začala tam robiť.
00:08:55,089 –> 00:09:00,729 [Mária Hunková]
Potom ste sa ale stali aj poslankyňou, ak sa nemýlim. K tomu, ako došlo, to bol myslím rok 2012.
00:09:00,729 –> 00:09:19,929 [Erika Lakatošová]
Áno, ja som bola ako prvá náhrada ako poslankyňa, ale starosta ma nechcel tam vôbec zostať. Darmo odišli poslanci a ako miesto bolo voľné, nechcel ma tam pustiť, že, vlastne ja som zamestnankyňa obce. On trval na tom, že ja som zamestnankyňa, lebo trvá súdny spor, takže jednoducho ja som zamestnankyňa obce.
00:09:19,929 –> 00:09:23,529 [Mária Hunková]
On vás síce vyhodil, ale zároveň tvrdil, že ste zamestnankyňa obce.
00:09:23,529 –> 00:09:40,129 [Erika Lakatošová]
Čiže som zamestnankyňa, nechcel ma tam pustiť. Po mne už tam išli pracovníčky ďalšie, ale to vyberanie ďalej nasledovalo. Ďalej pokračoval v tých výberoch a potom jednoducho tí poslanci, ktorí tam boli, tak sa vzchopili a bolo vypísané referendum v obci.
00:09:40,129 –> 00:09:40,889 [Mária Hunková]
A dopadlo?
00:09:40,889 –> 00:09:51,969 [Erika Lakatošová]
Referendum dopadlo jediné, ako na Slovensku, čo mám vedomosti, že bolo platné, čiže bol päťdesiat sedem celá dva percent si myslím, že prišlo voličov ho odvoliť, takže bolo platné referendum.
00:09:51,969 –> 00:09:54,529 [Mária Hunková]
Čiže starosta vlastne v tomto referende bol odvolaný-
00:09:54,529 –> 00:09:58,209 [Erika Lakatošová]
Áno, dostal sa tam zastupujúci starosta, ktorý viedol ďalej obec.
00:09:58,209 –> 00:09:59,369 [Mária Hunková]
A vy ste zároveň boli teda poslankyňa.
00:09:59,369 –> 00:10:01,449 [Erika Lakatošová]
A potom som sa dostala ako poslankyňa. Áno.
00:10:01,449 –> 00:10:09,009 [Mária Hunková]
Ešte som sa chcela spýtať, že ako vlastne potom, ako ste aj vy odišli už z obce, ako ďalej hospodáril starosta, že či pokračoval v tých praktikách?
00:10:09,009 –> 00:10:10,009 [Erika Lakatošová]
Tak isto.
00:10:10,009 –> 00:10:13,229 [Mária Hunková]
A sú aj nejaké dôkazy? Alebo viete o tom, že by potom-
00:10:13,229 –> 00:10:18,289 [Erika Lakatošová]
Tak kvôli tomu vlastne potom to referendum bolo vyhlásené na neho. Takže-
00:10:18,289 –> 00:10:19,469 [Mária Hunková]
Kvôli tomu, že boli také nejaké-
00:10:19,469 –> 00:10:24,209 [Erika Lakatošová]
Lebo ďalšia pracovníčka tiež hlásila poslancom, že tie výbery pokračujú.
00:10:24,209 –> 00:10:27,789 [Mária Hunková]
Aj vieme, o akú čiastku si pán starosta teda nakoniec-
00:10:27,789 –> 00:10:34,949 [Erika Lakatošová]
Tak v mojom období, keď to bolo, štyristo jedna tisíc v slovenských korunách. A ešte nejaké drobné, ale presne si už nepamätám.
00:10:34,949 –> 00:10:38,349 [Mária Hunková]
A ako to dopadlo vlastne s tým trestným oznámením, ktoré ste vy podávali?
00:10:38,349 –> 00:10:53,669 [Erika Lakatošová]
Ja som podala na neho trestné oznámenie, ale z toho tristo osemdesiatšesť tisíc a niečo vlastne vrátil pre obec. Zvyšnú sumu ja som už neevidovala ďalej. A vlastne on na súde povedal, že tie finančné prostriedky pre obec vráti.
00:10:53,669 –> 00:10:54,749 [Mária Hunková]
A tým to bolo uzavreté.
00:10:54,749 –> 00:11:01,709 [Erika Lakatošová]
Bolo to uzavreté, hej, že on to vráti pre obec. On to využil na obecné účely. A potom tie doklady doloží.
00:11:01,709 –> 00:11:05,789 [Mária Hunková]
Čiže starostovi sa nič nestalo v zásade okrem toho, že bol v referende odvolaný?
00:11:05,789 –> 00:11:06,189 [Erika Lakatošová]
Nie.
00:11:06,189 –> 00:11:07,969 [Mária Hunková]
A obci sa vrátili všetky peniaze?
00:11:07,969 –> 00:11:27,449 [Erika Lakatošová]
Obci nie. Ostalo tam visieť okolo štyri tisíc eur, ktoré vlastne aj do súčasného dňa je na tom účte. A nevedela to obec vlastne od neho vymáhať, lebo on si vyhlásil osobný bankrot, bývalý starosta, a jednoducho sme nevedeli sa dostať k tým finančným prostriedkom, ktoré, ktoré on ešte mal na mene.
00:11:27,449 –> 00:11:30,309 [Mária Hunková]
A čo s ním? Vôbec ešte nejak pracuje v obci alebo?
00:11:30,309 –> 00:11:31,789 [Erika Lakatošová]
Nie, on je v zahraničí.
00:11:31,789 –> 00:11:40,749 [Mária Hunková]
Ale teda váš aspoň teda váš súd o neplatnosť výpovede v roku 2013 dopadol dobre. Vtedy Okresný súd v Michalovciach rozhodol, že teda výpoveď ste dostali neprávom.
00:11:40,749 –> 00:11:41,129 [Erika Lakatošová]
Áno.
00:11:41,129 –> 00:11:45,189 [Mária Hunková]
Potom ešte bol aj súd o priznaní náhrady.
00:11:45,189 –> 00:11:45,649 [Erika Lakatošová]
Áno.
00:11:45,649 –> 00:11:47,369 [Mária Hunková]
Môžete prezradiť, že koľko ste vtedy-
00:11:47,369 –> 00:11:48,369 [Erika Lakatošová]
Trinásťtisíc eur.
00:11:48,369 –> 00:12:11,209 [Mária Hunková]
Trinásťtisíc eur. Vy ste mali možno vtedy trošku nevýhodu oproti našim súčasným oznamovateľom, že dnes oznamovateľ, ak je chránený, tak má takú ekonomickú stabilitu. Pretože ak má status chráneného oznamovateľa, tak môže poberať mzdu, kým vlastne súd nerozhodne o platnosti alebo neplatnosti výpovede. Vy ste si museli počkať až teda na rozhodnutie súdu a potom vám spätne boli doplatené tie peniaze. Ako ste ich použili?
00:12:11,209 –> 00:12:54,999 [Erika Lakatošová]
Tak sme sa dohodli potom s tým nastupujúcim starostom, lebo už súdne rozhodnutie bolo vtedy ten verdikt, keď už bol zastupujúci starosta, že on bol v referende odvolaný. Takže dohodli sme sa na súde tak, že po päťsto eurá sa bude každý mesiac platiť tá náhrada, lebo som vedela, že obec nestojí tak, že by mohli naraz vyplatiť. Takže sme sa dohodli a jednoducho začal platiť tie päťsto eurové čiastky. Zobrala som si vlastne tých päťtisíc, lebo som mu potrebovala vyrovnať advokáta a tie veci, ktoré som mala v priebehu toho súdneho pojednávania a potom zvyšných osemtisíc vlastne som vrátila pre obec. Ja som nešla bojovať, vlastne som chcela dokázať svoju pravdu.
00:12:55,280 –> 00:13:01,499 [Erika Lakatošová]
Nešla som kvôli financiám, ale vlastne kvôli svojej pravde, aby som dokázala, že, že ja som mala tú pravdu.
00:13:01,499 –> 00:13:05,979 [Mária Hunková]
Čiže vlastnú časť peňazí ste vrátili obce a tá ich použila pre obec.
00:13:05,979 –> 00:13:32,979 [Erika Lakatošová]
Ja som už vlastne nastúpila ako starostka, takže som si musela, museli prebehnúť finančné prostriedky cez môj účet. Čiže jednoducho financie prišli a potom následne som išla a kupovala štyri kancelárie som zariadila z tých finančných prostriedkov, čiže plávajúce podlahy, všetko možné, čo potrebovali v kancelárii. Toto nie je nikde v evidencii, lebo to boli moje prostriedky, ktoré som za clony a čo potrebovala obec na zariadenie tých štyroch miestností.
00:13:32,979 –> 00:13:41,759 [Mária Hunková]
Ešte aby sme dovysvetlili, vy ste vlastne v riadnych voľbách v roku 2014 kandidovali za starostku obce a ste teda aj vyhrali. Prečo ste sa rozhodli vôbec kandidovať?
00:13:41,759 –> 00:14:07,439 [Erika Lakatošová]
Ja som kandidovala aj predtým, lebo počas mojej práce som videla, že v obci sú peniaze. Vlastne len nie sú tak využívané, ako, ako majú byť. Takže jednoducho som chcela nejakým spôsobom dokázať, že dá sa obec viesť tak, že nejakým spôsobom urobíme také veci, ktoré sú v prospech obce. Takže dosť veľa vecí sa odvtedy už zrealizovalo. Tak dúfam, že sú ľudia spokojní.
00:14:07,439 –> 00:14:15,139 [Mária Hunková]
A našli sa aj ľudia, ktorí vám vyčítali alebo vás konfrontovali s tým, že celý ten boj s predošlým starostom bol len o tom, aby ste sa vy dostali na jeho miesto?
00:14:15,139 –> 00:14:29,239 [Erika Lakatošová]
Boli. Bola to zvyčajne z jeho rodinných príslušníkov časť rodinných príslušníkov, ale až také veľké… Mala som. Napadali ma, zastavovali ma v obci niekedy tí ľudia, že prečo to trebalo robiť, alebo-
00:14:29,239 –> 00:14:30,039 [Mária Hunková]
Čo s tým povedali?
00:14:30,039 –> 00:14:50,139 [Erika Lakatošová]
Tak ja som išla len vlastne svoju pravdu dobojovať, lebo jednoducho z obecných financií sa nedá zobrať. Jednoducho tam nesmie chýbať ani centa. Takže odkedy sme na obecnom úrade, mám aj pracovníčky, ale každý deň sa uzatvára pokladňa a musíme mať všetky financie v poriadku, aby, aby tam nechýbal ani cent.
00:14:50,139 –> 00:14:54,219 [Mária Hunková]
Je to väčšia odvaha podľa vás vzoprieť sa v malej dedinke ako ja neviem v nejakom väčšom?
00:14:54,219 –> 00:15:34,259 [Erika Lakatošová]
Určite, lebo v obci každý pozná každého, takže bolo to veľmi ťažké, keby nestála pri mne rodina, nestáli pri mne a potom následne som dostala pomoc od Aliancie Fair Play. Oni vlastne uvideli, lebo som zmedializovala celý príbeh. Nevedela som sa už kam obrátiť. Posielala som listy, kde sa len dalo a nedostala som žiadnu pomoc. Takže nakoniec som sa ozvala a zavolala som si pána Károlyho, ktorý pripravil jednu reportáž a tak vlastne išlo do médií a tak to zbadali Aliancia Fair Play a potom následne aj Via Iuris, ktorá mi pomáhala aj pri tých súdnych sporoch, ktoré som mala.
00:15:34,259 –> 00:15:46,079 [Mária Hunková]
Tak vy ste mali trošku smolu v tom, že ešte neexistoval Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chráni presne ľudí ako ste vy, ktorí oznamujú teda niečo nejaké porušovanie zákonov v práci. Čo bolo pre vás ale najťažšie počas tej celej situácie?
00:15:46,079 –> 00:16:04,819 [Erika Lakatošová]
Vlastne ísť proti svojmu šéfovi. To bolo veľmi ťažké, lebo nikdy v živote by som si nevedela také niečo predstaviť. Ale keď, keď človek už stojí pred takou vecou, že, že môže byť tiež ako súdne trestaný kvôli tomu, že toto sa stáva, tak toto bolo najťažšie, ja si myslím, sa postaviť vzoprieť sa.
00:16:04,819 –> 00:16:10,119 [Mária Hunková]
Zuzana Wienk o vás tiež povedala, že ste veľmi vytrvalá žena. Kde sa vo vás berie tá vytrvalosť?
00:16:10,119 –> 00:16:12,059 [Erika Lakatošová]
Ani neviem,
00:16:12,059 –> 00:16:42,499 [Erika Lakatošová]
ani neviem. Musela som sa nejakým spôsobom vlastne dokázať tú svoju pravdu, lebo zo začiatku, keď prvé peniažky vlastne chýbali z obce okolo tridsať osem tisíc eur, ja som sa postavila a povedala som poslancom, že, že chýbajú peniažky. Tak peniaze boli v trezore. Potom vlastne sa vrátili do trezora a na druhý deň znova neboli v trezore. Takže boli aj také prípady, keď chceli poukázať, že ja som nevidela tie peniažky, hoci to tam bolo, ale nebolo.
00:16:42,499 –> 00:16:46,979 [Mária Hunková]
A dá sa povedať, že vám táto náročná skúsenosť niekoľkoročná aj niečo do života dala?
00:16:46,979 –> 00:17:36,279 [Erika Lakatošová]
Určite, keď som vlastne dostala aj to ocenenie Biela vrana a boli sme následne v Trenčíne na tej Pohode. Tam sme sa tiež, mali sme také rozprávanie a aj mladí ľudia tam boli. Aj vlastne išla tá reportáž, takže ľudia sa dozvedeli o tom a dosť veľa ľudí malo v tom čase problémy, len jednoducho nemali tú výdrž až dokonca dotiahnuť tie jednotlivé spory, lebo dosť veľa ľudí mi zavolalo, potrebovali nejakú pomoc. Takže dokedy som mala možnosti ja pomáhať, tak som im poradila a následne potom som ich odkázala buď na Via Iuris. Potom sa mi prihlásili aj z jedného občianskeho združenia ZOMOS, čiže Združenie občanov miesta a obcí Slovenska, ktorí vlastne sa postavili tiež za mňa a mi pomáhali v tom boji.
00:17:36,279 –> 00:17:39,719 [Mária Hunková]
A to boli ľudia teda, na vás sa obrátili ľudia, ktorí boli v nejakej podobnej situácii ako vy.
00:17:39,719 –> 00:18:00,399 [Erika Lakatošová]
Áno, presne tak. Dozvedeli sa o mojom prípade a potom vlastne mi zavolali, že by som im poradila, ako majú začať, ako majú do toho ísť. Ale boli takí ľudia, ktorí vlastne išli do polky a potom sa vzopreli a nechali to všetko napospas, lebo už, už nemali na to výdrž, aby, žeby to dotiahli do konca.
00:18:00,399 –> 00:18:05,159 [Mária Hunková]
A máte teda pre nich nejakú radu pre ľudí, ktorí sú v citnej situácii ako ste vy? Že ako to vydržať?
00:18:05,159 –> 00:18:26,979 [Erika Lakatošová]
Je to ťažké, je to ťažké. Ja si myslím, že, že musí to človek vlastne prežiť a v hlave musí mať poriadok, lebo keď, keď sa nechá napospas tým všetkým, potom idú zdravotné problémy a z toho nie sú dobré potom pocity. Takže ja si myslím, že, že som musela hovorím všetko dať do poriadku v hlave a tak s tým bojom do zdarného konca dotiahnuť.
00:18:26,979 –> 00:18:33,519 [Mária Hunková]
A keď sa obzriete späť, tak povedali by ste, že, že má zmysel nemlčať a upozorniť na nezákonné veci?
00:18:33,519 –> 00:18:50,259 [Erika Lakatošová]
Teraz už hej, teraz už je taká doba, že vlastne aj váš úrad, čo je na ochranu oznamovateľov. Ja som si to všímala aj už dlhý čas, že keď ste vznikli a som povedala, že prečo nebol ten úrad vtedy, keď ja som išla do toho boja, lebo hovorím vám je veľmi ťažké to bolo.
00:18:50,259 –> 00:19:01,919 [Mária Hunková]
Tak dúfam, že ešte pomôžeme veľa, veľa iným odvážnym ľuďom, ako ste vy. Ďakujem veľmi pekne, že ste prišli do Bratislavy. Vy ste prišli až od ďalekých ukrajinských hraníc, tak veľmi si to vážime a držíme v palcoch.
00:19:01,919 –> 00:19:04,179 [Erika Lakatošová]
Ďakujem pekne.
00:19:04,179 –> 00:19:34,619 [Mária Hunková]
Počúvali ste podcast Neumlčaní, ktorý pre vás vytvára Úrad na ochranu oznamovateľov v produkcii denníka Sme. Ak nám chcete oznámiť korupciu alebo iné porušovanie zákonov, ktoré majú dopad na verejný záujem, napíšte nám na [email protected]. O mesiac budeme mať pre vás nový príbeh odvážneho whistleblowera a dovtedy nezabudnite, že nemlčať je zlato.
00:19:34,619 –> 00:19:38,619 [Reklamný komentár ]
Povedali o nás aj toto. Najlepší podcast pre slobodné upratovanie.
00:19:38,619 –> 00:19:41,919 [Reklamný komentár ]
Tento podcast je dosť zábavný, keď asi má byť vec informačný.
00:19:41,919 –> 00:19:45,859 [Reklamný komentár ]
Technologický podcast pre široké publikum s osobitnými moderátormi.
00:19:45,859 –> 00:19:47,239 [Reklamný komentár ]
Kto je osobitejší ty alebo ja?
00:19:47,239 –> 00:19:48,639 [Reklamný komentár ]
To tam nebolo napísané.
00:19:48,639 –> 00:19:50,759 [Reklamný komentár ]
Ja som ťa iba chcel potešiť a rozosmiať.
00:19:50,759 –> 00:19:53,559 [Reklamný komentár ]
Dobre poď a buď ešte viac dynamický.
00:19:53,559 –> 00:19:57,439 [Reklamný komentár ]
Počúvajte každú sobotu technologický podcast KLIK. Nezabudnite podcast KLIK.
00:19:57,439 –> 00:19:58,759 [Reklamný komentár ]
Podcast KLIK.
