Bratislava, 1. decembra 2025 – Uplynulý víkend zazneli vo verejnom priestore z úst politikov viaceré klamlivé či zavádzajú tvrdenia. Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) preto považuje za dôležité na ne reagovať.
Jedným z argumentov, ktorým sa snažia politici vysvetliť nutnosť aktuálne navrhovaných zmien v systéme ochrany oznamovateľov na Slovensku je, že ochrany boli v minulosti zneužívané. Úrad zdôrazňuje, že zákon mu neumožňuje spochybňovať ochrany udelené inou inštitúciou. Nie je tiež zrejmé, prečo by preto mal byť účelovo zrušený ÚOO, ktorý ochrany neudeľoval. Ochranu oznamovateľom poskytuje pri podozreniach z trestných činov jedine a výlučne prokuratúra.
Jediný prípad, ktorý v súvislosti so zneužívaním ochrán doteraz verejní činitelia spomenuli, sa týka chránených policajtov. Okrem toho, že týmto príslušníkom policajného zboru úrad neudeľoval ochranu, keďže to nie je v jeho kompetencii, v súvislosti s týmito prípadmi ÚOO konal iba pri ukladaní sankcie ministerstvu vnútra, keďže obišlo zákon a nevyžiadalo si súhlas úradu s postavením chránených oznamovateľov mimo služby.
O tom, že ministerstvo týmto postupom porušilo zákon, rozhodol v novembri aj Správny súd v Bratislave. Stalo sa tak krátko predtým, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) prišiel na rokovanie vlády s návrhom nového zákona, ktorým sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov a zriaďuje sa nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Javí sa teda, že skutočným dôvodom zmien sú skôr pokuty, ktoré za toto porušenie zákona ÚOO udelil ministerstvu a tiež – ako mnohí predstavitelia vládnej koalície počas minulého týždňa priznali – že politici chcú preto nahradiť súčasné vedenie úradu a dostať ho pod svoju kontrolu. Snažia sa teda urobiť presne to, čo úradu dnes sami účelovo vyčítajú.
Politici tvrdia, že ÚOO je spolitizovaný či politicky zneužívaný. V jeho histórii pritom neexistuje žiaden prípad, keď by v tomto kontexte boli spochybňované kroky úradu. Voči takémuto očierňovaniu sa už ohradili aj samotní zamestnanci úradu, ktorí zdôraznili, že nikdy nepociťovali žiadne tlaky rozhodovať v prospech či neprospech konkrétneho politika alebo politickej strany. Jediný, kto z úradu a agendy ochrany oznamovateľov robí politickú tému, sú tak samotní politici, a to v čase, keď výklad zákona, ktorý poskytol úrad, potvrdil aj súd.
Cez víkend sme tiež počuli tvrdenie, že „nepotrebujeme ďalší úrad, pretože máme políciu a prokuratúru“. Ide o zjavné nepochopenie agendy ochrany oznamovateľov – polícia ani prokuratúra nemajú kompetencie ani časový priestor na poradenstvo a sprevádzanie oznamovateľov celým procesom podávania oznámení. Nedisponujú ani právomocami, ktoré majú oznamovateľom zabezpečiť ochranu v prípade konfliktu so zamestnávateľom. Zákon úradu ukladá aj množstvo ďalších úloh, ktoré nie sú zverené žiadnej inej inštitúcii.
Niektorí politici vyčítajú ÚOO, že spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, pritom to úradu prikazuje samotný zákon o ochrane oznamovateľov (§ 13 ods. 6, písm. k). Úrad zároveň pravidelne informuje najširšiu verejnosť o svojej existencii a činnostiach a využíva na to aj verejné podujatia, na ktorých sa zúčastňujú stovky či tisíce ľudí. Najmä, ak mu zákon výslovne káže zvyšovať povedomie verejnosti o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateľom (§ 13 ods. 6, písm. e).
Rovnako, ako mu ukladá spolupracovať pri tvorbe právnych predpisov. Úrad vyjadruje poľutovanie, že pri tvorbe návrhu nového zákona mu nebolo umožnené si túto zákonnú povinnosť splniť. Upozornil by tak nielen na problematickosť návrhu z hľadiska domácich pravidiel, ale aj z hľadiska práva EÚ, ktorým sme ako členský štát viazaný a za ktorého porušenie môžu Slovensku hroziť vysoké finančné sankcie.
