Výrazne stúpa ochota Slovákov oznamovať korupciu a podvody

    Bratislava, 23. júna 2025Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) každoročne zisťuje, ako verejnosť vníma oznamovanie korupcie, podvodov a inej nezákonnej činnosti zistenej na pracovisku. Tohtoročný prieskum, ktorého výsledky úrad zverejňuje pri príležitosti Svetového dňa oznamovateľov, odhalil mimoriadne zvýšenie deklarovanej ochoty Slovákov oznamovať porušenia zákonov a tiež nárast pozitívneho vnímania oznamovateľov.

    Nárast ochoty oznamovať

    Zber dát pre prieskum prebehol začiatkom júna na vzorke 1034 respondentov a ukázal viacero pozitívnych trendov.

    Najvýraznejším je nárast deklarovanej ochoty Slovákov oznámiť korupciu či podvody na pracovisku. Urobilo by tak až 71 % opýtaných, čo je nárast oproti 62 % z minulého roka
    a zároveň ide o najvyšší podiel od začiatku prieskumov v roku 2022.

    graf - ochota oznamit korupciu
    Graf č. 1: Ochota oznámiť korupciu alebo podvody aspoň jednému subjektu

    Sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS, ktorá prieskum pre ÚOO robila, formuluje hypotézu, že za nárastom ochoty nahlasovať nezákonné praktiky môže byť aj rastúca frustrácia ľudí. Tá podľa neho môže prameniť z dopadov konsolidačných opatrení na životnú úroveň, ktoré sú v kontraste s kauzami neefektívneho alebo potenciálne podvodného čerpania verejných zdrojov bez vyvodenia zodpovednosti.

    Nespokojnosť s prenášaním nákladov konsolidácie na občanov je tiež dávaná respondentmi v prieskumoch do kontrastu s vnímaním zvyšujúceho sa odmeňovania niektorých verejných funkcionárov, ktorí tak na konsolidácii neparticipujú ani symbolicky. Táto nespokojnosť sa pritom javí rovnako u sympatizantov koaličných aj opozičných politických strán,“ dodáva Slosiarik. 

    Kto je pre ľudí prvou voľbou pri oznamovaní?

    Najviac ľudí by  bolo ochotných obrátiť sa s oznámením na svojho zamestnávateľa, až 55 %. Na Úrad na ochranu oznamovateľov by podalo oznámenie 49 %, čo predstavuje medziročný nárast o šesť percentuálnych bodov. 

    Nasledujú mimovládne organizácie, na ktoré by sa obrátilo 40 % opýtaných, polícia s 39 %, médiá s 29 % a na záver prokuratúra s 26 %. Všetky z menovaných inštitúcií v prieskume zaznamenali oproti minulému roku nárast ochoty obrátiť sa na ne v prípade, ak by bol človek v práci svedkom korupcie alebo podvodu.

    „Dôvera v úrad, ktorá sa prejavuje  zvyšujúcou sa deklarovanou ochotou obrátiť sa naň, ale aj počtom ľudí, ktorí u nás každoročne reálne vyhľadajú pomoc, je pre nás silným záväzkom. Sme pripravení túto dôveru napĺňať kvalitnou pomocou tým, ktorí sa rozhodnú nemlčať a upozornia na porušovanie zákonov v práci,” hovorí predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová.

    Graf č. 2: V prípade, že by ste na vašom pracovisku boli svedkom korupcie alebo podvodu, boli by ste ochotný/á oznámiť to... (pozn.: čísla v grafe sú zaokrúhlené, preto vizuálnym sčítaním môžu dávať viac ako 100%)

    Napriek tomu, že každoročne najviac ľudí deklaruje ochotu obrátiť sa s oznámením na svojho zamestnávateľa, len málo zamestnancov vie, že na pracovisku majú osobu alebo kontaktný kanál, cez ktorý môžu podať oznámenie (13 % verejný sektor, 12 % súkromný sektor). Aj tu sa ukazuje, aké je dôležité mať nielen zriadené a funkčné vnútorné systémy preverovania oznámení, ale aj vzdelávať zamestnancov o ich existencii.

    ÚOO pomáha štátnym orgánom správne nastaviť interné oznamovacie systémy. Vzdeláva zamestnancov, ktorí ich spravujú, rovnako tak radových zamestnancov, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore. Vlani vyškolil 931 ľudí a sprístupnil zamestnávateľom e-learning pre adaptačné vzdelávanie nových zamestnancov aj pre vzdelávanie tých, čo zodpovedajú za fungovanie vnútorných systémov oznamovania.

    Čo si myslíme o oznamovateľoch

    Dve tretiny (67 %) obyvateľov Slovenska vníma oznamovateľov pozitívne. Oproti minulému roku tento podiel vzrástol o štyri percentuálne body a potvrdzuje trend postupného nárastu pozitívneho vnímania whistleblowerov na Slovensku.

    graf 3 - aky nazor
    Graf č. 3: Predstavte si, že by váš kolega oznámil korupčné správanie alebo podvody iného kolegu či nadriadeného. Aký by ste mali na neho názor?
    Verejnosť stále podporuje ochranu oznamovateľov

    Oznamovatelia za svoju ochotu ozvať sa, keď odhalia porušenia zákonov v práci, môžu čeliť pomste zamestnávateľa. Môže ísť napríklad o výpoveď, preradenie na nižšiu pozíciu, krátenie odmien či zhoršenie pracovných podmienok. Viac ako tri štvrtiny Slovákov (77 %) si myslí, že štát by mal oznamovateľom poskytovať pred takýmito odvetnými opatreniami ochranu. Tento podiel ostáva už niekoľko rokov stabilný.

    Anonymita je hlavným motivátorom pri oznamovaní

    Faktorom, ktorý najviac motivuje zamestnancov stať sa oznamovateľmi, je už dlhodobo možnosť podať oznámenie aj anonymne. Anonymita je jedným z najsilnejších nástrojov ochrany pred odvetou zo strany zamestnávateľa. Uvedomuje si to aj ÚOO, ktorý pre tento účel zriadil elektronický formulár na svojom webe, cez ktorý možno podať oznámenie anonymne. Minulý rok tvoril podiel prijatých anonymných oznámení 24 %.

    Ľudí tiež motivuje dostupnosť ochrany pred výpoveďou alebo inými postihmi za oznámenie, bezplatná  právna pomoc s prípravou oznámenia a bezplatné poradenstvo. Na ochotu oznamovať majú vplyv aj úspešne vyriešené prípady, o ktorých sa potenciálni oznamovatelia dozvedeli z médií.

    Na ÚOO sa ročne obrátia stovky ľudí

    V roku 2024 sa na Úrad na ochranu oznamovateľov obrátilo 404 občanov a prijal 180 podnetov. Dokopy viedol 186 konaní v súvislosti s podanými oznámeniami, ochranou oznamovateľov, kontrolnou činnosťou či správnymi konaniami o pokute.

    Podrobné informácie o činnosti úradu v minulom roku nájdete vo výročnej správe. [.pdf, 2 MB]

    Podobné články