Môže byť za nejakých okolností oznamovateľom osoba, ktorá získala dôkazy nezákonným spôsobom, napríklad tak, že ich vytiahla z internej databázy, do ktorej oficiálne nemala povolený vstup? Má sa zodpovedná osoba zaoberať oznámením, ktoré je podložené nezákonne získanými dôkazmi?
➡️ Ak počas procesu preverovania oznámenia má zodpovedná osoba podozrenie, že s podkladmi, ktorými je podložené oznámenie, sa za bežných okolností oznamovateľ nestretáva, je na mieste citlivo zvážiť konkrétne okolnosti prípadu. Oznamovateľovi totiž nesmie byť odopreté urobiť oznámenie a hroziť mu sankciou. Zároveň je potrebné takéto podklady posúdiť a vyhodnotiť, či sú nevyhnutné na odhalenie oznamovaných porušení.
➡️ Zodpovedná osoba by sa mala za každých okolností zaoberať povahou podozrení a ak indikujú porušovanie zákona, podozrenia preveriť. V praxi môže ísť o situácie, keď oznamovateľ predloží podklady vytiahnuté z internej databázy, do ktorej oficiálne nemá povolený vstup. Ak sú podozrenia reálne, zodpovedná osoba môže získať ďalšie podklady aj na základe vlastného zisťovania a následne zvoliť vhodný postup. Pokiaľ ide o prípadné porušenie interných predpisov zo strany oznamovateľa, je vždy potrebné zvážiť, či verejný záujem na preverení podozrení nepreváži nad porušením interného pravidla vstupu do interných databáz.
✅ Ide teda o komplexné posúdenie, platí však, že porušenie zákona či interných predpisov nemá mať za následok nepreverenie oznámenia alebo dokonca potrestanie oznamovateľa. Zároveň pri internom preverovaní nesmieme zabúdať na dôvernosť a povinnosť mlčanlivosti.
